Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 407/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. septembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. D. R., P., vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj jeho

základného práva na inú právnu ochranu podľa

a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a jeho práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Krajskej prokuratúry v Košiciach v súvislosti s jeho trestným oznámením

z 3. februára 2003 a s jeho podaním z 19. mája 2003, ako aj postupom Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v súvislosti s jeho podaním

z 12. januára 2007 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. D. R. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 20. mája 2011

doručené podanie Ing. D. R. (ďalej len „sťažovateľ“) označené ako „Sťažnosť pre porušenie

zákona“. Ústavný súd podľa obsahu podania dospel k záveru, že úmyslom sťažovateľa bolo

podať sťažnosť podľa (ďalej len „“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“), ako aj svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a podľa Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a tiež

svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Krajskej

prokuratúry v Košiciach (ďalej len „krajská prokuratúra“) v súvislosti s jeho trestným

oznámením z 3. februára 2003 a s jeho podaním z 19. mája 2003, ako aj postupom Úradu

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „špeciálna

prokuratúra“) v súvislosti s jeho podaním z 12. januára 2007.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 3. februára 2003 podal krajskej prokuratúre trestné

oznámenie „na spoločnosť S., a. s., K. pre trestný čin nevyplatenia mzdy § 248 Trestného

zákona. Krajská prokuratúra ignorovala (jeho) podanie a nezačala trestné stíhanie podľa

“, a preto 19. mája 2003 podal krajskej prokuratúre „sťažnosť pre

nečinnosť a žiadal... o vykonanie nápravy. Do dnešného dňa (mu) Krajská prokuratúra

neodpovedala“. Sťažovateľ preto 12. januára 2007 podal Generálnej prokuratúre Slovenskej

republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) „podnet poškodeného na podanie sťažnosti

pre porušenie zákona – nestíhanie trestného činu“. Generálna prokuratúra prípisom z 22.

januára 2007 informovala sťažovateľa, že jeho podanie z 12. januára 2007 bolo postúpené

na priame vybavenie krajskej prokuratúre, ktorá mu oznámila, že ho z dôvodu vecnej

príslušnosti odstúpila špeciálnej prokuratúre. Sťažovateľ uviedol, že „do dnešného dňa, po 8

rokoch, 3 mesiacoch aj 13 dňoch... o vybavení... trestného oznámenia ani o podanej

sťažnosti na GP SR nebol upovedomený“.

Podľa názoru sťažovateľa uvedeným postupom krajskej prokuratúry a špeciálnej

prokuratúry došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie jeho veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj jeho základného práva na inú právnu

ochranu podľa a podľa listiny a jeho práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Na základe uvedeného sťažovateľ sformuloval

tento petit sťažnosti:

„Žiadam Ústavný súd SR o vykonanie nápravy a vyvodenie dôsledkov z porušenia

zákona“, ako aj „zabezpečiť vyplatenie mzdy 35 103 Sk s príslušenstvom“ a „finančné

odškodnenie za porušenie... ústavných a ľudských práv za prieťahy a neprerokovanie veci

v primeranej lehote“ .

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). V zmysle

konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva

alebo slobody na strane druhej. Preto ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi

namietaným postupom orgánu štátu alebo iným zásahom a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti

a túto odmietne (obdobne napr. , , ).

Z obsahu sťažnosti adresovanej ústavnému súdu vrátane jej petitu, ako aj z obsahu jej

príloh a na základe už uvedených skutočností ústavný súd vyvodil, že podstatou sťažnosti sú

namietané zbytočné prieťahy v postupe krajskej prokuratúry v súvislosti s trestným

oznámením sťažovateľa z 3. februára 2003 a jeho podaním z 19. mája 2003, ako

aj v postupe špeciálnej prokuratúry v súvislosti s jeho podaním z 12. januára 2007, teda

zásah do jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, resp. obsahovo totožného práva podľa dohovoru. Porušenie

práva na inú právnu ochranu podľa a podľa listiny, ako

aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sťažovateľ osobitne

neodôvodnil, pojal ich iba ako súčasť argumentácie namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V súvislosti s predbežným prerokovaním sťažnosti ústavný súd zdôrazňuje, že jeho

právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa je založená na princípe

subsidiarity. Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre

každú osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie

svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu

ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza uplatneniu právomoci ústavného

súdu (m. m. napr. , , , ). Zmysel

a účel princípu subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy

veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej

moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima

ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých

ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by

znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad

uvedených v ().

