Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 299/2011
PDF · 144.17 KB
No categories available
I. ÚS 299/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. augusta 2011
predbežne prerokoval sťažnosť J. J., D., a J. J., D., vo veci namietaného porušenia ich
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Veľký Krtíš v konaní vedenom pod sp. zn. 5
Er 1297/2009 a postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 1
Er 1441/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. J. a J. J. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 17. marca
2011 doručená sťažnosť J. J. a J. J. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) postupom Okresného súdu Veľký Krtíš
v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 1297/2009 a postupom Okresného súdu Banská Bystrica
v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Er 1441/2010.
2. Sťažovatelia vidia porušenie svojho základného práva garantovaného čl. 48 ods. 2
ústavy v tom, že v označenom exekučnom konaní pôvodne vedenom na Okresnom súde
Veľký Krtíš pod sp. zn. 5 Er 1297/2009 a súčasne vedenom na Okresnom súde Banská
Bystrica pod sp. zn. 1 Er 1441/2010, v ktorom sú sťažovatelia v procesnom postavení
povinných, nekonali okresné súdy o ich námietke proti exekúcii efektívne a plynulo tak, aby
nedochádzalo k zbytočným prieťahom. Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú, že od 20. júla
2008 až do podania ústavnej sťažnosti okresné súdy neuskutočnili žiadny relevantný úkon,
ktorý by smeroval k právoplatnému rozhodnutiu o podaných námietkach proti exekúcii
a zároveň v tejto súvislosti podotýkajú, že počas celej doby konania nemali ani žiadnu
vedomosť o aktuálnom stave veci.
3. Na podporu svojej argumentácie sťažovatelia poukazujú na ustanovenie § 50
ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), podľa ktorého o námietkach proti
exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia, pričom sťažovatelia
zdôrazňujú, že táto lehota zo strany konajúcich súdov dodržaná nebola.
4. Na základe uvedeného sťažovatelia v petite sťažnosti žiadajú vydať nález, ktorým
by ústavný súd vyslovil porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní vedenom na Okresnom súde
Veľký Krtíš pod sp. zn. 5 Er 1297/2009 a v konaní vedenom na Okresnom súde Banská
Bystrica pod sp. zn. 1 Er 1441/2010. Sťažovatelia taktiež požadujú, aby ústavný súd prikázal
okresným súdom spoločne a nerozdielne zaplatiť sťažovateľom primerané zadosťučinenie
v sume 100 000 €. Primerané zadosťučinenie sťažovatelia odôvodnili tým, že neistota
vyplývajúca zo zdĺhavého konania im spôsobuje psychický stres a nepriaznivo vplýva na ich
celkový zdravotný stav.
5. V závere sťažovatelia s poukazom na svoje majetkové pomery žiadajú, aby im
v konaní pred ústavným súdom bol ustanovený právny zástupca.
6. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
9. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak
sťažovatelia nevyčerpali opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré im zákon
na ochranu ich základných práv alebo slobôd účinne poskytuje, a na použitie ktorých sú
sťažovatelia oprávnení podľa osobitných predpisov.
10. Iným právnym prostriedkom, ktorý poskytuje ochranu sťažovateľmi označenému
základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, je sťažnosť na prieťahy podľa § 62 ods. 1
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Ústavný súd k tomu zároveň dodáva, že
v zmysle ustálenej judikatúry sa podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch
považuje za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona
o ústavnom súde len v tom prípade, ak sťažovatelia poskytnú príslušnému súdu dostatočný
priestor na prijatie opatrení pre účely nápravy a odstránenia protiprávneho stavu
zapríčineného jeho nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (podobne IV. ÚS 74/05,
11. Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že 21. februára 2011 podali predsedovi
Okresného súdu Banská Bystrica sťažnosť na prieťahy. Vzhľadom na to, že ústavnému súdu
bol návrh doručený 17. marca 2011, t. j. po uplynutí menej než jedného mesiaca od
odoslania podania predsedovi Okresného súdu Banská Bystrica, ústavný súd posudzuje
podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľov iba ako
formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla
mať. Zjavnú formálnosť podanej sťažnosti na prieťahy predsedovi okresného súdu
zvýrazňuje skutočnosť, že sťažovatelia podali návrh na ústavnom súde skôr než im bola
doručená odpoveď predsedu Okresného súdu Banská Bystrica s vyjadrením o ďalšom
predpokladanom postupe v konaní.
