Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 205/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. augusta 2011 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána

Lubyho prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti O., a. s., B., zastúpenej advokátom

JUDr. O. B., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu Bratislava I, a takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti O., a. s., na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti O.,

a. s., trovy konania v sume 314,18 € (slovom tristoštrnásť eur a osemnásť centov) na účet jej

právneho zástupcu JUDr. O. B., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. februára

2011 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti O., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátom JUDr. O. B., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Tvrdenie o porušení svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zakladá sťažovateľka na uvedenom skutkovom stave:

«V súdnom konaní v právnej veci sťažovateľa, t. j. navrhovateľa O., a. s. proti

odporcovi T., s. r. o. o návrhu na vydanie rozkazu na plnenie vedenej na Okresnom súde

Bratislava I pod sp. zn.: dochádza k zbytočným prieťahom v súdnom konaní

zo strany zákonnej sudkyne, resp. prideleného vyššieho súdneho úradníka.

Sťažovateľ podal ako navrhovateľ návrh na vydanie rozkazu na plnenie

na príslušnom súde už dňa 14. 5. 2009. Od podania návrhu dňa 14. 5. 2009 došlo zo strany

konajúceho súdu k vykonaniu len nasledovných úkonov:

- dňa 04. 06. 2009 konajúci súd vyzval odporcu na vyjadrenie k žalobnému návrhu,

- dňa 09. 07. 2009 konajúci súd zaslal výzvu odporcovi a

- dňa 25. 09. 2009 konajúci súd doručil podanie odporcu navrhovateľovi.

Odo dňa 25. 09. 2009 až do dňa podania tejto ústavnej sťažnosti (t. j. takmer

17 mesiacov) nedošlo zo strany konajúceho súdu k vykonaniu akéhokoľvek úkonu nielen

vo veci samej, ale dokonca ani len procesného úkonu. Advokátska kancelária zastupujúca

v tomto súdnom konaní sťažovateľa opakovane písomne a ústne urgovala Okresný súd

Bratislava I., ktorý však neodôvodnene neprijal vo veci žiadnu nápravu.

Z uvedeného dôvodu bola dňa 11. 11. 2010 podaná na príslušnom súde sťažnosť

na prieťahy v predmetnom konaní v súlade s ustanovením

Zb. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“)

s poukázaním na nekonanie Okresného súdu a príslušné nálezy Ústavného súdu Slovenskej

republiky.

Listom zo dňa 26. 11. 2010 predsedníčka Okresného súdu Bratislava I p. JUDr. H.

K. vyhodnotila sťažnosť navrhovateľa O., a. s. za dôvodnú a za vzniknuté prieťahy sa

ospravedlnila. Zároveň ako predsedníčka súdu vyzvala zákonného sudcu a vyššieho

súdneho úradníka, aby neodkladne prijali opatrenia na odstránenie vzniknutého stavu a

ubezpečila sťažovateľa, že bude vec priebežne sledovať.

Napriek písomnému prísľubu predsedníčky Okresného súdu Bratislava I nedošlo

za ďalšie 3 mesiace zo strany konajúcej sudkyne ani vyššieho súdneho úradníka k

vykonaniu akéhokoľvek úkonu smerujúceho k vytýčeniu pojednávania alebo rozhodnutiu vo

veci samej. Nekonanie konajúceho súdu, napriek výslovnému prísľubu predsedníčky

príslušného súdu, sa sťažovateľovi javí ako vyčerpanie všetkých dostupných prostriedkov

nápravy a z toho dôvodu sa rozhodol obrátiť s ochranou na Ústavný súd Slovenskej

republiky.»

V tejto súvislosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Základné právo spoločnosti O., a. s., so sídlom: B. na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručené v a právo na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I. v konaní

vedenom pod sp. zn.: porušené bolo.

2. Spoločnosti O., a. s., so sídlom: B. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v

sume 5 000 € (slovom päťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I. povinný vyplatiť mu

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu

3. Spoločnosti O., a. s., so sídlom: B. priznáva úhradu trov právneho zastúpenia za 2

úkony právnej služby (t. j. prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnému súdu)

vrátane režijného paušálu v sume 314,18 € s 20 % DPH (slovom tristoštrnásť eur a

osemnásť centov), ktoré je Okresný súd Bratislava I. povinný vyplatiť na účet jeho právneho

zástupcu JUDr. O. B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky, ktorou namieta porušenie svojho základného

práva podľa a práva podľa dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , prijal na ďalšie konanie uznesením