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti namietajúcej

porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd vždy skúma, či

sťažovateľ využil v súlade s všetky právne prostriedky

na ochranu týchto práv.

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) „Prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.“.

Podľa § 32 ods. 1 zákona o prokuratúre podnet možno podať na ktorejkoľvek

prokuratúre...

Podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet

do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto

lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor.

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie

návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže

vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,

vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor oprávnený

vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre). Podľa § 34 ods. 2 citovaného

zákona ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený

v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa

rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť

s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Z dosiaľ uvedeného už vyplýva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných

právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv

a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov,

je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda podmienkou

konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach vyslovil právny názor, že vynechanie

opakovaného podnetu, ale aj ďalšieho opakovaného podnetu v sústave orgánov prokuratúry

Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti podľa ,

pretože takto by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej kompetencii

nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona

o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu procesných alebo faktických

prekážok zákonného postupu príslušného orgánu činného v prípravnom konaní

(, ).

Vzhľadom na to ústavný súd zotrváva v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

na tom, že každý sťažovateľ je pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinný vyčerpať

všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd

účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov (napr.

).

Z obsahu sťažnosti, ako aj k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ podal

19. mája 2003 krajskej prokuratúre „sťažnosť pre nečinnosť“, ktorú možno podľa jej obsahu

považovať za podnet podľa § 31 zákona o prokuratúre, na ktorý krajská prokuratúra podľa

sťažovateľa nijako nereagovala. Sťažovateľ preto podal 12. januára 2007 generálnej

prokuratúre „podnet poškodeného na podanie sťažnosti pre porušenie zákona – nestíhanie

trestného činu“, ktorý možno podľa jeho obsahu považovať za opakovaný podnet podľa

§ 34 ods. 1 zákona o prokuratúre, ktorý taktiež nebol podľa sťažovateľa preskúmaný

a nedostal naň odpoveď.

Ak sťažovateľ nebol spokojný s vybavením jeho opakovaného podnetu, mal možnosť

žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu formou ďalšieho opakovaného

podnetu podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre podaného generálnemu prokurátorovi

Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“), a tým žiadať nápravu na ďalšom

stupni orgánov prokuratúry. Na takomto využití zákonom predvídaného postupu vzhľadom

na ustanovenie je nevyhnutné trvať, lebo možnosti

ochrany základných práv a slobôd sťažovateľov poskytnuté zákonom o prokuratúre ústavný

súd, ako už bolo uvedené, považuje za účinný prostriedok ich ochrany.

Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá žiada o ústavnoprávnu ochranu podľa

, nie je oprávnená vyberať si orgán verejnej moci, ktorý jej má

poskytnúť ochranu namietaného porušenia jej práv. Jej ústavnou a zákonnou povinnosťou

je, aby pred podaním sťažnosti ústavnému súdu vyčerpala všetky právne prostriedky

ochrany základných práv, tak ako to umožňuje právny poriadok Slovenskej republiky.

Až po ich vyčerpaní by mohla prípadne vzniknúť, ak by boli splnené aj ostatné ústavné

a zákonné predpoklady, právomoc ústavného súdu (princíp subsidiarity). Vzhľadom

na princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je potrebné uviesť, že k prípadnej náprave

namietaného zásahu orgánu verejnej moci do alebo kvalifikovanou medzinárodnou

zmluvou zaručených práv alebo slobôd nemôže dôjsť tak, že by z konania o sťažnosti podľa

bolo vyňaté rozhodnutie o poslednom procesnom prostriedku, ktorý

zákon sťažovateľovi na ochranu jeho práv poskytuje.

