Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 328/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. júla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť E. P. , N., zastúpeného obchodnou spoločnosťou Š.,

s. r. o., B., v mene ktorej koná advokát JUDr. J. Š., vo veci namietaného porušenia práva na

slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn.

z 15. apríla 2011 a opatrením prezidenta Policajného zboru Slovenskej

republiky z 20. decembra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť E. P. o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júna 2011

doručená sťažnosť E. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného

práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru jeho družky, obvinenej M. M., uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn.

z 15. apríla 2011 (ďalej aj „uznesenie krajského súdu“) a opatrením

prezidenta Policajného zboru Slovenskej republiky z 20. decembra 2010, ktorým došlo

k odňatiu veci vyšetrovateľovi Krajského riaditeľstva Policajného zboru v N. a prikázaniu

na ďalšie vyšetrovanie Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného

zboru Slovenskej republiky.

Sťažovateľ v dôvodoch svojej sťažnosti uviedol:

„Závery Krajského súdu v N. sú zjavne neodôvodnené a ústavne neudržateľné, a

preto nemôžu predstavovať právne obhájiteľný podklad pre zásah do základného práva

obvinenej na slobodu a osobnú bezpečnosť.

Krajský súd založil svoje rozhodnutie o väzbe na skutočnostiach, ktoré nemôžu

zakladať dôvodnosť akýchkoľvek obáv z možného úteku obvinenej M. M...

M. M... nemala o svojom obvinení žiadnu vedomosť a tomuto bolo tak až do 6. 4.

2011, kedy sa sama dostavila na políciu v N., aby zistila, z akého dôvodu sa o ňu zaujíma

polícia. Je objektívne preukázané, že k oznámeniu obvinenia M. M. od 8. 3. 2011 až do 6. 4.

2011 zákonným spôsobom nedošlo, a preto nemôže obstáť ani tvrdenie krajského súdu, že

táto sa nezdržiavala doma s vedomím, že je obvinená a skrývala sa za účelom toho, aby sa

vyhla trestnému stíhaniu...

Takýto záver súdu nemôže obstáť a je v príkrom rozpore s objektívnym zistením, že

boli to práve orgány prípravného konania, ktoré vážnym spôsobom pochybili, keď

obvinenie M. M., z nezistených dôvodov, zákonným spôsobom neoznámili, čím jej umožnili

riadne vycestovať a zdržiavať sa tam, kde sa ako každý slobodný občan tejto republiky mala

právo zdržiavať a to bez toho, aby jej to ktokoľvek mohol vyčítať a robiť ju právne

zodpovednou za to, že mala povinnosť zdržiavať sa v mieste svojho bydliska a byť k

dispozícii orgánom polície... Z obsahu nepravdivých a zavádzajúcich úradných záznamov

polície, ktoré mali účelovo vzbudiť dojem, že obvinená je na úteku, k čomu využíva aj svoje

motorové vozidlá a z tohto dôvodu vyňala svojho maloletého syna aj z povinnej školskej

dochádzky, vychádza aj napadnuté rozhodnutie krajského súdu...

V prípade M. M. nemožno hovoriť o neodkladnosti veci ani len v náznakoch, pretože

táto nebola zastihnutá na úteku a dôvody väzby neboli zistené ani pri jej výsluchu

policajným orgánom. Obvinená sa dostavila dňa 6. 4. 2011 v riadnom pracovnom čase na

Políciu, kde bola okamžite a ešte pred svojím výsluchom policajtkou zadržaná s

odôvodnením, že v jej prípade sú dané dôvody väzby. Z konania policajtky jasne nevyplýva,

kedy zistila, že u obvinenej sú dané zákonné dôvody väzby, ale za predpokladu, že tomu

bolo ešte pred 6. 4. 2011, bolo potrebné aby zabezpečila okamžité vydanie príkazu na

zatknutie, k čomu preukázateľne z jej strany nedošlo a to aj napriek skutočnosti, že

rozhodnutie o obvinení M. M. bolo políciou vydané ešte dňa 8. 3. 2011. Pokiaľ policajtka

dospela k takémuto záveru až po príchode obvinenej dňa 6. 4. 2011, bolo jej zákonnou

povinnosťou predviesť obvinenú ihneď pred zákonného sudcu, aby rozhodol o jej vzatí,

alebo nevzatí do väzby a nie túto zadržať.

