Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 324/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. septembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Z., s. r. o., B., zastúpenej advokátom

JUDr. F. N., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu a

inú právnu ochranu podľa a 4 a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd, základného práva vlastniť majetok podľa

Slovenskej republiky, ako aj namietaného porušenia ustanovenia § 1 ods. 1 ústavného

, ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný

zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a základného

práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd uznesením Krajského súdu v

Trenčíne č. k. -79 z 21. decembra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti Z., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. marca 2011

doručená sťažnosť spoločnosti Z., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a 4 (ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“), základného práva vlastniť majetok podľa , ako aj

porušenie ustanovenia ústavného , ktorým sa uvádza

Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a

Slovenskej Federatívnej Republiky (ďalej len „ústavný zákon“) a základného práva podľa

čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej aj „listina“) uznesením Krajského súdu

v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k. -79 z 21. decembra 2010 (ďalej len

„uznesenie krajského súdu“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v exekučnom konaní vedenom Okresným

súdom Prievidza (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. okresný súd

uznesením č. k. -66 z 29. októbra 2010 (ďalej len „uznesenie okresného

súdu“) sťažovateľke vyrubil súdny poplatok podľa položky č. 20a sadzobníka súdnych

poplatkov v sume 2,28 € za podanie urobené elektronickými prostriedkami.

Sťažovateľka podala odvolanie proti uzneseniu okresného súdu, v ktorom namietala,

že predmetom exekučného konania vedeného pod sp. zn. je vymoženie

dlžného poistného na zdravotnom poistení, resp. poplatku z omeškania z dlžnej

sumy poistného, a preto na podania v tomto exekučnom konaní sa vzťahuje oslobodenie

od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona Slovenskej národnej rady

č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon

o súdnych poplatkoch“).

Krajský súd uznesením potvrdil uznesenie okresného súdu a v odôvodnení svojho

uznesenia uviedol: „V prekúmavanej veci je nepochybné, že exekúcia bola zastavená,

pričom odvolací súd výslovne zdôraznil, že platobný výmer vydaný správcom konkurznej

podstaty, ktorý mal byť v danej veci exekučným titulom, je nulitným právnym aktom, ktorý

nikoho nezaväzuje, hľadí sa naň akoby neexistoval, čoho dôsledkom je, že ho nie je možné

vykonať.

Z toho dôvodu nie je možné ustáliť, že by sa v danej veci jednalo o súdne konanie vo

veci zdravotného poistenia, resp. vymáhania plnenia zo zdravotného poistenia… na ktoré sa

vzťahuje vecné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 1 písm. c/ zák.

č. . O takéto konanie by sa jednalo iba vtedy, ak by sa výkon rozhodnutia viedol

na zákalde riadneho exekučného titulu, čo však nesporne nie je prípad tejto veci, v ktorej

oprávnený svoj návrh na vykonanie exekúcie opiera o nulitný právny akt.“

Sťažovateľka vidí porušenie ňou označených základných a iných práv v nesprávnych

záveroch krajského súdu, pretože podľa nej v prípade označeného exekučného konania

vzhľadom na charakter vymáhanej pohľadávky boli splnené zákonné podmienky pre

oslobodenie od súdnych poplatkov podľa .

Sťažovateľka namietala aj to, že nemala možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam, na základe

ktorých odvolací krajský súd potvrdil uznesenie prvostupňového okresného súdu, keďže

rozhodnutie okresného súdu nebolo vôbec odôvodnené. Podľa sťažovateľky bola ukrátená

na svojom vlastníckom práve, keďže nepriznaním oslobodenia od platenia súdnych

poplatkov bolo v rozpore so zákonom zasiahnuté do jej vlastníctva.

Sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby vo veci rozhodol týmto nálezom:

„1. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. -79 zo dňa 21. 12.

2010 došlo k porušeniu práva Sťažovateľa na súdnu a inú ochranu, k porušeniu práva

Sťažovateľa na spravodlivý súdny proces, ako aj k porušeniu vlastníckeho práva

Sťažovateľa garantovaných , a ods. 4 SR, ust. ,

ust. čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a ust. čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru

o ľudských právach.

2. Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. -79 zo dňa 21. 12.

2010 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

3. Ústavný súd SR priznáva Sťažovateľovi náhradu trov konania titulom trov

právneho zastúpenia Sťažovateľa v zmysle ust. . Krajský súd

v Trenčíne je povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia Sťažovateľa.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ).

V súlade s už uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľky podľa a skúmal, či neexistujú dôvody na

jej odmietnutie podľa .

Sťažovateľka v sťažnosti namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a a 4 a listiny, práva podľa dohovoru

a § 1 ods. 1 ústavného zákona uznesením krajského súdu, ku ktorému malo dôjsť

nesprávnym právnym posúdením, pokiaľ ide o uloženie povinnosti sťažovateľke zaplatiť

súdny poplatok za podanie urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným

elektronickým podpisom v sume 2,28 €.

