Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 328/2011
PDF · 138.92 KB
No categories available
III. ÚS 328/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. júla 2011
predbežne prerokoval sťažnosť E. P. , N., zastúpeného obchodnou spoločnosťou Š.,
s. r. o., B., v mene ktorej koná advokát JUDr. J. Š., vo veci namietaného porušenia práva na
slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn.
1 Tpo 11/2011 z 15. apríla 2011 a opatrením prezidenta Policajného zboru Slovenskej
republiky z 20. decembra 2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť E. P. o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júna 2011
doručená sťažnosť E. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného
práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru jeho družky, obvinenej M. M., uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn.
1 Tpo 11/2011 z 15. apríla 2011 (ďalej aj „uznesenie krajského súdu“) a opatrením
prezidenta Policajného zboru Slovenskej republiky z 20. decembra 2010, ktorým došlo
k odňatiu veci vyšetrovateľovi Krajského riaditeľstva Policajného zboru v N. a prikázaniu
na ďalšie vyšetrovanie Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného
zboru Slovenskej republiky.
Sťažovateľ v dôvodoch svojej sťažnosti uviedol:
„Závery Krajského súdu v N. sú zjavne neodôvodnené a ústavne neudržateľné, a
preto nemôžu predstavovať právne obhájiteľný podklad pre zásah do základného práva
obvinenej na slobodu a osobnú bezpečnosť.
Krajský súd založil svoje rozhodnutie o väzbe na skutočnostiach, ktoré nemôžu
zakladať dôvodnosť akýchkoľvek obáv z možného úteku obvinenej M. M...
M. M... nemala o svojom obvinení žiadnu vedomosť a tomuto bolo tak až do 6. 4.
2011, kedy sa sama dostavila na políciu v N., aby zistila, z akého dôvodu sa o ňu zaujíma
polícia. Je objektívne preukázané, že k oznámeniu obvinenia M. M. od 8. 3. 2011 až do 6. 4.
2011 zákonným spôsobom nedošlo, a preto nemôže obstáť ani tvrdenie krajského súdu, že
táto sa nezdržiavala doma s vedomím, že je obvinená a skrývala sa za účelom toho, aby sa
vyhla trestnému stíhaniu...
Takýto záver súdu nemôže obstáť a je v príkrom rozpore s objektívnym zistením, že
boli to práve orgány prípravného konania, ktoré vážnym spôsobom pochybili, keď
obvinenie M. M., z nezistených dôvodov, zákonným spôsobom neoznámili, čím jej umožnili
riadne vycestovať a zdržiavať sa tam, kde sa ako každý slobodný občan tejto republiky mala
právo zdržiavať a to bez toho, aby jej to ktokoľvek mohol vyčítať a robiť ju právne
zodpovednou za to, že mala povinnosť zdržiavať sa v mieste svojho bydliska a byť k
dispozícii orgánom polície... Z obsahu nepravdivých a zavádzajúcich úradných záznamov
polície, ktoré mali účelovo vzbudiť dojem, že obvinená je na úteku, k čomu využíva aj svoje
motorové vozidlá a z tohto dôvodu vyňala svojho maloletého syna aj z povinnej školskej
dochádzky, vychádza aj napadnuté rozhodnutie krajského súdu...
V prípade M. M. nemožno hovoriť o neodkladnosti veci ani len v náznakoch, pretože
táto nebola zastihnutá na úteku a dôvody väzby neboli zistené ani pri jej výsluchu
policajným orgánom. Obvinená sa dostavila dňa 6. 4. 2011 v riadnom pracovnom čase na
Políciu, kde bola okamžite a ešte pred svojím výsluchom policajtkou zadržaná s
odôvodnením, že v jej prípade sú dané dôvody väzby. Z konania policajtky jasne nevyplýva,
kedy zistila, že u obvinenej sú dané zákonné dôvody väzby, ale za predpokladu, že tomu
bolo ešte pred 6. 4. 2011, bolo potrebné aby zabezpečila okamžité vydanie príkazu na
zatknutie, k čomu preukázateľne z jej strany nedošlo a to aj napriek skutočnosti, že
rozhodnutie o obvinení M. M. bolo políciou vydané ešte dňa 8. 3. 2011. Pokiaľ policajtka
dospela k takémuto záveru až po príchode obvinenej dňa 6. 4. 2011, bolo jej zákonnou
povinnosťou predviesť obvinenú ihneď pred zákonného sudcu, aby rozhodol o jej vzatí,
alebo nevzatí do väzby a nie túto zadržať.
