Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 358/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. augusta 2011

predbežne prerokoval sťažnosť L. V. a J. V., obaja bytom T., zastúpených advokátom JUDr.

M. Ch., T., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl.

46 ods. 1 , základného práva vyjadriť sa ku všetkým

vykonaným dôkazom podľa a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. -210 z 26.

januára 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť L. V. a J. V. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. augusta

2011 doručená sťažnosť L. V. a J. V., obaja bytom T. (ďalej len „sťažovatelia“),

zastúpených advokátom JUDr. M. Ch., T., vo veci namietaného porušenia ich základného

práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“), základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa čl. 48 ods.

2 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v

Trnave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -210 z 26. januára 2011 (ďalej aj

„namietaný rozsudok“).

Z obsahu sťažnosti a priloženej dokumentácie vyplýva, že obchodná spoločnosť

T, s. r. o., ako navrhovateľka sa v konaní vedenom Okresným súdom Trnava (ďalej len

„okresný súd“) pod sp. zn. domáhala proti sťažovateľom ako odporcom

zaplatenia sumy z titulu nedoplatkov úhrad spojených s užívaním bytu. Okresný súd

rozsudkom č. k. -174 z 8. apríla 2009 sťažovateľom (odporcom, pozn.) uložil

povinnosť spoločne a nerozdielne „zaplatiť sumu 288,99 € s poplatkom z omeškania vo

výške 2,5 promile denne zo sumy 288,99 € od 29. 07. 2001 do zaplatenia, do 3 dní odo dňa

právoplatnosti rozsudku“. O odvolaní sťažovateľov proti rozsudku okresného súdu

č. k. -174 z 8. apríla 2009 rozhodol krajský súd tak, že rozsudok súdu prvého

stupňa vo veci samej potvrdil a v časti príslušenstva zrušil a vec vrátil okresnému súdu na

ďalšie konanie.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uvádzajú:

«Domnievame sa, že uvedeným rozhodnutím Krajského súdu Trnava došlo

k porušeniu nášho práva podľa SR č. .., ako i k porušeniu

nášho práva podľa ...

Rovnako bolo konaním tohto odvolacieho súdu porušené naše právo garantované

v čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

publikovaného pod č. ..

Podstata uvedeného protiústavného konania krajského súdu spočíva podľa nás v

tom, že i rovnako ako prvostupňový súd rozhodol fakticky bez jediného reálneho a

nepochybného dôkazu, ktorý by potvrdzoval dôvodnosť navrhovateľom uplatneného nároku.

Listiny, ktoré súdu predložil navrhovateľ, totiž nemožno nijakým spôsobom považovať za

dôkaz, nakoľko ide o dokumenty vyhotovené výlučne ním samotným. Výmer, ktorým sa nám

ako nájomcom uložila povinnosť platiť zálohové platby v stanovenej sume, totiž vyhotovil

samotný navrhovateľ, pričom skutočnosti, z ktorých pri svojich výpočtoch vychádzal,

nielenže nijakým spôsobom nepreukázal, a to nielen čo do ich presnosti a pravdivosti, ale

tieto podklady úplne odmietol predložiť. Dokonca na výzvu súdu na predloženie týchto

podkladov nereagoval a nepredložil ich s poukazom na údajné obchodné tajomstvo, ktoré

tieto údaje mali tvoriť. Preto jediným reálnym dôkazným prostriedkom, z ktorého súd pri

posudzovaní dôvodnosti nároku vychádzal, bol znalecký posudok č. 6/2007 znalca Ing. V...

