Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 205/2011
PDF · 228.39 KB
No categories available
IV. ÚS 205/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. augusta 2011 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána
Lubyho prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti O., a. s., B., zastúpenej advokátom
JUDr. O. B., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní
vedenom pod sp. zn. 27 Cb 41/2009, za účasti Okresného súdu Bratislava I, a takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti O., a. s., na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní
vedenom pod sp. zn. 27 Cb 41/2009 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
27 Cb 41/2009 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti O.,
a. s., trovy konania v sume 314,18 € (slovom tristoštrnásť eur a osemnásť centov) na účet jej
právneho zástupcu JUDr. O. B., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. februára
2011 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti O., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“),
zastúpenej advokátom JUDr. O. B., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 27 Cb 41/2009.
Tvrdenie o porušení svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zakladá sťažovateľka na uvedenom skutkovom stave:
«V súdnom konaní v právnej veci sťažovateľa, t. j. navrhovateľa O., a. s. proti
odporcovi T., s. r. o. o návrhu na vydanie rozkazu na plnenie vedenej na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn.: 27 Cb 41/2009 dochádza k zbytočným prieťahom v súdnom konaní
zo strany zákonnej sudkyne, resp. prideleného vyššieho súdneho úradníka.
Sťažovateľ podal ako navrhovateľ návrh na vydanie rozkazu na plnenie
na príslušnom súde už dňa 14. 5. 2009. Od podania návrhu dňa 14. 5. 2009 došlo zo strany
konajúceho súdu k vykonaniu len nasledovných úkonov:
- dňa 04. 06. 2009 konajúci súd vyzval odporcu na vyjadrenie k žalobnému návrhu,
- dňa 09. 07. 2009 konajúci súd zaslal výzvu odporcovi a
- dňa 25. 09. 2009 konajúci súd doručil podanie odporcu navrhovateľovi.
Odo dňa 25. 09. 2009 až do dňa podania tejto ústavnej sťažnosti (t. j. takmer
17 mesiacov) nedošlo zo strany konajúceho súdu k vykonaniu akéhokoľvek úkonu nielen
vo veci samej, ale dokonca ani len procesného úkonu. Advokátska kancelária zastupujúca
v tomto súdnom konaní sťažovateľa opakovane písomne a ústne urgovala Okresný súd
Bratislava I., ktorý však neodôvodnene neprijal vo veci žiadnu nápravu.
Z uvedeného dôvodu bola dňa 11. 11. 2010 podaná na príslušnom súde sťažnosť
na prieťahy v predmetnom konaní v súlade s ustanovením § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004
Zb. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“)
s poukázaním na nekonanie Okresného súdu a príslušné nálezy Ústavného súdu Slovenskej
republiky.
Listom zo dňa 26. 11. 2010 predsedníčka Okresného súdu Bratislava I p. JUDr. H.
K. vyhodnotila sťažnosť navrhovateľa O., a. s. za dôvodnú a za vzniknuté prieťahy sa
ospravedlnila. Zároveň ako predsedníčka súdu vyzvala zákonného sudcu a vyššieho
súdneho úradníka, aby neodkladne prijali opatrenia na odstránenie vzniknutého stavu a
ubezpečila sťažovateľa, že bude vec priebežne sledovať.
Napriek písomnému prísľubu predsedníčky Okresného súdu Bratislava I nedošlo
za ďalšie 3 mesiace zo strany konajúcej sudkyne ani vyššieho súdneho úradníka k
vykonaniu akéhokoľvek úkonu smerujúceho k vytýčeniu pojednávania alebo rozhodnutiu vo
veci samej. Nekonanie konajúceho súdu, napriek výslovnému prísľubu predsedníčky
príslušného súdu, sa sťažovateľovi javí ako vyčerpanie všetkých dostupných prostriedkov
nápravy a z toho dôvodu sa rozhodol obrátiť s ochranou na Ústavný súd Slovenskej
republiky.»
V tejto súvislosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:
„1. Základné právo spoločnosti O., a. s., so sídlom: B. na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I. v konaní
vedenom pod sp. zn.: 27 Cb 41/2009 porušené bolo.
2. Spoločnosti O., a. s., so sídlom: B. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v
sume 5 000 € (slovom päťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I. povinný vyplatiť mu
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu
3. Spoločnosti O., a. s., so sídlom: B. priznáva úhradu trov právneho zastúpenia za 2
úkony právnej služby (t. j. prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnému súdu)
vrátane režijného paušálu v sume 314,18 € s 20 % DPH (slovom tristoštrnásť eur a
osemnásť centov), ktoré je Okresný súd Bratislava I. povinný vyplatiť na účet jeho právneho
zástupcu JUDr. O. B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky, ktorou namieta porušenie svojho základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 41/2009, prijal na ďalšie konanie uznesením
č. k. IV. ÚS 205/2011-15 z 25. mája 2011.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval okresný súd (3. júna 2011)
a právneho zástupcu sťažovateľky (6. júla 2011), aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa
vo veci konalo ústne pojednávanie. Vzhľadom na súhlas obidvoch účastníkov ústavný súd
v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od
ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie
objasnenie veci.
