Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 388/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. septembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť N. S., B., zastúpenej advokátom Mgr. P. S., B., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva podľa

v spojení s postupom Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Bratislava V, odboru skráteného vyšetrovania, oddelenia vyšetrovania

Petržalka – juh v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-652/OSV-B5-2001 a postupom

Okresnej prokuratúry Bratislava V v bližšie neoznačenom konaní, a takto

rozhodol:

Sťažnosť N. S. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. augusta

2011 doručená sťažnosť N. S., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na „vykonanie vyšetrovania bez zbytočných prieťahov“ podľa čl.

48 ods. 2 (ďalej len „“) a porušenie

postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V, odboru skráteného

vyšetrovania, oddelenia vyšetrovania Petržalka – juh (ďalej len „policajný orgán“) v konaní

vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-652/OSV-B5-2001 a postupom Okresnej prokuratúry

Bratislava V (ďalej len „okresná prokuratúra“) v bližšie neoznačenom konaní.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že matka sťažovateľky podala ešte v roku 2001

trestné oznámenie proti otcovi sťažovateľky z dôvodu neplnenia vyživovacej povinnosti

voči sťažovateľke. Sťažovateľka bola v čase podania trestného oznámenia maloletá. Trestné

konanie bolo vedené policajným orgánom pod sp. zn. ČVS: ORP-652/OSV-B5-2001,

„pričom dňa 19. 4. 2011 došlo po dlhých desiatich rokoch k ukončeniu vyšetrovania jeho

zastavením“.

Sťažovateľka tvrdí, že policajný orgán v predmetnej trestnej veci v období od

17. augusta 2007 do 30. júna 2008 vôbec nekonal a rovnako bol nečinný aj v rokoch 2008

až 2010. Nečinnosť policajného orgánu v predmetnej trestnej veci podľa sťažovateľky

nenapravila ani okresná prokuratúra, ktorej podľa svojho tvrdenia adresovala viacero

sťažností. Sťažovateľka tiež namieta, že policajný orgán jej odmietol priznať postavenie

poškodenej v predmetnom trestnom konaní, pričom v tejto súvislosti poukazuje na prípis

(oznámenie) policajného orgánu z 2. marca 2011, proti ktorému však „nepodala žiadne

podanie na prokuratúru či súd, ktorým by proti tomuto nezákonnému oznámeniu

protestovala“.

V nadväznosti na uvedené skutočnosti sťažovateľka konštatuje, že „nemá a nemala

žiadny záujem na pokračovaní vyšetrovania, ktoré po toľkých rokoch stratilo zákonné

opodstatnenie“, ale zároveň zastáva názor, že „spôsob akým viedla polícia a prokuratúra

vyšetrovanie ju poškodilo na jej právach a to spôsobením prieťahov vo veci, odmietnutím

spravodlivosti a zároveň nezákonným oznámením o nepriznaní postavenia poškodeného

došlo k porušeniu SR“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„1. Slovenská republika, prostredníctvom OR PZ Bratislava V, OO PZ Petržalka –

juh, Ul. Holíčska 22, Bratislava V, zastúpená Ministerstvom vnútra SR, Pribinova 2, 812 72

Bratislava, ČVS: ORP-652/OSV-B5-2001 a prostredníctvom Okresnej prokuratúry

Bratislava V, zastúpená Generálnou prokuratúrou SR, Štúrova 2, 812 85 Bratislava,

porušili základné právo N. S., B... na vykonanie vyšetrovania bez zbytočných prieťahov

zaručené v a zároveň porušili , ods. 2

SR.

2. N. S., B... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 4647,10 €

(slovom štyritisícšesťstoštyridsaťsedem Eur a desať centov), ktoré je Slovenská republika

povinná zaplatiť prostredníctvom Ministerstva vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava

a Generálnej prokuratúry SR, Štúrova 2, 812 85 Bratislava, každý rovným dielom do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Slovenská republika je povinná zaplatiť prostredníctvom Ministerstva vnútra SR,

Pribinova 2, 812 72 Bratislava a Generálnej prokuratúry SR, Štúrova 2, 812 85 Bratislava,

každý rovným dielom, N. S., B..., trovy právneho zastúpenia v sume 292,38 € s DPH

(slovom dvestodeväťdesiatdva Eur tridsaťosem centov) na účet... jej právneho zástupcu

advokáta Mgr. P. S..., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej

medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Zo zistení ústavného súdu vyplynulo, že trestné konanie vedené proti otcovi

sťažovateľky policajným orgánom pod sp. zn. ČVS: ORP-652/OSV-B5-2001 bolo

zastavené uznesením okresnej prokuratúry č. k. -3 z 19. apríla 2011. Trestné

stíhanie bolo zastavené z dôvodu, že je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie

trestné stíhanie [ ]. Uznesenie okresnej prokuratúry

nadobudlo právoplatnosť 10. mája 2011.

V nadväznosti na uvedené zistenia ústavný súd v prvom rade považuje za potrebné

uviesť, že súčasťou jeho ustálenej judikatúry (napr. , ,

, ) je aj právny názor, podľa ktorého ochrana základnému právu

podľa sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase

uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva označenými orgánmi verejnej

moci (v tomto prípade okresnou prokuratúrou) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď bola

sťažnosť ústavnému súdu doručená, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu

označeného základného práva, ústavný súd takúto sťažnosť zásadne odmietne už pri

predbežnom prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú ( ).

Uvedený právny názor ústavného súdu akceptuje aj Európsky súd pre ľudské práva (pozri

jeho rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 vo veci Miroslav Mazurek proti Slovenskej

republike).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných

práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj

významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do

základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa

v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo.

Preto ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená, už

k prieťahom v konaní nemôže dochádzať, je daný dôvod na odmietnutie takejto sťažnosti

pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Vzhľadom na skutočnosť, že trestná vec vedená proti otcovi sťažovateľky bola

právoplatne skončená 10. mája 2011, nemohlo v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu

už dochádzať k prieťahom v predmetnom trestnom konaní, čo zakladá dôvod na

odmietnutie sťažnosti z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Navyše v danom prípade sú splnené podmienky aj na odmietnutie sťažnosti

z dôvodu, že bola podaná oneskorene. Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti

na ďalšie konanie je totiž jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom

súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia

opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa

počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako

podanej oneskorene ( ). V prípade podania sťažnosti po

uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zmeškanie tejto

lehoty odpustiť (pozri napr. , , ).

V danom prípade bola sťažnosť ústavnému súdu doručená až 23. augusta 2011,

pričom namietané trestné konanie bolo právoplatne skončené 10. mája 2011, t. j. zjavne po

uplynutí lehoty uvedenej v .

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľky podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti, ako aj z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi sťažovateľky

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2011