Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 339/2011
PDF · 152.45 KB
No categories available
III. ÚS 339/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. júla 2011
predbežne prerokoval sťažnosť J. B., B., zastúpeného JUDr. E. Š., B., vo veci namietaného
porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky postupom Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom
v Bratislave a odmietnutím poskytnutia ochrany vo veci sťažnosti na postup cestovnej
kancelárie a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. B. o d m i e t a pre nedostatok právomoci.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júla 2011
doručená sťažnosť J. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so
sídlom v Bratislave (ďalej len „SOI“) a odmietnutím poskytnutia ochrany vo veci sťažnosti
na postup cestovnej kancelárie.
Sťažovateľ uviedol, že «... postupom inšpektorátu SOI pre Bratislavský kraj
týkajúcom sa neriešenie sťažnosti v súvislosti s porušením zmluvných podmienok C., s. r. o.,
B. (ďalej len „C.“), súvisiacich so zájazdom do B. v dňoch 07. 09. - 14. 09. 2010.
Dňa 11. 11. 2010 som podal sťažnosť na Inšpektorát SOI pre Bratislavský kraj
vo veci návrhu na začatie správneho konania v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní v platnom znení (ďalej len „zákon o správnom konaní“), smerujúcej proti C. pri
predaji zájazdu do B. dňa 06. 09. 2010.
Z dôvodu nečinnosti Inšpektorátu SOI pre Bratislavský kraj pri vybavovaní mojej
sťažnosti a neobdržaní žiadnej písomnej informácie, som podal dňa 05. 05. 2011 urgenciu.
Dôkaz:
Návrh na začatie správneho konania z 11. 11. 2010 (fot.)
Urgencia z 05. 05. 2011 (fot.)
Riaditeľ Inšpektorátu SOI pre Bratislavský kraj Ing. Ľ. O. (ďalej len „riaditeľ
Inšpektorátu SOI pre Bratislavský kraj“) na moju urgenciu reagoval listom - oznámením k
podnetu č. 1121/2010,4522/2/2010, 1657/2/2011 z 09. 05. 2011 v tom zmysle, že odpoveď
na moju sťažnosť mi bola zaslaná „obyčajnou poštovou zásielkou“ dňa 15. 02. 2011.
Uvedená odpoveď riaditeľa Inšpektorátu SOI pre Bratislavský kraj sa mi javila ako
zavádzajúca a účelová, nakoľko som žiaden takýto list nedostal.
Prílohou listu riaditeľa Inšpektorátu SOI pre Bratislavský kraj z 09. 05. 2011 bolo
oznámenie k podnetu č. 1121/2010 z 14. 02. 2011, kde mi bolo oznamované, že predmet
mojej sťažnosti, t. j. či som bol alebo nebol ako zákazník poškodený C., nie je možné
objektívne zistiť.
S poukazom na list riaditeľa inšpektorátu SOI pre Bratislavský kraj z 09. 05. 2011
som dňa 16. 05. 2011 požiadal Inšpektorát, aby mi oznámili aký bol vlastne rozpor medzi
cenou, ktorá mi bola účtovaná C. a cenou podľa cenovej kalkulácie. Zároveň som
riaditeľovi Inšpektorátu SOI pre Bratislavský kraj oznámil, že v zmysle § 14 ods. 1 zákona
o správnom konaní som účastníkom predmetného správneho konania, pretože moje právom
chránené záujmy boli poškodené tým, že mi bola účtovaná iná cena ako bola uvedená
v cenovej kalkulácií, ktorým konaním C. som bol poškodený. Požiadal som, aby mi bolo
oznámené, či správne konanie už začalo a žiadal som, aby mi bolo umožnené realizovať
v konaní svoje procesné práva.
Riaditeľ Inšpektorátu SOI pre Bratislavský kraj mi listom zo dňa 06. 06. 2011
oznámil, že cena, ktorá bola uvedená v cenovej kalkulácii bola stanovená pre jednu osobu
v hoteli N. (strava, raňajky v dňoch 07. 09 - 14. 09. 2010), bola stanovená vo výške 139
EUR. Bolo preukázané, že som bol ako spotrebiteľ C. poškodený na cene, pretože som
zaplatil vyššiu sumu ako bola deklarovaná v cenovej kalkulácii.
