Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 312/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. augusta 2011

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti S., a. s., Česká republika, zastúpenej

advokátom JUDr. E. Š., B., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Nitre a jeho

rozsudkom sp. zn. z 23. februára 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti S. a. s., o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júna

2011 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti S., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie základných práv podľa a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len

„krajský súd“) a jeho rozsudkom sp. zn. z 23. februára 2011 (ďalej len

„napadnutý rozsudok krajského súdu“).

2. Zo sťažnosti a z jej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľka uzatvorila

s fyzickou osobou M. K. (ďalej len „odporca“) 24. februára 2004 zmluvu o dodávke osiva

cibule v množstve 1000 kg, ktoré mal odporca dodať do 30. novembra 2005, a následne 21.

marca 2004 zmluvu o dodávke osiva petržlenu koreňového v množstve 900 kg, ktoré mal

odporca taktiež dodať do 30. novembra 2005. Sťažovateľka uhradila odporcovi zálohový

preddavok vo výške 300 000 Sk. Odporca v dohodnutom termíne osivo vyrobil, avšak toto

osivo po jeho odskúšaní v Ú. v B. nespĺňalo požadovanú úroveň kvality. Preto podľa názoru

sťažovateľky jej nevznikla povinnosť zaplatiť odporcovi zmluvnú cenu za osivo.

V nasledujúcom období sa sťažovateľka domáhala vrátenia poskytnutej zálohy, a to aj

cestou žalobného návrhu doručeného Okresnému súdu Nitra, ktorý ho svojím rozsudkom

č. k. -123 z 20. septembra 2010 zamietol a sťažovateľku zaviazal na

náhradu trov konania. Krajský súd na odvolanie sťažovateľky napadnutým rozsudkom

potvrdil prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne.

3. Sťažovateľka sa v podanej sťažnosti domáha vyslovenia porušenia svojich

označených práv, k porušeniu ktorých malo dôjsť postupom a napadnutým rozsudkom

krajského súdu, predovšetkým z dôvodu, že „odvolací súd vo svojom rozsudku sa vôbec

nezaoberal návrhom na doplnenie dokazovania uvedeným ako odvolací dôvod..., preto

nezákonne o odvolaní rozhodol bez nariadenia pojednávania, čím zároveň svojim postupom

odňal sťažovateľovi možnosť konať pred súdom. ... týmto svojim konaním (protiprávnym

nenariadením pojednávania) porušil sťažovateľove základné ľudské právo na prerokovanie

veci v jeho neprítomnosti, zaručené v článku 48 ods. 2 SR a tiež... právo na

spravodlivé súdne konanie, zaručené v článku 6 ods. 1 Dohovoru...“. Sťažovateľka svojimi

konkrétnymi návrhmi na doplnenie dokazovania mienila docieliť jeho vykonanie na

krajskom súde v rámci odvolacieho konania s dôsledkom odlišného právneho posúdenia

merita jej veci, predovšetkým z dôvodov, že „... súd prvého stupňa síce zistil skutkový stav

veci v súvislosti s výrobou zmluvného predmetu plnenia, avšak na jeho základe dospel

k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci... súd prvého stupňa neúplne a nesprávne zistil

skutkový stav veci v súvislosti s poskytnutím zálohovej platby za výrobu osív... v súvislosti

s bezdôvodným obohatením... v súvislosti s námietkou premlčania... nakoľko súd prvého

stupňa pri rozhodovaní o veci použil ako primárny nesprávny právny predpis (Občiansky

zákonník) a úplne vylúčil použitie ...“. Svoju argumentáciu

sťažovateľka podporila aj podrobným rozborom skutkových okolností jej právnej veci

s väzbou na konkrétne ustanovenia príslušných zákonných noriem.

4. Sťažovateľka v závere svojej sťažnosti spomenula, že v namietaných okolnostiach

veci podala dovolanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

„z dôvodov opatrnosti sťažovateľ... podal dňa 18. 05. 2011 dovolanie, aby mu Ústavný

súd... nemohol vytýkať, že nepostupoval podľa “.

5. Na základe svojej argumentácie sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„1. Základné ľudské právo na súdnu ochranu obchodnej spoločnosti S., a. s. ...

zaručené v článku 46 ods. 1 , základné ľudské právo na prerokovanie veci v jej

prítomnosti, zaručené v článku 48 ods. 2 SR a základné ľudské právo na spravodlivé

súdne konanie zaručené v článku 6 ods. 1 Dohovoru..., boli postupom Krajského súdu

v Nitre porušené.

2. Ústavný súd... zrušuje rozsudok č. k. -162 Krajského súdu v Nitre zo

dňa 23. 02. 2011 a vec vracia na ďalšie konanie.

3. Obchodnej spoločnosti S., a. s. ... sa priznáva finančné zadosťučinenie sumou

500,00 €... .

4. Obchodnej spoločnosti S., a. s. ... priznáva Ústavný súd... trovy konania... sumou

587,40 €...“

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak

[ o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“)]. Návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený ( ).

8. Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd

môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými

sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti

domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych

prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého zo

základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na

konanie o nich.

9. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti

nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré

v občianskom súdnom konaní sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na

konkrétny prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa

, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných

slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje.

Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý

nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na

ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity

právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v

(, ). Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp

minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých

rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané ().

10. Podstatou námietok sťažovateľky je právne posúdenie postupu a následného

rozhodnutia krajského súdu v jej právnej veci najmä z hľadiska rešpektovania jej práva na

súdnu ochranu (resp. práva na spravodlivý proces) a z neho vyplývajúce (a na neho

nadväzujúce) ďalšie práva (bod 1 a 2), v dôsledku porušenia ktorých sa domáhala, ako

v konaní pred ústavným súdom, tak aj podaním dovolania najvyššiemu súdu zrušenia

napadnutého rozsudku krajského súdu (bod 3, 4 a 5).

11. Ak sa za tejto situácie domáhala svojho práva jednak na najvyššom súde

a zároveň aj na ústavnom súde, musela byť sťažnosť odmietnutá pre jej predčasnosť,

pretože o ochrane označených práv, ktorých porušenie namieta, bude najprv rozhodovať

najvyšší súd.

12. Ústavný súd preto zaujal názor (podobne ), že v prípade podania

mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je

ústavná sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na

podanie takejto sťažnosti bude považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu

právoplatnému rozhodnutiu napadnutému dovolaním (porovnaj tiež rozsudky Európskeho

súdu pre ľudské práva z 12. novembra 2002 vo veci Zvolský a Zvolská proti Česká

republika, sťažnosť č. 46129/99 a jeho body 51, 53, 54 alebo vo veci Soffer proti Česká

republika, sťažnosť č. 31419/04 a jeho body 47 a 48).

13. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou, ako aj

ďalšími návrhmi sťažovateľky meritórne nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju

odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho

významu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2011