Policajtka pri zadržaní M. M. takto predpísaným spôsobom nepostupovala a
bezdôvodne obmedzila jej osobnú slobodu.“
Sťažovateľ namietal závažné pochybenia v postupe polície, osobitne prezidenta
Policajného zboru, ktoré „viedli k svojvoľnému obvineniu M. M., ako členky organizovanej
skupiny a jej následnému pozbaveniu osobnej slobody“, na čo upozornila tiež Generálnu
prokuratúru Slovenskej republiky, ktorá však považujúc jej podnet „za sťažnosť proti
uzneseniu o vznesení obvinenia, rozhodla tak, že túto zamietla“.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol
nálezom, v ktorom vysloví, že „uznesením Krajského súdu v N. zo dňa 15. 4. 2011, č. k.
1 Tpo 11/2011 bolo porušené základné právo M. M. na slobodu a osobnú bezpečnosť podľa
čl. 5 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“, a tiež vysloví, že
„opatrením Policajného prezidenta SR zo dňa 20. 12. 2010, ktorým bola vec príslušnému
vyšetrovateľovi Krajského riaditeľstva PZ v N. odňatá a prikázaná na ďalšie vyšetrovanie -
miestne nepríslušnému policajtovi - Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia
Pol. zboru SR, kde sa táto vedie pod ČVS: PPZ-327/BOK-ZA-2010, bolo porušené základné
právo obvinenej na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru“. Súčasne
navrhol napadnuté uznesenie krajského súdu zrušiť a M. M. prepustiť na slobodu.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd
rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie
svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovalaa bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv alebo slobôd
nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o
postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)
každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a
skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na
ďalšie konanie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa čl. 130 ods. 1 písm. h) ústavy ústavný súd začne konanie, ak podá návrh
každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v čl. 127 a 127a ústavy.
Ústavný súd predovšetkým poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej
sťažnosť nemôže podať fyzická alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie základných
práv alebo slobôd iných osôb ako svojich (I. ÚS 56/98). Sťažnosti, v ktorých sťažovatelia
nenamietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, ústavný súd už pri
predbežnom prerokovaní odmieta ako podané osobami zjavne neoprávnenými
(III. ÚS 41/00, I. ÚS 43/98, II. ÚS 128/95, I. ÚS 343/09).
Návrh na začatie konania pred ústavným súdom možno za iného podať len v
prípadoch, pre ktoré zákon určuje zákonného zástupcu, za splnenia podmienky, že návrh nie
je v rozpore s účelom zastúpenia. V ostatných prípadoch ústava ani zákon fyzickej alebo
právnickej osobe nepriznáva právo podať za inú osobu návrh na začatia konania pred
ústavným súdom (m. m. II. ÚS 19/95).
Z uznesenia krajského súdu sp. zn. 1 Tpo/11/2011 z 15. apríla 2011, ktoré
sťažovateľ priložil k sťažnosti, vyplynulo, že obvinená M. M. (družka sťažovateľa),
nevystupovala v trestnom konaní ako osoba mladistvá, prípadne osoba, ktorej spôsobilosť
na právne úkony by bola obmedzená z iných dôvodov. Nevznikol preto ani dôvod, aby
mohol sťažovateľ za ňu podať návrh na začatie konania pred ústavným súdom pre porušenie
jej základných práv a slobôd.
Aj keď Trestný poriadok v § 186 ods. 2 priznáva určitým osobám právo podať
v prospech obvineného sťažnosť proti uzneseniu o väzbe a o ochrannom liečení vydanému
v trestnom konaní, neznamená to, že tieto osoby sú rovnako tak oprávnené podať aj
sťažnosť pre porušenie základného práva alebo slobody vyplývajúceho z ústavy alebo
z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom
ustanoveným zákonom. Kto je osobou oprávnenou podať sťažnosť podľa čl. 127 ústavy,
totiž explicitne definuje čl. 130 ods. 1 písm. h) ústavy, pričom za osobu oprávnenú podať
sťažnosť nemožno akceptovať druha obvinenej.
Navyše, ústavný súd zistil, že lehota na podanie sťažnosti proti uznesenie krajského
súdu začala v okolnostiach danej veci plynúť dňom, ktorým uznesenie krajského súdu
nadobudlo právoplatnosť, t. j. 15. apríla 2011 [§ 184 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku
dňom vyhlásenia uznesenia]. Sťažnosť adresovaná ústavnému súdu však bola podaná na
pošte až 20. júna 2011, teda po uplynutí dvojmesačnej lehoty od právoplatnosti tohto
rozhodnutia. Nedodržanie uvedenej lehoty je preto súčasne dôvodom na odmietnutie tejto
časti sťažnosti z dôvodu jej oneskorenosti. V prípade podania sťažnosti po uplynutí
zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde zmeškanie
tejto lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03, IV. ÚS 338/08).
Vzhľadom na uvedené ústavný súd návrh sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, bez toho, aby
sa súčasne zaoberal aj argumentmi opísanými v jeho návrhu, k hodnoteniu ktorých, ako aj
k rozhodnutiu v merite veci ústavný súd vôbec nepristúpil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. júla 2011