Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 366/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. augusta 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. F. K., C., zastúpeného advokátom Mgr. V. M., T.,

vo veci namietaného porušenia a

v konaniach vedených Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. , Krajským

súdom v Trenčíne pod sp. zn. a Slovenskou republikou – Ministerstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky pod neuvedenou spisovou značkou a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. F. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júla 2011

doručená sťažnosť Ing. F. K., C. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

a (ďalej len „“) v konaniach

vedených Okresným súdom Trenčín (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. ,

Krajským súdom v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn.

a Slovenskou republikou – Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len

„ministerstvo“) pod neuvedenou spisovou značkou. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú

prepravu 7. júla 2011.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ ako žalobca požadoval od ministerstva ako

žalovaného náhradu škody podľa o zodpovednosti za škodu

spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Išlo

celkom o čiastku 21 820,85 € s prísl., ktorá pozostávala z náhrady za závažný zásah do

rodinného života úmrtím rodinného príslušníka a životného partnera, vecných výdavkov

spojených s pohrebom a uložením pozostatkov, bolestného, sťaženia spoločenského

uplatnenia, straty na zárobku v čase práceneschopnosti, vecných výdavkov súvisiacich

s odprataním zničeného motorového vozidla a trov spojených s obhajobou sťažovateľa

v trestnej veci skončenej jeho oslobodením. Právnym dôvodom podania žaloby o náhradu

škody bol postup štátu, ktorý sťažovateľa trestne stíhal za trestný čin ublíženia na zdraví

s následkom smrti, ale nestíhal osobu, ktorá v skutočnosti mala byť na základe vykonaných

dôkazov trestne stíhaná. Rozsudkom okresného súdu č. k. -146 zo 14. júla

2010 bola žaloba sťažovateľa zamietnutá v celom rozsahu, pričom podľa názoru okresného

súdu sťažovateľom uplatňované nároky boli premlčané. Rozsudkom krajského súdu č. k.

-169 z 22. februára 2011 bol rozsudok okresného súdu v časti týkajúcej sa

sumy 410,87 € zrušený a v tomto rozsahu bola vec vrátená na ďalšie konanie. Vo zvyšnej

časti bol rozsudok okresného súdu potvrdený. Podľa názoru krajského súdu medzi

dopravnou nehodou ako škodovou udalosťou a požadovanou náhradou ako následkom

nebola príčinná súvislosť, a preto štát nenesie za túto udalosť zodpovednosť z titulu

nesprávneho úradného postupu. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie,

ktorého prípustnosť vychádza z ustanovenia

a je odôvodňované v zmysle .

O dovolaní nebolo ešte rozhodnuté.

Rozhodnutiami všeobecných súdov došlo podľa sťažovateľa k porušeniu označených

článkov . Za porušovateľov týchto práv považuje sťažovateľ jednak okresný súd a

krajský súd, ale aj ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy pre súdy. Náprava

prostredníctvom inštitútu zodpovednosti štátu za nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny

úradný postup zjavne zlyhala, a to aj s ohľadom na ignorovanie pojednávaní zo strany

ministerstva. Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj s ohľadom na plynutie lehoty podľa § 53

ods. 3 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) je nutné tieto nezákonnosti odstrániť

ústavnoprávnym procesom. Aj keď mal sťažovateľ možnosť nápravy prostredníctvom

dovolania a odvolania, čo aj využil. Vzhľadom na to, že sa práva domáha od roku 2004 a je

neustále vystavený nenapraviteľným nevýhodám, prieťahom a výdavkom na právne

zastupovanie, v záujme hospodárnosti konania a preukázania úmyselného porušovania

ľudských práv žiada, aby ústavný súd s ohľadom na plynutie lehoty právoplatnosti rozsudku

krajského súdu (20. mája 2011) podľa rozhodol

i napriek tomu, že nevyčerpal všetky možnosti nápravy.

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených

článkov a dohovoru okresným súdom, krajským súdom a ministerstvom. Požaduje

tiež náhradu škody vo výške 21 820,85 € s príslušenstvom, trovy konania 773,17 €

v súvislosti s právnym zastupovaním vo veci náhrady škody, ako aj náhradu trov právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom v sume 788,30 €. Napokon sa domáha aj

priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške po 10 000 € pre seba a tri deti.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom

prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy

vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy, alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Na rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti okresnému súdu a krajskému

súdu, nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako to vyplýva z citovaného článku 127 ods. 1 , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Proti rozsudku okresného súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný

prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa

vo vzťahu proti okresnému súdu mal krajský súd v rámci odvolacieho konania. Tým je

zároveň v tomto rozsahu vylúčená právomoc ústavného súdu. Treba dodať, že sťažovateľ

právo podať odvolanie aj využil.

Sťažovateľ sám uvádza, že podal proti rozsudku krajského súdu dovolanie,

prípustnosť ktorého oprel o ustanovenie .

Sťažovateľ sa teda domáha ochrany označených práv v dovolacom konaní vedenom

Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Aj tým je vylúčená právomoc ústavného súdu.

Pokiaľ sa sťažovateľ odvoláva na ustanovenie

v tom zmysle, že z dôvodov hodných osobitného zreteľa nevyužil opravný prostriedok

v konaní pred všeobecnými súdmi a z tejto skutočnosti vyvodzuje existenciu právomoci

ústavného súdu konať o sťažnosti, treba uviesť, že sa sťažovateľ pri výklade tohto

ustanovenia mýli. Za nevyužitie opravného prostriedku treba považovať takú situáciu, keď

dotknutý subjekt v zákonnej lehote daný opravný prostriedok nevyužije (nepodá).

O nevyužitie opravného prostriedku nejde však v prípade, ak dotknutá osoba opravný

prostriedok včas podá, avšak nie je ochotná čakať na jeho vybavenie a na takomto základe

sa domáha, aby vo veci rozhodol ústavný súd.

Sťažnosť vo vzťahu proti ministerstvu treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podľa názoru sťažovateľa zodpovednosť ministerstva za porušenie označených

článkov má vyplývať jednak z jeho postavenia ústredného orgánu štátnej správy

súdov, ale aj zo skutočnosti, že v konaní pred všeobecnými súdmi ignorovalo viaceré

pojednávania.

Ústavný súd považuje v tejto súvislosti za podstatné, že ministerstvo bolo v danom

prípade v postavení účastníka konania, keďže reprezentovalo štát v súdnom konaní.

O uplatňovaných právach sťažovateľa teda nerozhodovalo a rozhodovať ani nemohlo,

pretože vo veci rozhodovali všeobecné súdy. Je preto zrejmé prima vista, že ministerstvo

označené práva sťažovateľa porušiť nemohlo.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2011