Právomoc ústavného súdu nenahrádza postupy a rozhodnutia všeobecných súdov,

pretože ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo vzťahu k všeobecným súdom. Kritériom

rozhodovania ústavného súdu musí byť najmä intenzita, akou malo byť zasiahnuté

do základných práv alebo slobôd, a v spojitosti s tým zistenie, že v okolnostiach daného

prípadu ide o zásah, ktorý zjavne viedol k porušeniu týchto práv alebo slobôd (podobne

).

Sťažovateľka namieta porušenie procesných základných a iných práv (čl. 46 ods. 1

a 4 a listiny, práva podľa dohovoru). Tieto procesné práva

nie sú samoúčelné a ich uplatňovanie je vždy viazané na základné hmotné právo v danom

prípade majetkové, ktorého porušenie sťažovateľka taktiež namieta ( ).

Podľa názoru ústavného súdu intenzita možného namietaného porušenia sťažovateľkou

označených základných a iných práv v okolnostiach posudzovaného prípadu je určená

samotnou hodnotou sporu (resp. možnou ujmou v majetkovej sfére sťažovateľky), ktorá

v danom prípade predstavuje sumu 2,28 €. Ústavný súd preto konštatuje, že intenzita

sťažovateľkou namietaného zásahu do jej základných a iných práv je tak nízka, že takémuto

možnému zásahu nie je možné poskytnúť ústavnoprávnu ochranu už len z uvedeného

dôvodu.

Napriek tomu, že už absencia náležitej intenzity možného porušenia základných

a iných práv sťažovateľky je dostatočným dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú

neopodstatnenosť, ústavný súd posúdil sťažnosť aj po vecnej stránke.

Ústavný súd v plnom rozsahu poukazuje na svoje závery vo svojom rozhodnutí

v uznesení č. k. -12 z 8. februára 2011, ako aj závery v označenom konaní

posudzovaného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. z 12. októbra 2010, v ktorom najvyšší súd posudzoval skutkovo

totožné rozhodnutie ako je touto sťažnosťou namietané uznesenie krajského súdu, a uviedol:

„... prvostupňový súd svoje rozhodnutie riadne odôvodnil – uviedol, podľa akej položky

Sadzobníka súdnych poplatkov súdny poplatok vyrubil a tiež z akého ustanovenia zákona

o súdnych poplatkoch pri stanovení výšky súdneho poplatku vychádzal. Taktiež odvolací súd

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré

rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Ich rozhodnutia nemožno považovať za svojvoľné,

zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súdy sa pri výklade a aplikácii

zákonných predpisov neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich účel

a význam. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel

k záveru, že skutkové a právne závery prvostupňového a odvolacieho súdu nie sú v danom

prípade nezlučiteľné s a že odôvodnenie uznesenia

prvostupňového i odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia. Za

porušenie základného práva zaručeného v

v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súdy neodôvodnili svoje rozhodnutia podľa

predstáv oprávneného.“

Ústavný súd preto sťažnosťou napadnuté uznesenie krajského súdu po preskúmaní

jeho obsahu hodnotí ako ústavne konformné a zodpovedajúce obsahu základného práva na

súdnu ochranu podľa a 4 a listiny a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Napádané uznesenie krajského súdu nevykazuje

znaky svojvôle a je dostatočne odôvodnené na základe ich vlastných myšlienkových

postupov a hodnotení, ktoré ústavný súd nie je oprávnený ani povinný nahrádzať. Uvedené

skutočnosti viedli ústavný súd k záveru, že k porušeniu označených práv zo strany

krajského súdu nedošlo.

Ústavný súd podľa svojej stabilizovanej judikatúry (napr. ) zastáva

názor, že všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv

a práv hmotného charakteru, ku ktorým patrí aj základné právo vyplývajúce z čl. 20 ods. 1

, ak toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil

ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z až . Inak povedané, o prípadnom

porušení základného práva podľa by bolo možné uvažovať zásadne len

vtedy, ak by zo strany všeobecného súdu primárne došlo k porušeniu niektorého zo

základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených v až ,

resp. v spojení s ich porušením.

V súvislosti s namietaným porušením ustanovenia § 1 ods. 1 ústavného zákona

ústavný súd uvádza, že uvedená právna norma predstavuje všeobecné interpretačné

pravidlo, ktoré možno aplikovať len v súvislosti s namietaním porušením konkrétneho

základného práva uvedeného v listine.

Keďže ústavný súd v posudzovanej veci nezistil porušenie základného práva

sťažovateľky na súdnu ochranu podľa a 4 a listiny, ako ani

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, nemohlo dôjsť ani k porušeniu základného práva podľa

ani ústavného zákona.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, ústavný súd o ďalších nárokoch

na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2011