č. k. -15 z 25. mája 2011.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval okresný súd (3. júna 2011)

a právneho zástupcu sťažovateľky (6. júla 2011), aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa

vo veci konalo ústne pojednávanie. Vzhľadom na súhlas obidvoch účastníkov ústavný súd

v súlade s

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od

ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

K prijatej sťažnosti sa vyjadril okresný súd, zastúpený jeho podpredsedníčkou

JUDr. M. B., v prípise sp. zn. Spr 3415/2011 z 22. júna 2011 doručenom ústavnému súdu 4.

júla 2011. Podpredsedníčka vo vyjadrení stručne opísala priebeh konania a k veci ďalej

uviedla:

„S poukazom na jednotlivé vyššie uvedené procesné úkony musím konštatovať, že

nakoľko v období od 25. 11. 2009 nedošlo zo strany súdu k vykonaniu žiadneho procesného

úkonu, došlo v období od 25. 11. 2009 vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod

sp. zn. k prieťahom v konaní. ...

Zistené prieťahy v konaní boli konštatované aj v odpovedi zo dňa 23. 11. 2010

na sťažnosť obchodnej spoločnosti O., a. s., B., právne zastúpenej advokátom JUDr. O. B.,

B., doručenú tunajšiemu súdu dňa 11. 11. 2010, ktorou sťažovateľ namietal prieťahy v

konaní vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. . Z dôvodu

vyhodnotenia uvedenej sťažnosti ako dôvodnej, boli zákonná sudkyňa spolu s vyšším

súdnym úradníkom vyzvaní na bezprieťahové pokračovanie vo veci. ...

Dovoľujem si Vám oznámiť, že za účelom zabezpečenia plynulosti predmetného

konania som opätovne požiadala zákonnú sudkyňu, ako aj vyššieho súdneho úradníka,

o bezprieťahové pokračovanie vo veci s tým, že priebeh konania budem pravidelne sledovať

až do jeho právoplatného skončenia a zabezpečím vykonanie potrebných opatrení na to, aby

zo strany súdu k ďalším prieťahom v konaní nedochádzalo.“

Právny zástupca sťažovateľky v stanovisku k vyjadreniu okresného súdu z 18. júla

2011 doručenom ústavnému súdu 19. júla 2011 zotrval na obsahu podanej sťažnosti, pričom

sťažnosť v časti, ktorou žiadal priznať sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie

v sume 5 000 €, vzal späť s týmto odôvodnením:

«Porušovateľ základného práva Okresný súd Bratislava I prostredníctvom

podpredsedníčky Okresného súdu Bratislava I p. JUDr. M. B. potvrdil, že v súdnom konaní

vedenom pod sp. zn. došlo k prieťahom v súdnom konaní, pričom však

uviedol, že tieto prieťahy boli spôsobené bez subjektívneho zavinenia zákonnej sudkyne.

Zároveň oznámil, že v predmetnom konaní došlo k vytýčeniu termínu pojednávania na

19. 09. 2011 a že za účelom zabezpečenia plynulosti predmetného konania bola opätovne

požiadaná zákonná sudkyňa, ako aj vyšší súdny úradník o bezprieťahové pokračovanie

vo veci, pričom priebeh konania bude pravidelne sledovaný až do jeho právoplatného

skončenia.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa sťažovateľ rozhodol ďalej netrvať

na priznaní primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle časti 2. výroku petitu

sťažnosti a v tejto časti berie svoju sťažnosť späť. Navrhovateľ sa tak rozhodol po zvážení

všetkých okolností najmä z toho dôvodu, že jeho primárnym záujmom nebolo finančné

zadosťučinenie, ale prijatie účinných prostriedkov nápravy, ktoré umožnia sťažovateľovi

nerušené využitie všetkých jeho práv, vrátane práva, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Zároveň je pre sťažovateľa prísľub pani podpredsedníčky

Okresného súdu Bratislava I nateraz dostatočnou zárukou ďalšieho bezprieťahového

pokračovania súdneho konania.

Sťažovateľ však ďalej trvá na podanej sťažnosti v časti 1. a 3. výroku petitu sťažnosti

a navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vydal nález, že základné právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v

Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom Okresného

súdu Bratislava I. v konaní vedenom pod sp. zn.: porušené a priznal

aj úhradu trov právneho zastúpenia.»

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

upraveného v , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru,

podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prerokovanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota účastníka konania

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu i sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu

vyplýva z (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje,

aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre

sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ak aj práva podľa

ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj

povahu prerokúvanej veci. Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť

sťažovateľky.