K prijatej sťažnosti sa vyjadril okresný súd, zastúpený jeho podpredsedníčkou
JUDr. M. B., v prípise sp. zn. Spr 3415/2011 z 22. júna 2011 doručenom ústavnému súdu 4.
júla 2011. Podpredsedníčka vo vyjadrení stručne opísala priebeh konania a k veci ďalej
uviedla:
„S poukazom na jednotlivé vyššie uvedené procesné úkony musím konštatovať, že
nakoľko v období od 25. 11. 2009 nedošlo zo strany súdu k vykonaniu žiadneho procesného
úkonu, došlo v období od 25. 11. 2009 vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod
sp. zn. 27 Cb/41/2009 k prieťahom v konaní. ...
Zistené prieťahy v konaní boli konštatované aj v odpovedi zo dňa 23. 11. 2010
na sťažnosť obchodnej spoločnosti O., a. s., B., právne zastúpenej advokátom JUDr. O. B.,
B., doručenú tunajšiemu súdu dňa 11. 11. 2010, ktorou sťažovateľ namietal prieťahy v
konaní vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 27 Cb/41/2009. Z dôvodu
vyhodnotenia uvedenej sťažnosti ako dôvodnej, boli zákonná sudkyňa spolu s vyšším
súdnym úradníkom vyzvaní na bezprieťahové pokračovanie vo veci. ...
Dovoľujem si Vám oznámiť, že za účelom zabezpečenia plynulosti predmetného
konania som opätovne požiadala zákonnú sudkyňu, ako aj vyššieho súdneho úradníka,
o bezprieťahové pokračovanie vo veci s tým, že priebeh konania budem pravidelne sledovať
až do jeho právoplatného skončenia a zabezpečím vykonanie potrebných opatrení na to, aby
zo strany súdu k ďalším prieťahom v konaní nedochádzalo.“
Právny zástupca sťažovateľky v stanovisku k vyjadreniu okresného súdu z 18. júla
2011 doručenom ústavnému súdu 19. júla 2011 zotrval na obsahu podanej sťažnosti, pričom
sťažnosť v časti, ktorou žiadal priznať sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie
v sume 5 000 €, vzal späť s týmto odôvodnením:
«Porušovateľ základného práva Okresný súd Bratislava I prostredníctvom
podpredsedníčky Okresného súdu Bratislava I p. JUDr. M. B. potvrdil, že v súdnom konaní
vedenom pod sp. zn. 27 Cb/41/2009 došlo k prieťahom v súdnom konaní, pričom však
uviedol, že tieto prieťahy boli spôsobené bez subjektívneho zavinenia zákonnej sudkyne.
Zároveň oznámil, že v predmetnom konaní došlo k vytýčeniu termínu pojednávania na
19. 09. 2011 a že za účelom zabezpečenia plynulosti predmetného konania bola opätovne
požiadaná zákonná sudkyňa, ako aj vyšší súdny úradník o bezprieťahové pokračovanie
vo veci, pričom priebeh konania bude pravidelne sledovaný až do jeho právoplatného
skončenia.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa sťažovateľ rozhodol ďalej netrvať
na priznaní primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle časti 2. výroku petitu
sťažnosti a v tejto časti berie svoju sťažnosť späť. Navrhovateľ sa tak rozhodol po zvážení
všetkých okolností najmä z toho dôvodu, že jeho primárnym záujmom nebolo finančné
zadosťučinenie, ale prijatie účinných prostriedkov nápravy, ktoré umožnia sťažovateľovi
nerušené využitie všetkých jeho práv, vrátane práva, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov. Zároveň je pre sťažovateľa prísľub pani podpredsedníčky
Okresného súdu Bratislava I nateraz dostatočnou zárukou ďalšieho bezprieťahového
pokračovania súdneho konania.
Sťažovateľ však ďalej trvá na podanej sťažnosti v časti 1. a 3. výroku petitu sťažnosti
a navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vydal nález, že základné právo
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom Okresného
súdu Bratislava I. v konaní vedenom pod sp. zn.: 27 Cb 41/2009 porušené a priznal
aj úhradu trov právneho zastúpenia.»
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva
upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru,
podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej
lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prerokovanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu
týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02, IV. ÚS 41/07).
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota účastníka konania
neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak
ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu i sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu
vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje,
aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola
rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo,
postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná
a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo
splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre
sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len
z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda
senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ak aj práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú
právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho
konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj
povahu prerokúvanej veci. Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť
sťažovateľky.
