Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 344/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. augusta 2011

predbežne prerokoval sťažnosť T. K., B., vo veci namietaného porušenia jej základného

práva podľa rozsudkom Okresného súdu Považská

Bystrica č. k. -348 z 1. decembra 2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Trenčíne č. k. -369 z 9. apríla 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť T. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júla 2011

doručená sťažnosť T. K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“) rozsudkom

Okresného súdu Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) č. k. -348

z 1. decembra 2008 (ďalej aj „namietaný rozsudok okresného súdu“) v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k. -369 z 9. apríla 2009

(ďalej aj „namietaný rozsudok krajského súdu“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou z 29. októbra 2001 podanou

okresnému súdu domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva

k nehnuteľnosti (rodinnému domu) vedenej na LV č..., kat. úz. H.. Sťažovateľka navrhla,

aby okresný súd prikázal predmetnú nehnuteľnosť do jej výlučného vlastníctva s tým, že

menšinovému spoluvlastníkovi vyplatí na vyporiadanie jeho podielu náhradu určenú na

základe znaleckého posudku.

Okresný súd žalobe sťažovateľky vyhovel, avšak na odvolanie odporcu krajský súd

zrušil prvostupňový rozsudok a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie okresnému súdu.

Následne okresný súd v novom konaní opätovne vyhovel žalobe sťažovateľky a krajský súd

v odvolacom konaní jeho rozsudok svojím rozsudkom sp. zn. z 29. júna

2006 potvrdil. Uvedený potvrdzujúci rozsudok krajského súdu bol však na základe

mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora Slovenskej republiky spolu

s prvostupňovým rozsudkom v dovolacom konaní vedenom pod sp. zn.

Najvyšším súdom Slovenskej republiky zrušený a vec bola znovu vrátená okresnému súdu.

Následne okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom, ktorým podielové spoluvlastníctvo

účastníkov konania zrušil s tým, že „nariadil predaj nehnuteľností, ktoré boli predmetom

konania a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania“.

Proti výroku okresného súdu o trovách konania podala sťažovateľka odvolanie,

o ktorom krajský súd rozsudkom č. k. -369 z 9. apríla 2009 rozhodol tak, že

prvostupňový rozsudok v sťažovateľkou napadnutom výroku ako vecne správny potvrdil.

Podnet sťažovateľky na podanie mimoriadneho dovolania proti namietanému rozsudku

krajského súdu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky prípisom č. k. -8

z 29. marca 20190 odložila a rovnako prípisom č. k. VI/2 Pz 256/10-5 z 18. mája 2010

odložila aj jej opakovaný podnet v tejto veci.

Na základe namietaného rozsudku okresného súdu v spojení s namietaným

rozsudkom krajského súdu sťažovateľka požiadala „o vykonanie tohto rozsudku, ktorým súd

nariadil predaj rodinného domu súp. č... postaveného na parc... v kat. úz. H. zapísaného

na LV...“.

V nadväznosti na to bolo sťažovateľke prípisom okresného súdu sp. zn.

z 2. júna 20100 oznámené, že výkon tohto rozhodnutia nemožno nariadiť

ex offo, a zároveň jej bolo odporučené obrátiť sa na súdneho exekútora na účely jeho

výkonu.

Sťažovateľka ďalej uviedla:

„Obrátila som sa s informáciou na súdneho exekútora na vykonanie exekúcie podľa

uvedeného vykonateľného rozsudku OS Pov. Bystrica -348, pričom som

obdržala informáciu, že predmetný rozsudok:

- žiadnemu z účastníkov neukladá žiadnu povinnosť,

- žiadny z účastníkov nemá určené postavenie oprávneného a povinného,

- vykonateľnosť súdneho rozsudku výkonom exekúcie preto nie je dostatočne

dobre možná, resp. nie je zákonom upravený postup pre výkon exekúcie na

základe takto formulovaného výroku,

- nie je právne upravená právomoc exekútora zaťažiť druhého účastníka

trovami exekúcie, keď tento účastník nemal súdom uloženú povinnosť a nebol

v postavení povinného.

Ako účastníčka konania tvrdím, že som bola poškodená na svojich ústavných

právach predovšetkým tým, že právoplatný a vykonateľný rozsudok nie je možné vykonať

pre nesúlad a rozpor medzi právnymi predpismi, v danom prípade medzi ustanoveniami

(/ Obč. zák.) ustanoveniami občianskeho súdneho

poriadku (§ 1, § 3, § 6) a ustanoveniami exekučného poriadku (§ 41 a nasl., § 134 a nasl.).

Takýmto rozporom medzi právnymi predpismi a vydaním rozhodnutia, ktoré je

nevykonateľné, došlo k zásahu do mojich ústavných práv v zmysle SR o práve

vlastniť majetok a disponovať s týmto majetkom.

Nápravu nie je možné dosiahnuť iným spôsobom, nakoľko sa jedná o právoplatné

rozhodnutie, domáham sa preto podľa čl. 127 ods. 2/ zrušenia rozhodnutí, ktorými bol

založený nevykonateľný stav a tým nezákonný stav porušujúci moje základné práva.

Domáham sa zrušenia rozsudku Okresného súdu Pov. Bystrica -348 zo dňa

01. 12. 2008 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Trenčín -369 zo dňa

09. 04. 2009 a žiadam, aby Ústavný súd SR vyslovil, že týmito rozhodnutiami boli porušené

základné práva mňa sťažovateľky a že napadnuté rozsudky zrušuje a prikazuje

prvostupňovému Okresnému súdu v Pov. Bystrici a Krajskému súdu v Trenčíne, aby vo veci

vedenej pod spis. zn. Okresného súdu Pov. Bystrica znovu konal a rozhodol.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa

namietaným rozsudkom okresného súdu v spojení s namietaným rozsudkom krajského

súdu.

1. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 20

rozsudkom okresného súdu č. k. -348 z 1. decembra 2008

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne a právomoc ústavného súdu len subsidiárne

(„... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“).

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť, a preto

je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť

využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným)

súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej

prerokovanie (m. m. ).

Sťažovateľka mala právo podať proti namietanému rozsudku okresného súdu

odvolanie (čo aj využila), o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd.

Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľky v danom prípade vylučuje

právomoc ústavného súdu. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní túto časť sťažnosti podľa odmietol

z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

2. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 20

rozsudkom krajského súdu č. k. -369 z 9. apríla 2009

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, , ).

Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že namietaný rozsudok krajského

súdu (v spojení s namietaným rozsudkom okresného súdu) nadobudol právoplatnosť

28. mája 2009. Zákonom ustanovená dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti proti

namietanému rozsudku krajského súdu začala preto plynúť odo dňa právoplatnosti tohto

rozhodnutia (28. mája 2009). Týmto ktorým dňom bolo konanie v právnej veci

sťažovateľky právoplatne skončené. Sťažovateľka však odovzdala sťažnosť na poštovú

prepravu až 20. júla 2011 a ústavnému súdu bola doručená 22. júla 2011. Z toho vyplýva, že

sťažnosť bola ústavnému súdu doručená po uplynutí (kogentnej) lehoty ustanovenej v § 53

ods. 3 . Dvojmesačná lehota podľa zákona o ústavnom

súde začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo skončené napadnuté konanie

(m. m. , , , ).

Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti odmietol podľa

z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími požiadavkami

sťažovateľky nezaoberal a ani ju nevyzýval na odstránenie jej nedostatkov, keďže sťažnosť

nespĺňala ustanovené náležitosti (najmä k nej nebolo pripojené

splnomocnenie pre advokáta na jej zastupovanie v konaní pred ústavným súdom

vyžadované podľa ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2011