V uvedenom liste riaditeľ Inšpektorátu SOI pre Bratislavský kraj uviedol, že v danej
veci nie som účastníkom správneho konania. Podľa jeho konania je účastníkom len ten
o koho povinnostiach a uložení sankcie sa rozhoduje. t. j. kontrolovaný podnikateľský
subjekt...
Stanovisko riaditeľa inšpektorátu SOI pre Bratislavský kraj o mojom neprizvaní do
správneho konania považujem za rozpor s ustanovením § 14 ods. 1 zákona o správnom
konáru. Dôvodom je to, že účastníkom konania je aj osoba, ktorej práva alebo právom
chránení záujmy môžu byť rozhodnutím dotknuté alebo o koho právach alebo pravom
chránených záujmoch sa má konať. Ja som bol C. poškodený na cene, preto celkom logický
sa má konať aj o mojich právach (ochrana zákazníka pred poškodením na cene tovaru
alebo cene služby). Podľa môjho názoru riaditeľ Inšpektorátu SOI pre Bratislavský kraj
protiprávne rozhodol, že nie som účastníkom správneho konania a tým mi znemožnil výkon
mojich procesných práv v zmysle príslušných ustanovení zákona o správnom konaní.
Uvedeným (ne) konaním riaditeľa Inšpektorátu SOI pre Bratislavský kraj boli porušené
moje práva, ktoré mám zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, t. j. domáhať sa práva na inom
orgáne Slovenskej republiky.».
Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Základné práva J. B., B. upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj,
porušené boli,
2. J. B., B. priznáva finančné zadosťučinenie 2 000,00 EUR (slovom dvetisíc EUR),
ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia
(nálezu).
3. JUDr. E. Š., advokátovi priznáva trovy konania / trovy právneho zastúpenia
192/30 EUR (slovom stodeväťdesiatdva EUR 30 centov), ktoré je Inšpektorát SOI pre
Bratislavsky kraj povinný zaplatiť na účet advokáta do dvoch mesiacov od tohto
rozhodnutia (nálezu).“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu a spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa
nemusí odôvodniť.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom
na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
Zo znenia čl. 127 ods. 1 ústavy možno odvodiť uplatňovanie princípu subsidiarity
jeho právomoci pri ochrane základných práv a slobôd vyplývajúcich z ústavy
a z medzinárodných záväzkov, ktoré Slovenská republika prijala v oblasti ľudských práv.
Všeobecné súdy predstavujú „iný súd“ označený v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorý
prioritne zabezpečuje právnickým a fyzickým osobám ochranu ich základných práv.
Až v prípade ak ochrana poskytovaná všeobecnými súdmi nie je možná vzhľadom na
právom vymedzené limity ich právomocí, je založená právomoc ústavného súdu v konaní
o ústavných sťažnostiach a v rozhodnutiach o nich túto ochranu poskytnúť (III. ÚS 149/04,
Sťažovateľ vidí porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v postupe SOI v konaní o jeho sťažnosti na postup cestovnej
kancelárie.
Podľa ustanovenia § 247 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku podľa ustanovení
tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola
na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Ústavný súd tak konštatuje, že v posudzovanom prípade existuje „iný súd“, ktorý
poskytoval ochranu sťažovateľových základných práv a slobôd, ako aj jeho ľudských práv
a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika
ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom.
Táto právna situácia má za následok, že ústavný súd nemá dostatok právomoci
poskytnúť ochranu sťažovateľom označeným právam v rámci preskúmania postupu
a rozsudku krajského súdu v predmetnej veci konanej pred orgánmi SOI.
Na základe uvedeného ústavný súd musel ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietnuť
podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku právomoci.
Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez ďalšieho právneho významu
zaoberať sa ďalšími návrhmi v nej obsiahnutými.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. júla 2011