Policajtka pri zadržaní M. M. takto predpísaným spôsobom nepostupovala a

bezdôvodne obmedzila jej osobnú slobodu.“

Sťažovateľ namietal závažné pochybenia v postupe polície, osobitne prezidenta

Policajného zboru, ktoré „viedli k svojvoľnému obvineniu M. M., ako členky organizovanej

skupiny a jej následnému pozbaveniu osobnej slobody“, na čo upozornila tiež Generálnu

prokuratúru Slovenskej republiky, ktorá však považujúc jej podnet „za sťažnosť proti

uzneseniu o vznesení obvinenia, rozhodla tak, že túto zamietla“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol

nálezom, v ktorom vysloví, že „uznesením Krajského súdu v N. zo dňa 15. 4. 2011, č. k.

bolo porušené základné právo M. M. na slobodu a osobnú bezpečnosť podľa

čl. 5 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“, a tiež vysloví, že

„opatrením Policajného prezidenta SR zo dňa 20. 12. 2010, ktorým bola vec príslušnému

vyšetrovateľovi Krajského riaditeľstva PZ v N. odňatá a prikázaná na ďalšie vyšetrovanie -

miestne nepríslušnému policajtovi - Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia

Pol. zboru SR, kde sa táto vedie pod ČVS: PPZ-327/BOK-ZA-2010, bolo porušené základné

právo obvinenej na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru“. Súčasne

navrhol napadnuté uznesenie krajského súdu zrušiť a M. M. prepustiť na slobodu.

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovalaa bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv alebo slobôd

nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o

postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na

ďalšie konanie.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ústavný súd začne konanie, ak podá návrh

každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v a 127a .

Ústavný súd predovšetkým poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej

sťažnosť nemôže podať fyzická alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie základných

práv alebo slobôd iných osôb ako svojich (). Sťažnosti, v ktorých sťažovatelia

nenamietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, ústavný súd už pri

predbežnom prerokovaní odmieta ako podané osobami zjavne neoprávnenými

(, , , ).

Návrh na začatie konania pred ústavným súdom možno za iného podať len v

prípadoch, pre ktoré zákon určuje zákonného zástupcu, za splnenia podmienky, že návrh nie

je v rozpore s účelom zastúpenia. V ostatných prípadoch ani zákon fyzickej alebo

právnickej osobe nepriznáva právo podať za inú osobu návrh na začatia konania pred

ústavným súdom (m. m. ).

Z uznesenia krajského súdu sp. zn. z 15. apríla 2011, ktoré

sťažovateľ priložil k sťažnosti, vyplynulo, že obvinená M. M. (družka sťažovateľa),

nevystupovala v trestnom konaní ako osoba mladistvá, prípadne osoba, ktorej spôsobilosť

na právne úkony by bola obmedzená z iných dôvodov. Nevznikol preto ani dôvod, aby

mohol sťažovateľ za ňu podať návrh na začatie konania pred ústavným súdom pre porušenie

jej základných práv a slobôd.

Aj keď v priznáva určitým osobám právo podať

v prospech obvineného sťažnosť proti uzneseniu o väzbe a o ochrannom liečení vydanému

v trestnom konaní, neznamená to, že tieto osoby sú rovnako tak oprávnené podať aj

sťažnosť pre porušenie základného práva alebo slobody vyplývajúceho z alebo

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom. Kto je osobou oprávnenou podať sťažnosť podľa ,

totiž explicitne definuje , pričom za osobu oprávnenú podať

sťažnosť nemožno akceptovať druha obvinenej.

Navyše, ústavný súd zistil, že lehota na podanie sťažnosti proti uznesenie krajského

súdu začala v okolnostiach danej veci plynúť dňom, ktorým uznesenie krajského súdu

nadobudlo právoplatnosť, t. j. 15. apríla 2011 [

dňom vyhlásenia uznesenia]. Sťažnosť adresovaná ústavnému súdu však bola podaná na

pošte až 20. júna 2011, teda po uplynutí dvojmesačnej lehoty od právoplatnosti tohto

rozhodnutia. Nedodržanie uvedenej lehoty je preto súčasne dôvodom na odmietnutie tejto

časti sťažnosti z dôvodu jej oneskorenosti. V prípade podania sťažnosti po uplynutí

zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zmeškanie

tejto lehoty odpustiť (napr. , ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd návrh sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2

, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, bez toho, aby

sa súčasne zaoberal aj argumentmi opísanými v jeho návrhu, k hodnoteniu ktorých, ako aj

k rozhodnutiu v merite veci ústavný súd vôbec nepristúpil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. júla 2011