12. Ústavný súd konštatuje, že okresnému súdu nebola po podaní sťažnosti na
prieťahy podľa zákona o súdoch poskytnutá primeraná lehota na prijatie účinných opatrení
proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní. Sťažovateľom pritom nebránila žiadna
prekážka, aby včas a aktívnym spôsobom hájili svoje základné právo, porušenie ktorého
ústavnou sťažnosťou namietajú. Ústavný súd v tejto súvislosti a reagujúc na argument
sťažovateľov, že „od dátumu 20. 07. 2008 do dátumu 08. 02. 2011 sme vôbec nič nevedeli,
čo sa s danou vecou robí a koná“, poukazuje aj na jednu zo základných zásad práva, ktorou
je ,,vigilantibus iuris“, teda bdelým patrí právo alebo nech si každý stráži svoje práva
vrátane označeného základného práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov
garantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy.
13. Napriek už vyslovenej neprípustnosti ústavnej sťažnosti ústavný súd z dôvodu
presvedčivosti tohto rozhodnutia považuje za potrebné stručne sa vyjadriť aj k priebehu
namietaného konania. Z vyžiadaného vyjadrenia k sťažnosti a chronologického prehľadu
úkonov v spise Okresného súdu Banská Bystrica vedenom pod sp. zn. 1 Er 1441/2010
vyplýva, že 22. júla 2009 (sťažovatelia v sťažnosti mylne uvádzajú rok 2008) boli
Okresnému súdu Veľký Krtíš postúpené súdnou exekútorkou námietky sťažovateľov proti
exekúcii. Na základe uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15 NcC 30/2010-53
z 9. júna 2010 o vylúčení sudcov Okresného súdu Veľký Krtíš z prejednávanej veci
a o prikázaní veci Okresnému súdu Banská Bystrica bol spis Okresného súdu Veľký Krtíš
sp. zn. 5 Er 1297/2009 3. augusta 2010 postúpený Okresnému súdu Banská Bystrica. Ďalší
priebeh konania pred Okresným súdom Banská Bystrica bol poznačený predovšetkým
procesnými úkonmi sťažovateľov, ktorí, okrem iného, namietali vyčíslenie predbežných
trov exekúcie, zaujatosť konajúcej súdnej exekútorky a žiadali povolenie odkladu exekúcie
až do právoplatného skončenia iných súdnych konaní pred Krajským súdom v Banskej
Bystrici a Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Proti viacerým rozhodnutiam súdu
prvého stupňa podali sťažovatelia odvolanie. Dĺžku konania ovplyvnilo aj rozhodovanie
o oslobodení sťažovateľov od súdnych poplatkov. Okresný súd Banská Bystrica napokon
rozhodol o námietke sťažovateľov proti exekúcii uznesením č. k. 1 Er 1441/2010-100
z 10. marca 2011 tak, že ich námietky proti exekúcii a predbežným trovám exekúcie
zamietol. Uznesením č. k. 1 Er 1441/2010-105 z 10. marca 2011 Okresný súd Banská
Bystrica povolil odklad exekúcie do právoplatného rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky o dovolaní sťažovateľov proti rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 12 Co 64/2009 z 26. marca 2009 a do právoplatného rozhodnutia o obnove
konania proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3 C 343/2007 z 21. januára
2009.
14. Ústavný súd konštatuje, že na doterajšiu dĺžku namietaného konania majú
objektívne vplyv aj procesné úkony sťažovateľov, na ktoré majú na jednej strane právo, ale
na druhej strane skutočnosť, že v dôsledku ich uplatnenia došlo k predĺženiu namietaného
konania, nemôže byť pripísaná na ťarchu okresného súdu. Zákonný procesný postup
konajúcich súdov má v tomto prípade prednosť aj pred procesnou lehotou podľa § 50 ods. 2
Exekučného poriadku. Ústavný súd z chronológie úkonov a postupu konajúcich súdov
nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by signalizovala zbytočné prieťahy, ktoré by mohli
znamenať porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto bolo možné
sťažnosť odmietnuť aj pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výroku tohto uznesenia. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre neprípustnosť, ústavný súd
sa už ďalšími návrhmi sťažovateľov uplatnenými v sťažnosti nezaoberal.
16. Z dôvodu, že v návrhu ide zrejme o bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu
ústavných práv, ústavný súd nepovažoval za potrebné ustanoviť sťažovateľom právneho
zástupcu z radov advokátov a námietkami sťažovateľov sa zaoberal v rozsahu, ktorý mu bol
zrejmý z petitu sťažnosti, ako aj jej odôvodnenia a príloh.
17. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto sťažovateľom nič
nebráni v tom, aby v prípade, ak by okresný súd v ďalšom priebehu konania nepostupoval
efektívne a plynulo, podali v tej istej veci opätovne sťažnosť ústavnému súdu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. augusta 2011