Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 388/2011
PDF · 138.3 KB
No categories available
IV. ÚS 388/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. septembra 2011
predbežne prerokoval sťažnosť N. S., B., zastúpenej advokátom Mgr. P. S., B., ktorou
namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného riaditeľstva
Policajného zboru Bratislava V, odboru skráteného vyšetrovania, oddelenia vyšetrovania
Petržalka – juh v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-652/OSV-B5-2001 a postupom
Okresnej prokuratúry Bratislava V v bližšie neoznačenom konaní, a takto
rozhodol:
Sťažnosť N. S. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. augusta
2011 doručená sťažnosť N. S., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva na „vykonanie vyšetrovania bez zbytočných prieťahov“ podľa čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a porušenie čl. 2 ods. 2 ústavy
postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V, odboru skráteného
vyšetrovania, oddelenia vyšetrovania Petržalka – juh (ďalej len „policajný orgán“) v konaní
vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-652/OSV-B5-2001 a postupom Okresnej prokuratúry
Bratislava V (ďalej len „okresná prokuratúra“) v bližšie neoznačenom konaní.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že matka sťažovateľky podala ešte v roku 2001
trestné oznámenie proti otcovi sťažovateľky z dôvodu neplnenia vyživovacej povinnosti
voči sťažovateľke. Sťažovateľka bola v čase podania trestného oznámenia maloletá. Trestné
konanie bolo vedené policajným orgánom pod sp. zn. ČVS: ORP-652/OSV-B5-2001,
„pričom dňa 19. 4. 2011 došlo po dlhých desiatich rokoch k ukončeniu vyšetrovania jeho
zastavením“.
Sťažovateľka tvrdí, že policajný orgán v predmetnej trestnej veci v období od
17. augusta 2007 do 30. júna 2008 vôbec nekonal a rovnako bol nečinný aj v rokoch 2008
až 2010. Nečinnosť policajného orgánu v predmetnej trestnej veci podľa sťažovateľky
nenapravila ani okresná prokuratúra, ktorej podľa svojho tvrdenia adresovala viacero
sťažností. Sťažovateľka tiež namieta, že policajný orgán jej odmietol priznať postavenie
poškodenej v predmetnom trestnom konaní, pričom v tejto súvislosti poukazuje na prípis
(oznámenie) policajného orgánu z 2. marca 2011, proti ktorému však „nepodala žiadne
podanie na prokuratúru či súd, ktorým by proti tomuto nezákonnému oznámeniu
protestovala“.
V nadväznosti na uvedené skutočnosti sťažovateľka konštatuje, že „nemá a nemala
žiadny záujem na pokračovaní vyšetrovania, ktoré po toľkých rokoch stratilo zákonné
opodstatnenie“, ale zároveň zastáva názor, že „spôsob akým viedla polícia a prokuratúra
vyšetrovanie ju poškodilo na jej právach a to spôsobením prieťahov vo veci, odmietnutím
spravodlivosti a zároveň nezákonným oznámením o nepriznaní postavenia poškodeného
došlo k porušeniu čl. 2 ods. 2 Ústavy SR“.
Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný
súd nálezom takto rozhodol:
„1. Slovenská republika, prostredníctvom OR PZ Bratislava V, OO PZ Petržalka –
juh, Ul. Holíčska 22, Bratislava V, zastúpená Ministerstvom vnútra SR, Pribinova 2, 812 72
Bratislava, ČVS: ORP-652/OSV-B5-2001 a prostredníctvom Okresnej prokuratúry
Bratislava V, zastúpená Generálnou prokuratúrou SR, Štúrova 2, 812 85 Bratislava,
porušili základné právo N. S., B... na vykonanie vyšetrovania bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a zároveň porušili čl. 2, ods. 2 Ústavy
SR.
2. N. S., B... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 4647,10 €
(slovom štyritisícšesťstoštyridsaťsedem Eur a desať centov), ktoré je Slovenská republika
povinná zaplatiť prostredníctvom Ministerstva vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava
a Generálnej prokuratúry SR, Štúrova 2, 812 85 Bratislava, každý rovným dielom do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Slovenská republika je povinná zaplatiť prostredníctvom Ministerstva vnútra SR,
Pribinova 2, 812 72 Bratislava a Generálnej prokuratúry SR, Štúrova 2, 812 85 Bratislava,
každý rovným dielom, N. S., B..., trovy právneho zastúpenia v sume 292,38 € s DPH
(slovom dvestodeväťdesiatdva Eur tridsaťosem centov) na účet... jej právneho zástupcu
advokáta Mgr. P. S..., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,
uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Zo zistení ústavného súdu vyplynulo, že trestné konanie vedené proti otcovi
sťažovateľky policajným orgánom pod sp. zn. ČVS: ORP-652/OSV-B5-2001 bolo
zastavené uznesením okresnej prokuratúry č. k. 1 Pv 273/11-3 z 19. apríla 2011. Trestné
stíhanie bolo zastavené z dôvodu, že je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie
trestné stíhanie [§ 215 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku]. Uznesenie okresnej prokuratúry
nadobudlo právoplatnosť 10. mája 2011.
V nadväznosti na uvedené zistenia ústavný súd v prvom rade považuje za potrebné
uviesť, že súčasťou jeho ustálenej judikatúry (napr. II. ÚS 12/01, IV. ÚS 61/03,
IV. ÚS 205/03, I. ÚS 16/04) je aj právny názor, podľa ktorého ochrana základnému právu
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase
uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva označenými orgánmi verejnej
moci (v tomto prípade okresnou prokuratúrou) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď bola
sťažnosť ústavnému súdu doručená, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu
označeného základného práva, ústavný súd takúto sťažnosť zásadne odmietne už pri
predbežnom prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Uvedený právny názor ústavného súdu akceptuje aj Európsky súd pre ľudské práva (pozri
jeho rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 vo veci Miroslav Mazurek proti Slovenskej
republike).
Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že
musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných
práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj
významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do
základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa
v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo.
Preto ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená, už
k prieťahom v konaní nemôže dochádzať, je daný dôvod na odmietnutie takejto sťažnosti
pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
Vzhľadom na skutočnosť, že trestná vec vedená proti otcovi sťažovateľky bola
právoplatne skončená 10. mája 2011, nemohlo v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu
už dochádzať k prieťahom v predmetnom trestnom konaní, čo zakladá dôvod na
odmietnutie sťažnosti z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
Navyše v danom prípade sú splnené podmienky aj na odmietnutie sťažnosti
z dôvodu, že bola podaná oneskorene. Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti
na ďalšie konanie je totiž jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom
súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia
opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa
počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako
podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po
uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto
lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).
V danom prípade bola sťažnosť ústavnému súdu doručená až 23. augusta 2011,
pričom namietané trestné konanie bolo právoplatne skončené 10. mája 2011, t. j. zjavne po
uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť
sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti, ako aj z dôvodu, že bola podaná oneskorene.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi sťažovateľky
nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. septembra 2011