Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 374/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. septembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť K. Š., M., vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva na súdnu ochranu podľa a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C

155/2003 a jeho rozsudkom z 27. apríla 2007 a postupom Krajského súdu v Bratislave v

konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 25. marca 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť K. Š. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 24. augusta

2011 doručené podanie K. Š., M. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozsudkom z 27. apríla 2007 a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 25. marca 2009.

Sťažovateľ sa už s odvolacou vecou obrátil na ústavný súd podaním z 15. júla 2011

(doručeným ústavnému súdu 19. júla 2011), ktoré ústavný súd odložil prípisom č. k.

-13 z 10. augusta 2011.

Po odložení podania sťažovateľ doručil 24. augusta 2011 ústavnému súdu

„doplnenie“ podania, ktoré ústavný súd posúdil ako nové podanie a kvalifikoval ho ako

sťažnosť. V sťažnosti sťažovateľ okrem iného uviedol, že namieta „nezákonnosť

rozhodnutia súdu vo veci na OS SR Bratislava 2 z dôvodu nezákonného

zvýhodnenia odporcu, nezákonného a špekulatívneho použitia a následne aj

ods. 1 “, pričom ústavný súd žiada „o zrušenie vynesených rozsudkov“ okresného súdu

a krajského súdu.

Sťažovateľ ďalej uviedol, že „len obnovené konanie je spôsobilé v tomto prípade

preskúmať objektívnu pravdu aj v záujme rovnosti zbraní v súvislosti s rozhodnutím

Európskeho súdu pre ľudské práva Dombo Beheer B. V. v. Holandsko z 27. 10. 1993

a Ankerl v Španielsko z 23. 10. 1996 pri uzatváraní poistnej zmluvy v tom, že poisťovňa pri

zapísaní údajov z občianskeho preukazu, musí následne zapísať aj údaje zo zdravotnej

dokumentácie rovnakým spôsobom“.

Keďže prvostupňový súd sa s uvedenou skutočnosťou v jeho prípade nevyrovnal,

sťažovateľ považuje tento jeho postup „za odmietnutie práva na súdnu ochranu podľa

SR a Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a to aj vzhľadom na uvedenú judikatúru“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie zaručené článkom 46

ods. 1 SR a zaručené článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom na Okresnom a Krajskom súde pod sp. zn. porušené bolo.

Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1. 000 € slovom

tisíc eur.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 27. apríla 2007, ako aj rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 25. marca 2009 došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , ako aj jeho práva na spravodlivý proces podľa dohovoru.

Skôr, než môže ústavný súd pristúpiť k prerokovaniu sťažnosti a rozhodnúť vo veci

samej, musí preskúmať, či sú splnené všetky formálne podmienky ustanovené pre sťažnosť

podľa .

Podľa sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom

sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd

nerozhoduje iný súd.

Podľa sťažnosť podľa možno

podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia, opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. ,

).

Zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že rozsudok okresného súdu sp. zn.

z 27. apríla 2007 v spojení s rozsudkom krajského súdu č. k.

-257 z 25. marca 2009 nadobudol právoplatnosť 21. mája 2009. Pretože

sťažovateľ doručil ústavnému súdu sťažnosť proti označenému rozsudku okresného súdu

24. augusta 2011, stalo sa tak zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde. Vzhľadom na to ústavný súd sťažnosť sťažovateľa pri jej predbežnom

prerokovaní odmietol podľa z dôvodu, že bola podaná

oneskorene.

Ústavný súd sa preto meritórnym preskúmaním opodstatnenosti námietok

sťažovateľa uvedených v sťažnosti už nezaoberal a vzhľadom na odmietnutie sťažnosti

nerozhodoval ani o jeho ďalších procesných návrhoch uplatnených v návrhu na rozhodnutie

vo veci samej.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2011