Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 382/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. arch. R. K., V., pre namietané porušenie jeho

základného práva na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia podľa

Slovenskej republiky a základného práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti,

dobrej povesti a na ochranu mena a na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do

súkromného a rodinného života podľa a 2

uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície Kežmarok

sp. zn. ČVS:ORP-318/JP-KK-2010 z 10. februára 2011, uznesením Okresnej prokuratúry

Kežmarok č. k. -5 zo 17. marca 2011 a uznesením Krajskej prokuratúry v Prešove

č. k. 1/1 Kpt 417/11-3 zo 6. mája 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. arch. R. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júna 2011

doručená sťažnosť Ing. arch. R. K., V. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie

jeho základného práva na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na zachovanie ľudskej

dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena a na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa a 2 uznesením

Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície Kežmarok (ďalej len

„okresné riaditeľstvo“) sp. zn. ČVS:ORP-318/JP-KK-2010 z 10. februára 2011, uznesením

Okresnej prokuratúry Kežmarok (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. -5

zo 17. marca 2011 a uznesením Krajskej prokuratúry v Prešove (ďalej len „krajská

prokuratúra“) č. k. 1/1 Kpt 417/11-3 zo 6. mája 2011.

Sťažovateľ bol vo veci oznamovateľom a opravnými prostriedkami napádal

rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní z dôvodu nespokojnosti s ich výsledkami.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že namieta porušenie svojich základných práv podľa

a a 2 uzneseniami okresného riaditeľstva, okresnej

prokuratúry a krajskej prokuratúry. V tejto súvislosti sťažovateľ argumentoval takto:

«K bodu č. 1. Uzneseniu Okresného riaditeľstva PZ, Kežmarok

V uznesení vyšetrovateľ zhrnul vykonané dokazovanie, pričom okrem iného uviedol,

že nebolo zistené, že by zo strany P. B. išlo o úmyselné konanie, teda o šírenie takých

nepravdivých údajov, ktoré by boli spôsobilé značnou mierou ohroziť moju vážnosť

u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní..., ale išlo len o využitie zákonných

spôsobov na prešetrenie zákonitosti konania príslušných orgánov... a tým nebola naplnená

skutková podstata trestného činu ohovárania podľa § 373 ods. 1, odst. 2. písm. c) Trestného

zákona. ...

Vyšetrovateľ PZ sa pritom v napadnutom uznesení výslovne nevysporiadal s otázkou

pravdivosti, resp. nepravdivosti zverejnených výrokov podozrivého, v dôsledku čoho

nemohol ani dostatočne posúdiť naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu

ohovárania.

Zároveň poukazujem na podstatnú skutočnosť, že som v trestnom oznámení okrem

opísania skutkových okolností prípadu upozornil aj na podozrenie, že uvedeným konaním

došlo okrem spáchania trestného činu ohovárania aj k naplneniu skutkovej podstaty

trestného činu krivého obvinenia v zmysle . Vyšetrovateľ sa s týmto

mojím podozrením vôbec nevysporiadal, a to aj napriek tomu, že v priebehu trestného

konania mu boli dodané listinné dôkazy. ...

Voči uzneseniu som zákonným spôsobom podal sťažnosť.

K bodu č. 2, Uzneseniu Okresnej prokuratúry Kežmarok

- v odôvodnení uznesenia sa nevysporiadalo s nezrovnalosťami v uznesení OR PZ...

- uvedenie v uznesení že chýba „vyžadovaný úmysel“. Úmysel pána B. je šikanovanie

a terorizovanie nielen mojej osoby sústavným podávaním trestných oznámení (v prílohe),

zároveň má úmysel aby som bol vyčiarknutý z K. a tým stratil živobytie pre moju 6 člennú

rodinu, týmto praktizuje vydieranie. ...

Voči uzneseniu som zákonným spôsobom podal sťažnosť

K bodu č. 3, Uzneseniu Krajskej prokuratúry Prešov

- uznesenie len zjednodušuje uznesenie Okresnej prokuratúry, komplexnosť

hodnotenia je zhŕňaná len z strany pána B.

- podstata v uznesení uchádza a tá je vo vydieraní sústavným podávaním trestných

oznámení, ide mu o peniaze (požiadavka o náhradu škody vo výške 2 x 300 000,- €)

- prečo sa prokuratúra nezapodievala dôvodom, že v rámci stavebných konaní

riešených stavieb nepodal žiadne pripomienky ani námietky a jeho aktivity začali hlavne až

po kolaudácií uvedených dvoch bytových domov

- taktiež bola opomenutá skutočnosť, že pán B. podal žiadosť o zamestnanie pre seba

a celú svoju rodinu k vlastníkovi týchto dvoch bytových domov...

