Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 358/2011
PDF · 138.75 KB
No categories available
IV. ÚS 358/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. augusta 2011
predbežne prerokoval sťažnosť L. V. a J. V., obaja bytom T., zastúpených advokátom JUDr.
M. Ch., T., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva vyjadriť sa ku všetkým
vykonaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 11 Co 73/2009-210 z 26.
januára 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť L. V. a J. V. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. augusta
2011 doručená sťažnosť L. V. a J. V., obaja bytom T. (ďalej len „sťažovatelia“),
zastúpených advokátom JUDr. M. Ch., T., vo veci namietaného porušenia ich základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“), základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa čl. 48 ods.
2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v
Trnave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 11 Co 73/2009-210 z 26. januára 2011 (ďalej aj
„namietaný rozsudok“).
Z obsahu sťažnosti a priloženej dokumentácie vyplýva, že obchodná spoločnosť
T, s. r. o., ako navrhovateľka sa v konaní vedenom Okresným súdom Trnava (ďalej len
„okresný súd“) pod sp. zn. 12 C 35/2003 domáhala proti sťažovateľom ako odporcom
zaplatenia sumy z titulu nedoplatkov úhrad spojených s užívaním bytu. Okresný súd
rozsudkom č. k. 12 C 35/2003-174 z 8. apríla 2009 sťažovateľom (odporcom, pozn.) uložil
povinnosť spoločne a nerozdielne „zaplatiť sumu 288,99 € s poplatkom z omeškania vo
výške 2,5 promile denne zo sumy 288,99 € od 29. 07. 2001 do zaplatenia, do 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku“. O odvolaní sťažovateľov proti rozsudku okresného súdu
č. k. 12 C 35/2003-174 z 8. apríla 2009 rozhodol krajský súd tak, že rozsudok súdu prvého
stupňa vo veci samej potvrdil a v časti príslušenstva zrušil a vec vrátil okresnému súdu na
ďalšie konanie.
Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uvádzajú:
«Domnievame sa, že uvedeným rozhodnutím Krajského súdu Trnava došlo
k porušeniu nášho práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR č. 460/1992 Zb..., ako i k porušeniu
nášho práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy...
Rovnako bolo konaním tohto odvolacieho súdu porušené naše právo garantované
v čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
publikovaného pod č. 209/1992 Zb...
Podstata uvedeného protiústavného konania krajského súdu spočíva podľa nás v
tom, že i rovnako ako prvostupňový súd rozhodol fakticky bez jediného reálneho a
nepochybného dôkazu, ktorý by potvrdzoval dôvodnosť navrhovateľom uplatneného nároku.
Listiny, ktoré súdu predložil navrhovateľ, totiž nemožno nijakým spôsobom považovať za
dôkaz, nakoľko ide o dokumenty vyhotovené výlučne ním samotným. Výmer, ktorým sa nám
ako nájomcom uložila povinnosť platiť zálohové platby v stanovenej sume, totiž vyhotovil
samotný navrhovateľ, pričom skutočnosti, z ktorých pri svojich výpočtoch vychádzal,
nielenže nijakým spôsobom nepreukázal, a to nielen čo do ich presnosti a pravdivosti, ale
tieto podklady úplne odmietol predložiť. Dokonca na výzvu súdu na predloženie týchto
podkladov nereagoval a nepredložil ich s poukazom na údajné obchodné tajomstvo, ktoré
tieto údaje mali tvoriť. Preto jediným reálnym dôkazným prostriedkom, z ktorého súd pri
posudzovaní dôvodnosti nároku vychádzal, bol znalecký posudok č. 6/2007 znalca Ing. V...
