Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 355/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. augusta 2011

predbežne prerokoval sťažnosť M. M., nar. ..., t. č. vo väzbe, V. H., nar. ..., t. č. vo väzbe,

a T. Ď., nar. ..., t. č. vo väzbe, zastúpených advokátom Mgr. R. T., PhD., B., ktorou

namietajú porušenie svojich základných práv podľa a

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Krajskej prokuratúry v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn.

a jej uznesením z 23. mája 2011, a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. M., V. H. a T. Ď. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júla 2011

doručená sťažnosť M. M., nar. ..., t. č. vo vo väzbe, V. H., nar. ..., t. č. vo väzbe, a T. Ď.,

nar. ..., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovatelia“) zastúpených advokátom Mgr. R. T., PhD.,

B., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na inom orgáne Slovenskej republiky podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na prezumpciu neviny podľa

a práva na prezumpciu neviny podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajskej prokuratúry v

Trenčíne (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jej

uznesením z 23. mája 2011 (ďalej aj „namietané uznesenie“). Sťažnosť bola daná na

poštovú prepravu 22. júla 2011.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa Prezídia

Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru Západ, oddelenia

vyšetrovania, Trnava, sp. zn. ČVS: PPZ-64/BOK-ZA-2011 z 30. marca 2011 (ďalej aj

„uznesenie vyšetrovateľa“) bolo sťažovateľom vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný

zločin vydierania podľa a spáchaného v štádiu

pokusu podľa formou spolupáchateľstva podľa Trestného

zákona na skutkovom základe uvedenom v uznesení vyšetrovateľa.

Proti uzneseniu vyšetrovateľa podali sťažovatelia sťažnosti ihneď pri ich výsluchoch

ako obvinených a tieto následne odôvodnili prostredníctvom podania ich obhajcu

z 20. apríla 2011. Uznesením krajskej prokuratúry č. k. -50 z 23. mája 2011 boli

sťažnosti sťažovateľov zamietnuté.

Sťažovatelia namietajú, že krajská prokuratúra v namietanom uznesení nijakým

spôsobom nereagovala na v sťažnostiach detailne rozvedené rozpory vo výpovediach

poškodeného D. V., ako aj na ďalšie námietky sťažovateľov a nezohľadnila ani skutočnosť,

že poškodeného v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)

treba považovať za tzv. „kajúcnika“, teda osobu, ktorá svedčí aj „z dôvodov obmedzenia

trestného stíhania voči vlastnej osobe, zo zištných dôvodov, z pomsty...“.

Predmetom námietok sťažovateľov je aj postup krajskej prokuratúry, ktorý

predchádzal vydaniu namietaného uznesenia, v rámci ktorého „prokurátor krajskej

prokuratúry odmietol pred vydaním uznesenia z 23. 05. 2011 rozhodnúť o námietke

zaujatosti zo 07. 05. 2011“.

Sťažovatelia nesúhlasia s názorom krajskej prokuratúry, že skutok, pre ktorý im bolo

vznesené obvinenie, je potrebné posudzovať ako skutok samostatný (opakovaný trestný

čin), a nie ako čiastkový útok pokračovacieho trestného činu. Podľa názoru sťažovateľov

krajská prokuratúra v tejto súvislosti „nevykladala a neaplikovala platný

ústavne konformným spôsobom...“.

Napokon sťažovatelia namietajú, že prostredníctvom namietaného uznesenia došlo aj

k neprípustnému zásahu do ich práva na prezumpciu neviny, keďže „obsahuje

konštatovanie, že skutok z obdobia máj až september 2008 sa stal... z čoho je zrejmé, že

sťažovateľov považuje krajská prokuratúra za páchateľov skutku, pri ktorom neprípustným

spôsobom prejudikovala, že sa stal“.

Sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd po prijatí ich sťažnosti na ďalšie konanie o nej

nálezom takto rozhodol:

„1. Postupom Krajskej prokuratúry Trenčín v konaní sp. zn. a jej

uznesením č. k. -50 zo dňa 23. 05. 2011 bolo porušené právo sťažovateľov

domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na inom orgáne Slovenskej

republiky podľa .

2. Uznesením Krajskej prokuratúry Trenčín č. k. -50 zo dňa 23. 05. 2011

bolo porušené právo sťažovateľov na prezumpciu neviny podľa

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

3. Uznesenie Krajskej prokuratúry Trenčín č. k. -50 zo dňa 23. 05. 2011 sa

zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

4. Krajskej prokuratúre Trenčín sa zakazuje pokračovať v porušovaní základných

práv sťažovateľov.

5. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva každému zo sťažovateľov ako

primerané finančné zadosťučinenie sumu 1.000,- €, ktorú im je povinná zaplatiť Krajská

prokuratúra Trenčín do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Krajská prokuratúra Trenčín je povinná uhradiť trovy konania k rukám advokáta

Mgr. R. T., PhD., Advokátska kancelária, B. do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak

ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovatelia namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50

ods. 2 a práva podľa dohovoru postupom krajskej prokuratúry v konaní

vedenom pod sp. zn. a jej uznesením z 23. mája 2011, ktorým boli zamietnuté

ich sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa sp. zn. ČVS: PPZ-64/BOK-ZA-2011

z 30. marca 2011 (týmto uznesením bolo sťažovateľom vznesené obvinenie, pozn.).

Ústavný súd sa v rámci predbežného prerokovania osobitne sústredil na posúdenie, či

v danom prípade možno považovať sťažnosť sťažovateľov za prípustnú. V tejto súvislosti

zdôraznil, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa je

založená na princípe subsidiarity.

Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú

osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho

základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten

orgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý pred uplatnenie právomoci

ústavného súdu (podobne , , , ).

Zmysel a účel princípu subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani

podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto

súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu podľa zásad uvedených v ().

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna

žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len

„podávateľ podnetu“), ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu

svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný

prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie

porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 32 ods. 1 zákona o prokuratúre podnet možno podať na ktorejkoľvek

prokuratúre...

Podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet do

dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto

lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor.

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie

návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže

vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu,

pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,

vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor oprávnený

vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre). Podľa § 34 ods. 2 uvedeného

zákona ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený

v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa

rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť

s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Z citovaných ustanovení zákona o prokuratúre vyplýva, že podnetom a opakovaným

podnetom sa možno domáhať aj preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutí

prokurátorov, v danom prípade prokurátora krajskej prokuratúry.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu podnet v zmysle § 31 ods. 2 zákona

o prokuratúre, ako aj opakovaný podnet podľa § 34 zákona o prokuratúre poskytujú

sťažovateľom účinnú ochranu ich práv a právom chránených záujmov (m. m.

, , , , , ,

). Podanie podnetu, ako aj opakovaného podnetu zakladá povinnosť

príslušného prokurátora, resp. nadriadeného prokurátora sa nimi zaoberať, vybaviť ich

a o spôsobe vybavenia informovať podnecovateľa.

Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre viackrát vyslovil právny názor, podľa

ktorého vynechanie nielen podnetu, ale aj opakovaného podnetu ako právneho prostriedku

nápravy v rámci sústavy orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať

podaním sťažnosti v konaní pred ústavným súdom, pretože takto by sa obmedzovala

možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré

tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne

napomohli odstráneniu procesných alebo faktických prekážok zákonného postupu (m. m.

, ).

Ústavný súd nevidí dôvod na to, aby sa vo veci sťažovateľov odchýlil od uvedeného

právneho názoru. Zákon o prokuratúre poskytoval a stále poskytuje sťažovateľom na

ochranu nimi označených základných práv podľa a práva podľa dohovoru aj ďalšie

prostriedky nápravy – podnet na preskúmanie postupu prokurátora krajskej prokuratúry

a opakovaný podnet (podľa § 31 až § 36 zákona o prokuratúre), ktorými sa mohli, resp.

môžu domáhať preskúmania zákonnosti namietaného postupu a namietaného uznesenia

krajskej prokuratúry v predmetnej veci.

Uvedené právne prostriedky nápravy umožňovali, resp. umožňujú sťažovateľom

dosiahnuť účinnú nápravu, a to najmä vzhľadom na oprávnenie nadriadeného prokurátora

vyplývajúce z § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre, t. j. oprávnenie vydať podriadenému

prokurátorovi (v danom prípade prokurátorovi krajskej prokuratúry) záväzný pokyn, ako má

v predmetnej veci postupovať, resp. nariadiť mu prijatie efektívnych opatrení, ak by na

základe podnetu, resp. opakovaného podnetu sťažovateľov dospel k záveru, že označené

uznesenie krajskej prokuratúry, príp. postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, boli v rozpore

so zákonom.

Použitie týchto právnych prostriedkov nápravy je v zmysle § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv

a slobôd pred ústavným súdom (napr. ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľov odmietol podľa ako neprípustnú.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2011