Som zúfalý z neustáleho vyšetrovania políciou, ktorá reaguje na hocijaký aj banálny,

alebo nezmyselný podnet pána B. ...»

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že na základe trestného oznámenia

sťažovateľa bolo uznesením okresného riaditeľstva sp. zn. ČVS:ORP-318/JP-KK-2010

z 8. decembra 2010 začaté trestné stíhanie pre prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1 a 2

písm. c) , ktorého sa mala dopustiť osoba vystupujúca pod menom P. B.

takým spôsobom, že mala uviesť nepravdivé údaje o sťažovateľovi, ktoré boli spôsobilé

značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov a poškodiť ho v zamestnaní.

Uznesením okresného riaditeľstva sp. zn. ČVS:ORP-318/JP-KK-2010 z 10. februára

2011 bolo uvedené trestné stíhanie podľa

s poukazom na zastavené, pretože tento skutok nebol

trestným činom a nebol daný dôvod na postúpenie veci.

Proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania podal sťažovateľ sťažnosť, na základe

ktorej okresná prokuratúra uznesením č. k. -5 zo 17. marca 2011 zrušila uznesenie

okresného riaditeľstva a v zmysle postúpila vec na

prejednanie priestupku, pretože výsledky vykonaného vyšetrovania preukazovali, že nejde

o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom.

Proti výroku o postúpení veci na prejednanie priestupku podal sťažovateľ sťažnosť,

o ktorej rozhodla krajská prokuratúra uznesením č. k. 1/1 Kpt 417/11-3 zo 6. mája 2011 tak,

že ju ako nedôvodnú zamietla.

Ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia orgánov verejnej moci pri

predbežnom prerokovaní vôbec nesignalizuje možnosť porušenia základného práva alebo

slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej bolo potrebné preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie

konanie, ústavný súd považuje takúto sťažnosť za zjavne neopodstatnenú ().

Ústavný súd podľa svojej ustálenej judikatúry nie je zásadne oprávnený preskúmavať

právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli

k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred orgánmi verejnej moci bol,

alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového

stavu všeobecný súd vyvodil. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd

a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštitúciou vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať

všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlúčiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách (, ).

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre

jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím, opatrením alebo iným

zásahom orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie

žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie ().

Sťažovateľ namieta porušenie základných práv zaručených čl. 16 ods. 1 a čl. 19

ods. 1 a 2 bez toho, aby namietal postup orgánov verejnej moci podľa až

.

Orgán verejnej moci by mohol porušiť základné práva hmotnej povahy len vtedy,

keby porušil aj procesné garancie zaručené až .

Keďže sťažovateľ nenamietal porušenie ústavných princípov spravodlivého procesu

podľa až , ale namietal len porušenie základných práv zaručených

ods. 1 a a 2 bez akejkoľvek spojitosti s princípami spravodlivého

procesu, ústavný súd sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2

.

Nad rámec uvedeného a s prihliadnutím na podstatu sťažovateľovho problému

ústavný súd dáva do pozornosti svoju judikatúru (napr. , )

týkajúcu sa namietaného porušenia základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , v rámci ktorej vyslovil, že jej súčasťou je aj právo na trestnoprávnu ochranu.

Jeho obsahom je oprávnenie, aby sa orgány činné v trestnom konaní trestným oznámením,

resp. inými podaniami náležite zaoberali. Porušiť toto právo by mohli napr. vtedy, keby

podanie dotknutej osoby ignorovali alebo mu nevenovali pozornosť zodpovedajúcu ich

povinnostiam.

Okrem toho ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti (napr. ,

) konštatoval, že právo fyzickej osoby alebo právnickej osoby na začatie

trestného konania voči konkrétnej osobe na základe podaného trestného oznámenia nepatrí

medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy a ani ho nemožno odvodiť

z niektorého zo základných práv alebo slobôd. Inými slovami, fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá podala trestné oznámenie, nemá právny nárok na to, aby sa na

základe jej trestného oznámenia začalo trestné stíhanie alebo vznieslo obvinenie konkrétnej

osobe. Na druhej strane je však vždy úlohou a povinnosťou orgánu činného v trestnom

konaní posúdiť všetky okolnosti daného prípadu a rozhodnúť postupom súladným

s .

Na základe uvedeného rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2011