Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 373/2011
PDF · 125.38 KB
No categories available
II. ÚS 373/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. augusta 2011
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. D. Š., N., zastúpenej advokátom Mgr. R. K., N., vo veci
namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 5 Co 107/2010-303
z 3. mája 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. D. Š. o d m i e t a pre nedostatok právomoci.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. augusta 2011
doručená sťažnosť Ing. D. Š., N. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k.
5 Co 107/2010-303 z 3. mája 2011.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka na Okresnom súde Bratislava II (ďalej len
„okresný súd“) podala žalobu o určenie neplatnosti dohody o rozviazaní pracovného
pomeru. Konanie o žalobe bolo vedené pod sp. zn. 52 C 182/2008.
Okresný súd vo veci 30. septembra 2009 rozsudkom žalobu zamietol a na základe
odvolania krajský súd v napadnutej časti rozsudok okresného súdu potvrdil. Sťažovateľka
tvrdí, že krajský súd svojím rozhodnutím porušil jej ústavné práva, pretože príslušné
zákonné ustanovenia nevykladal v súlade s ústavou. Krajský súd predovšetkým svoje
rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, pretože len formálne poukázal na zistený skutkový
stav a jeho rozhodnutie je nepresvedčivé. Poukázala tiež na to, že súdy sa nedostatočne
zaoberali tým, že k dohode došlo pod nátlakom, čím došlo aj k zneužitiu postavenia
zamestnanca, a krajský súd sa nezaoberal v odvolacom konaní ani s ďalšími odôvodnenými
návrhmi, ktoré predložila. Skutkové vyhodnotenie súdy vykonali neprávne v rozpore
so zisteným skutkovým stavom, preto došlo k porušeniu ňou označených základných práv
a slobôd. Sťažovateľka tiež uviedla, že proti napadnutému rozsudku krajského súdu podala
dovolanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky, ktorý ešte vo veci nerozhodol v čase
podania sťažnosti ústavnému súdu. Žiada preto, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:
„1. Základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
a právo sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. značka
5 Co 107/10-303 zo dňa 3. mája 2011 porušené bolo.
2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. značka 5 Co 107/10-303 zo dňa 3. mája
2011, pokiaľ ním bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava II. v Bratislave č. k.
52C/182/2008-228 zo dňa 30. septembra 2009 v časti zamietnutia návrhu navrhovateľky
o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou uzatvorenou medzi
navrhovateľkou a odporcom dňa 02.06.2008 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu
v Bratislave na ďalšie konanie.
3. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľke trovy konania na účet
spoločnosti Mgr. R. K., advokát, s.r.o., do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Podľa názoru ústavného súdu nie je v právomoci o merite podanej sťažnosti konať
a rozhodnúť.
Ako to vyplýva z ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu
poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,
ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov. V danom prípade
sťažovateľka podala proti rozsudku krajského súdu dovolanie, čo sama v sťažnosti výslovne
uvádza.
Podľa názoru ústavného súdu v prípade podania mimoriadneho opravného
prostriedku (dovolania) a súbežne podanej sťažnosti je daná právomoc ústavného súdu až
po rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie takejto sťažnosti bude považovaná za
zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu rozhodnutiu (mutatis mutandis I. ÚS 169/09,
Keďže sťažovateľka podala proti rozsudku krajského súdu dovolanie, právomoc
poskytnúť ochranu označeným právam má v tomto štádiu Najvyšší súd Slovenskej
republiky v rámci dovolacieho konania. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného
súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. augusta 2011