Ak túto skutočnosť možno vytýkať okresnému súdu, o to viac ju možno vyčítať
krajskému súdu, nakoľko medzičasom došlo k podstatným zmenám rozhodujúcich
skutočností. Na základe našich námietok v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod
sp. zn. 17 C 42/2003 (z ktorého spisu si okresný súd v tejto veci sporný znalecký posudok
zapožičal) zaviazal súd znalca Ing. V. doplniť znalecký posudok, čo znalec spravil
posudkom č. 6/2007D. Avšak ani v tomto doplnku znalec nepreukázal, na základe akých
podkladov dospel k záveru o správnosti vyúčtovania navrhovateľa. S poukazom na uvedenú
nepreskúmateľnosť znaleckého posudku som sa ja, L. V. obrátil na Ministerstvo
spravodlivosti SR so sťažnosťou na postup znalca. Ministerstvo spravodlivosti po prešetrení
mojej sťažnosti dospelo k záveru, že predmetný znalecký posudok a jeho doplnok majú
nedostatky a následne vyzvalo dňa 15. 6. 2009 znalca, aby vypracoval doplnok
k znaleckému posudku, ktorým odstráni namietané vady. Súčasne o tomto ministerstvo
informovalo okresný súd. Po doručení vyjadrenia znalca ministerstvo dňa 20. 7. 2009
požiadalo Znalecký ústav elektrotechniky a informatiky Fakulty elektrotechniky
a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave o preskúmanie posudku
a stanovisko k správnosti postupu znalca. Vo vyjadrení zo dňa 12. 8. 2009 znalecký ústav
konštatoval, že znalec pri vypracovaní posudkov pochybil a znalecké posudky sú „čiastočne
nepreskúmateľné“. Následne bol znalec vyzvaný na odstránenie nedostatkov vypracovaním
dodatku. Ten znalec vypracoval pod č. 6/2007/D2; avšak ani predmetný dodatok
neodstránil nami vytýkané vady a posudok stále trpel nedostatkami, pre ktoré sme ho od
počiatku namietali...
Napriek uvedenému však krajský súd nemal pochybnosti o správnosti záverov
okresného súdu...
S uvedenými skutočnosťami, ktoré sa odohrali po vynesení rozsudku okresného súdu
a o ktorých mal krajský súd vedomosť či už priamo od nás, alebo od ministerstva
spravodlivosti, sa krajský súd pritom vôbec nevysporiadal. Jediné stručné a vágne
konštatovanie krajského súdu k týmto závažným skutočnostiam bolo, že „odvolací súd
skutočnosti uvádzané v odvolaní ohľadne znaleckého dokazovania nepovažoval za
relevantné k zmene rozhodnutia.
... je jednoznačné, že napadnutý rozsudok Krajského súdu Trnava je
nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, svojvoľný a arbitrárny, bez uvedenia
adekvátnych dôvodov, čim došlo k porušeniu nášho základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru.»
Na základe uvedeného sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na
ďalšie konanie rozhodol o nej nálezom takto:
„1. Krajský súd Trnava rozsudkom sp. zn. 11 Co/73/2009 z 26. januára 2011 porušil
základné práva L. V. a J. V. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, základné práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.
2. Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11 Co/73/2009 z 26. januára 2011 sa
zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.
3. Krajský súd v Trnave je povinný uhradiť L. V. a J. V. trovy ich právneho
zastúpenia vo výške 385,32 eura, a to k rukám právneho zástupcu sťažovateľov JUDr. M.
Ch.“
II.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na
začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je pre posúdenie predmetnej veci
podstatné, v akom rozsahu vymedzí navrhovateľ príp. navrhovatelia svoj návrh v petite
(návrhu na rozhodnutie). Z obsahu sťažnosti a predovšetkým jej petitu (návrhu na
rozhodnutie) vyplýva, že sťažovatelia sa domáhajú, aby ústavný súd vyslovil porušenie ich
základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ku ktorým malo dôjsť rozsudkom krajského súdu č. k. 11 Co 73/2009-210
z 26. januára 2011.
Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná
a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom
ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej
lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.
Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že rozsudok krajského súdu
č. k. 11 Co 73/2009-210 z 26. januára 2011 nadobudol právoplatnosť 4. marca 2011.
Z uvedeného vyplýva, že sťažovatelia doručili ústavnému súdu sťažnosť zjavne po uplynutí
lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Na základe uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť
sťažovateľov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná
oneskorene.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími
návrhmi uplatnenými sťažovateľmi v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. augusta 2011