1. Pokiaľ ide o prvé kritérium, predmetom konania pred okresným súdom je

rozhodovanie o návrhu sťažovateľky ako navrhovateľky na vydanie rozkazu na plnenie

podľa , ktorým sa domáha uloženia povinnosti odporkyni zdržať sa

nekalosúťažného konania spočívajúceho v uverejňovaní reklamnej kampane a súčasne

zabezpečenia uverejnenia ospravedlnenia odporkyne (na jej vlastné náklady) navrhovateľke.

V tejto súvislosti možno konštatovať, že skutková a právna zložitosť veci sa zatiaľ

vzhľadom na rozsah procesných úkonov vykonaných okresným súdom nepreukázala.

2. Ďalším kritériom, ktoré ústavný súd uplatnil pri hodnotení doterajšieho priebehu

napadnutého konania, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky konania. Ústavný súd

konštatuje, že sťažovateľka bola v konaní aktívna. Posúdením správania sťažovateľky ako

účastníčky konania ústavný súd nezistil takú okolnosť, ktorú by bolo potrebné pripísať

na ťarchu sťažovateľky v súvislosti s namietanou dĺžkou konania. Sťažovateľka podala

sťažnosť na prieťahy podľa o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predsedníčke súdu.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , a práva podľa dohovoru, bol postup samotného

okresného súdu. Ústavný súd súčasne pri posudzovaní veci prihliadal aj na § 100 ods. 1

prvú vetu .

Ústavný súd z predloženého spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn.

zistil, že od doručenia návrhu sťažovateľky okresnému súdu 14. mája 2009

do 25. novembra 2009 okresný súd urobil procesné úkony, ktorými zabezpečoval vyjadrenia

účastníkov konania. V ďalšej fáze konania od 25. novembra 2009 (od doručenia vyjadrenia

sťažovateľky k stanovisku odporkyne) do 21. júna 2011, keď nariadil vo veci prvé

pojednávanie na september 2011 (po urgencii sťažovateľky z 26. mája 2010 týkajúcej sa

určenia termínu pojednávania), okresný súd počas viac ako 18 mesiacov vo veci nevykonal

žiadny úkon, pričom v tomto období jeho postupu nebránila žiadna zákonná prekážka.

Ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu v napadnutom konaní je

poznačený nečinnosťou, ktorý v konečnom dôsledku nesmeroval k odstráneniu právnej

neistoty sťažovateľky a prispel k doterajšej dĺžke namietaného konania.

Ústavný súd v súvislosti s hodnotením postupu okresného súdu uvádza, že nemohol

akceptovať argumenty uvedené vo vyjadrení podpredsedníčky okresného súdu zo 4. júla

2011 o tom, že „uvedená nečinnosť súdu a vzniknuté prieťahy v konaní boli spôsobené

z objektívnych dôvodov bez subjektívneho zavinenia zákonnej sudkyne, a to najmä z dôvodu

viacnásobného prerozdeľovania vecí zapísaných do súdneho oddelenia 27Cb medzi sudcov

obchodného úseku Okresného súdu Bratislava I, ako aj z dôvodu zaťaženosti súdneho

oddelenia zákonnej sudkyne JUDr. A. H., spôsobenej vysokým nápadom vecí do súdneho

oddelenia zákonnej sudkyne v dôsledku nedostatočného personálneho obsadenia sudcov na

obchodnom úseku Okresného súdu Bratislava I“. Ústavný súd už vo svojej predchádzajúcej

judikatúre uviedol, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako

aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť

primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt

požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom

dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v

súdnom konaní (napr. , ).

Ústavný súd vzal do úvahy aj skutočnosť, že aj samotný okresný súd priznal prieťahy

v namietanom konaní.

Ústavný súd po posúdení všetkých skutočností vzhľadom na uvedené rozhodol, že

okresný súd v období od doručenia návrhu sťažovateľky okresnému súdu 14. mája 2009

do 21. júna 2011 svojou nečinnosťou v celkovom trvaní viac ako 18 mesiacov v konaní

vedenom pod sp. zn. spôsobil zbytočné prieťahy v konaní, čím došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , ako aj jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práv došlo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

V nadväznosti na uvedené a vzhľadom na skutočnosť, že v čase rozhodovania

ústavného súdu nebolo ešte namietané konanie právoplatne skončené, ústavný súd prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. v ďalšom období konal

bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Sťažovateľka pôvodne v sťažnosti požadovala priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 5 000 €. Podaním (stanoviskom) z 18. júla 2011 sťažovateľka vzala

sťažnosť v tejto časti späť, a preto o tejto otázke ústavný súd nerozhodoval.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom advokátom

JUDr. O. B. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania za dva úkony právnej služby v sume,

ktorú sťažovateľka požadovala, a to v sume 314,18 €; keďže zodpovedá sume ustanovenej

vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. augusta 2011