Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 374/2011
PDF · 124.98 KB
No categories available
IV. ÚS 374/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. septembra 2011
predbežne prerokoval sťažnosť K. Š., M., vo veci namietaného porušenia jeho základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C
155/2003 a jeho rozsudkom z 27. apríla 2007 a postupom Krajského súdu v Bratislave v
konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 51/2008 a jeho rozsudkom z 25. marca 2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť K. Š. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 24. augusta
2011 doručené podanie K. Š., M. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia
jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 155/2003 a jeho
rozsudkom z 27. apríla 2007 a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 51/2008 a jeho rozsudkom z 25. marca 2009.
Sťažovateľ sa už s odvolacou vecou obrátil na ústavný súd podaním z 15. júla 2011
(doručeným ústavnému súdu 19. júla 2011), ktoré ústavný súd odložil prípisom č. k.
Rvp 1854/2011-13 z 10. augusta 2011.
Po odložení podania sťažovateľ doručil 24. augusta 2011 ústavnému súdu
„doplnenie“ podania, ktoré ústavný súd posúdil ako nové podanie a kvalifikoval ho ako
sťažnosť. V sťažnosti sťažovateľ okrem iného uviedol, že namieta „nezákonnosť
rozhodnutia súdu vo veci 11 C/155/2003 na OS SR Bratislava 2 z dôvodu nezákonného
zvýhodnenia odporcu, nezákonného a špekulatívneho použitia § 793 OZ a následne aj § 802
ods. 1 OZ“, pričom ústavný súd žiada „o zrušenie vynesených rozsudkov“ okresného súdu
a krajského súdu.
Sťažovateľ ďalej uviedol, že „len obnovené konanie je spôsobilé v tomto prípade
preskúmať objektívnu pravdu aj v záujme rovnosti zbraní v súvislosti s rozhodnutím
Európskeho súdu pre ľudské práva Dombo Beheer B. V. v. Holandsko z 27. 10. 1993
a Ankerl v Španielsko z 23. 10. 1996 pri uzatváraní poistnej zmluvy v tom, že poisťovňa pri
zapísaní údajov z občianskeho preukazu, musí následne zapísať aj údaje zo zdravotnej
dokumentácie rovnakým spôsobom“.
Keďže prvostupňový súd sa s uvedenou skutočnosťou v jeho prípade nevyrovnal,
sťažovateľ považuje tento jeho postup „za odmietnutie práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a to aj vzhľadom na uvedenú judikatúru“.
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie zaručené článkom 46
ods. 1 ústavy SR a zaručené článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom na Okresnom a Krajskom súde pod sp. zn. 11 C 155/2003 porušené bolo.
Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1. 000 € slovom
tisíc eur.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia
jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že rozsudkom okresného súdu sp. zn.
11 C 155/2003 z 27. apríla 2007, ako aj rozsudkom krajského súdu sp. zn. 2 Co 51/2008
z 25. marca 2009 došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy, ako aj jeho práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 dohovoru.
Skôr, než môže ústavný súd pristúpiť k prerokovaniu sťažnosti a rozhodnúť vo veci
samej, musí preskúmať, či sú splnené všetky formálne podmienky ustanovené pre sťažnosť
podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.
Podľa § 49 zákona o ústavnom súde sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom
sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd
nerozhoduje iný súd.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy možno
podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia, opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,
keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Zákon o ústavnom súde
neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03,
Zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že rozsudok okresného súdu sp. zn.
11 C 155/2003 z 27. apríla 2007 v spojení s rozsudkom krajského súdu č. k.
2 Co 51/2008-257 z 25. marca 2009 nadobudol právoplatnosť 21. mája 2009. Pretože
sťažovateľ doručil ústavnému súdu sťažnosť proti označenému rozsudku okresného súdu
24. augusta 2011, stalo sa tak zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde. Vzhľadom na to ústavný súd sťažnosť sťažovateľa pri jej predbežnom
prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná
oneskorene.
Ústavný súd sa preto meritórnym preskúmaním opodstatnenosti námietok
sťažovateľa uvedených v sťažnosti už nezaoberal a vzhľadom na odmietnutie sťažnosti
nerozhodoval ani o jeho ďalších procesných návrhoch uplatnených v návrhu na rozhodnutie
vo veci samej.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. septembra 2011