1. Pokiaľ ide o prvé kritérium, predmetom konania pred okresným súdom je
rozhodovanie o návrhu sťažovateľky ako navrhovateľky na vydanie rozkazu na plnenie
podľa § 174b OSP, ktorým sa domáha uloženia povinnosti odporkyni zdržať sa
nekalosúťažného konania spočívajúceho v uverejňovaní reklamnej kampane a súčasne
zabezpečenia uverejnenia ospravedlnenia odporkyne (na jej vlastné náklady) navrhovateľke.
V tejto súvislosti možno konštatovať, že skutková a právna zložitosť veci sa zatiaľ
vzhľadom na rozsah procesných úkonov vykonaných okresným súdom nepreukázala.
2. Ďalším kritériom, ktoré ústavný súd uplatnil pri hodnotení doterajšieho priebehu
napadnutého konania, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky konania. Ústavný súd
konštatuje, že sťažovateľka bola v konaní aktívna. Posúdením správania sťažovateľky ako
účastníčky konania ústavný súd nezistil takú okolnosť, ktorú by bolo potrebné pripísať
na ťarchu sťažovateľky v súvislosti s namietanou dĺžkou konania. Sťažovateľka podala
sťažnosť na prieťahy podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predsedníčke súdu.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného
okresného súdu. Ústavný súd súčasne pri posudzovaní veci prihliadal aj na § 100 ods. 1
prvú vetu OSP.
Ústavný súd z predloženého spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn.
27 Cb 41/2009 zistil, že od doručenia návrhu sťažovateľky okresnému súdu 14. mája 2009
do 25. novembra 2009 okresný súd urobil procesné úkony, ktorými zabezpečoval vyjadrenia
účastníkov konania. V ďalšej fáze konania od 25. novembra 2009 (od doručenia vyjadrenia
sťažovateľky k stanovisku odporkyne) do 21. júna 2011, keď nariadil vo veci prvé
pojednávanie na september 2011 (po urgencii sťažovateľky z 26. mája 2010 týkajúcej sa
určenia termínu pojednávania), okresný súd počas viac ako 18 mesiacov vo veci nevykonal
žiadny úkon, pričom v tomto období jeho postupu nebránila žiadna zákonná prekážka.
Ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu v napadnutom konaní je
poznačený nečinnosťou, ktorý v konečnom dôsledku nesmeroval k odstráneniu právnej
neistoty sťažovateľky a prispel k doterajšej dĺžke namietaného konania.
Ústavný súd v súvislosti s hodnotením postupu okresného súdu uvádza, že nemohol
akceptovať argumenty uvedené vo vyjadrení podpredsedníčky okresného súdu zo 4. júla
2011 o tom, že „uvedená nečinnosť súdu a vzniknuté prieťahy v konaní boli spôsobené
z objektívnych dôvodov bez subjektívneho zavinenia zákonnej sudkyne, a to najmä z dôvodu
viacnásobného prerozdeľovania vecí zapísaných do súdneho oddelenia 27Cb medzi sudcov
obchodného úseku Okresného súdu Bratislava I, ako aj z dôvodu zaťaženosti súdneho
oddelenia zákonnej sudkyne JUDr. A. H., spôsobenej vysokým nápadom vecí do súdneho
oddelenia zákonnej sudkyne v dôsledku nedostatočného personálneho obsadenia sudcov na
obchodnom úseku Okresného súdu Bratislava I“. Ústavný súd už vo svojej predchádzajúcej
judikatúre uviedol, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako
aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť
primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt
požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie
uplatnenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom
dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v
súdnom konaní (napr. IV. ÚS 43/06, IV. ÚS 73/07).
Ústavný súd vzal do úvahy aj skutočnosť, že aj samotný okresný súd priznal prieťahy
v namietanom konaní.
Ústavný súd po posúdení všetkých skutočností vzhľadom na uvedené rozhodol, že
okresný súd v období od doručenia návrhu sťažovateľky okresnému súdu 14. mája 2009
do 21. júna 2011 svojou nečinnosťou v celkovom trvaní viac ako 18 mesiacov v konaní
vedenom pod sp. zn. 27 Cb 41/2009 spôsobil zbytočné prieťahy v konaní, čím došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práv došlo nečinnosťou, ústavný súd
môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
V nadväznosti na uvedené a vzhľadom na skutočnosť, že v čase rozhodovania
ústavného súdu nebolo ešte namietané konanie právoplatne skončené, ústavný súd prikázal
okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 41/2009 v ďalšom období konal
bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha.
Sťažovateľka pôvodne v sťažnosti požadovala priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia v sume 5 000 €. Podaním (stanoviskom) z 18. júla 2011 sťažovateľka vzala
sťažnosť v tejto časti späť, a preto o tejto otázke ústavný súd nerozhodoval.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej
vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom advokátom
JUDr. O. B. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania za dva úkony právnej služby v sume,
ktorú sťažovateľka požadovala, a to v sume 314,18 €; keďže zodpovedá sume ustanovenej
vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. augusta 2011