Ak túto skutočnosť možno vytýkať okresnému súdu, o to viac ju možno vyčítať

krajskému súdu, nakoľko medzičasom došlo k podstatným zmenám rozhodujúcich

skutočností. Na základe našich námietok v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod

sp. zn. (z ktorého spisu si okresný súd v tejto veci sporný znalecký posudok

zapožičal) zaviazal súd znalca Ing. V. doplniť znalecký posudok, čo znalec spravil

posudkom č. 6/2007D. Avšak ani v tomto doplnku znalec nepreukázal, na základe akých

podkladov dospel k záveru o správnosti vyúčtovania navrhovateľa. S poukazom na uvedenú

nepreskúmateľnosť znaleckého posudku som sa ja, L. V. obrátil na Ministerstvo

spravodlivosti SR so sťažnosťou na postup znalca. Ministerstvo spravodlivosti po prešetrení

mojej sťažnosti dospelo k záveru, že predmetný znalecký posudok a jeho doplnok majú

nedostatky a následne vyzvalo dňa 15. 6. 2009 znalca, aby vypracoval doplnok

k znaleckému posudku, ktorým odstráni namietané vady. Súčasne o tomto ministerstvo

informovalo okresný súd. Po doručení vyjadrenia znalca ministerstvo dňa 20. 7. 2009

požiadalo Znalecký ústav elektrotechniky a informatiky Fakulty elektrotechniky

a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave o preskúmanie posudku

a stanovisko k správnosti postupu znalca. Vo vyjadrení zo dňa 12. 8. 2009 znalecký ústav

konštatoval, že znalec pri vypracovaní posudkov pochybil a znalecké posudky sú „čiastočne

nepreskúmateľné“. Následne bol znalec vyzvaný na odstránenie nedostatkov vypracovaním

dodatku. Ten znalec vypracoval pod č. 6/2007/D2; avšak ani predmetný dodatok

neodstránil nami vytýkané vady a posudok stále trpel nedostatkami, pre ktoré sme ho od

počiatku namietali...

Napriek uvedenému však krajský súd nemal pochybnosti o správnosti záverov

okresného súdu...

S uvedenými skutočnosťami, ktoré sa odohrali po vynesení rozsudku okresného súdu

a o ktorých mal krajský súd vedomosť či už priamo od nás, alebo od ministerstva

spravodlivosti, sa krajský súd pritom vôbec nevysporiadal. Jediné stručné a vágne

konštatovanie krajského súdu k týmto závažným skutočnostiam bolo, že „odvolací súd

skutočnosti uvádzané v odvolaní ohľadne znaleckého dokazovania nepovažoval za

relevantné k zmene rozhodnutia.

... je jednoznačné, že napadnutý rozsudok Krajského súdu Trnava je

nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, svojvoľný a arbitrárny, bez uvedenia

adekvátnych dôvodov, čim došlo k porušeniu nášho základného práva na súdnu ochranu

podľa SR a práva na spravodlivé konanie podľa

Dohovoru.»

Na základe uvedeného sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie rozhodol o nej nálezom takto:

„1. Krajský súd Trnava rozsudkom sp. zn. z 26. januára 2011 porušil

základné práva L. V. a J. V. na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky, základné práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

2. Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. z 26. januára 2011 sa

zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Trnave je povinný uhradiť L. V. a J. V. trovy ich právneho

zastúpenia vo výške 385,32 eura, a to k rukám právneho zástupcu sťažovateľov JUDr. M.

Ch.“

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je pre posúdenie predmetnej veci

podstatné, v akom rozsahu vymedzí navrhovateľ príp. navrhovatelia svoj návrh v petite

(návrhu na rozhodnutie). Z obsahu sťažnosti a predovšetkým jej petitu (návrhu na

rozhodnutie) vyplýva, že sťažovatelia sa domáhajú, aby ústavný súd vyslovil porušenie ich

základných práv podľa , a práva podľa

dohovoru, ku ktorým malo dôjsť rozsudkom krajského súdu č. k. -210

z 26. januára 2011.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, ).

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že rozsudok krajského súdu

č. k. -210 z 26. januára 2011 nadobudol právoplatnosť 4. marca 2011.

Z uvedeného vyplýva, že sťažovatelia doručili ústavnému súdu sťažnosť zjavne po uplynutí

lehoty ustanovenej v .

Na základe uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľov podľa z dôvodu, že bola podaná

oneskorene.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími

návrhmi uplatnenými sťažovateľmi v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2011