Keďže v danom prípade sťažovateľ uvedeným spôsobom nepostupoval, ústavný súd

dospel k záveru, že jeho sťažnosť v tejto časti nie je pre nevyčerpanie dostupných

a účinných právnych prostriedkov ochrany jeho základných práv prípustná, a preto o nej

rozhodol ( v spojení s a zákona

o prokuratúre) tak, že ju odmietol ako neprípustnú bez toho, aby sa zaoberal

opodstatnenosťou v nej uvedených námietok.

Ústavný súd považoval napokon za potrebné poukázať v tejto veci aj na svoju

konštantnú judikatúru, v zmysle ktorej právo na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej

osoby na základe podaného trestného oznámenia alebo na podanie obžaloby voči nej

príslušnému súdu prokurátorom nie je súčasťou základného práva sťažovateľa podľa čl. 46

ods. 1 (napr. , , ). Sťažovateľ nemá

zaručené základné právo, aby na podklade jeho trestného oznámenia bolo vznesené

obvinenie voči označenej osobe a následne bola voči nej podaná obžaloba, pričom toto

právo nemožno odvodiť ani z niektorého zo základných práv a slobôd.

K návrhu sťažovateľa, aby ústavný súd „zabezpečil“ vyplatenie jeho mzdy

„35 103 Sk s príslušenstvom“, je potrebné uviesť, že ústavný súd sa týmto návrhom

nemohol zaoberať, pretože o mzdových nárokoch sú oprávnené rozhodovať výlučne

všeobecné súdy. Sťažovateľ si navyše mohol uplatniť pohľadávku nevyplatenej mzdy

v konkurznom konaní, pretože na obchodnú spoločnosť S., a. s., K., bol ešte v máji 2004

vyhlásený konkurz.

Nad rámec odôvodnenia ústavný súd uvádza, že z k sťažnosti priloženého trestného

oznámenia vyplýva, že sťažovateľ podal trestné oznámenie na spoločnosť S., a. s., K.,

vo veci spáchania trestného činu sprenevery podľa účinného

do 31. decembra 2005 (ďalej len „“) z dôvodu nevyplatenia provízií

z obchodného zastúpenia z dojednaných obchodov za február až apríl 2002 v sume

36 103 Sk s príslušenstvom, ako aj nevyplatenia „vkladu“ zo zmluvy o pôžičke

č. 31 P 0000126 v sume 43 300 Sk s príslušenstvom.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa bývalého Krajského

úradu justičnej polície PZ K. sp. zn. -2002 bolo 13. marca 2003 vznesené

obvinenie J. V., E. P., M. G., O. J., F. D. a V. K. (bývalé vedenie S., a. s., pozn.) pre trestný

čin podvodu podľa a . Dňa 27. júna 2005 podal generálny

prokurátor Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) návrh

na nepripustenie účasti poškodených v tomto trestnom konaní, ktorému najvyšší súd

z dôvodu vysokého počtu poškodených (8224 osôb), ako aj preto, že jednotlivým výkonom

ich práv by mohol byť závažným spôsobom ohrozený účel a rýchly priebeh trestného

konania (ktoré v tom čase trvalo už takmer 2 a pol roka), vyhovel a uznesením sp. zn.

z 5. augusta 2005 rozhodol, že v tejto trestnej veci nepripúšťa účasť

poškodených. Podľa sa toto uznesenie doručí iba

navrhovateľovi (generálnemu prokurátorovi), ktorý v prípade, ak bolo jeho návrhu

vyhovené, zabezpečí, aby bolo vhodným spôsobom zverejnené (napr. na internetovej

stránke alebo inými masovokomunikačnými prostriedkami). Generálna prokuratúra

12. septembra 2005 uverejnila na svojej internetovej stránke výrokovú časť tohto uznesenia.

Obžaloba na obvinených v trestnej veci S., a. s., K., bola 21. marca 2007 podaná

vtedajšiemu Špeciálnemu súdu, ktorý ju 31. decembra 2007 odmietol. Po zamietnutí

sťažnosti špeciálnej prokuratúry proti uzneseniu o odmietnutí obžaloby bola celá trestná vec

vrátená na doplnenie vyšetrovania, teda do štádia prípravného konania. Nová obžaloba

v tejto trestnej veci bola podaná Špecializovanému trestnému súdu 5. apríla 2011.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ústavný súd už nevyzýval sťažovateľa

na odstránenie nedostatkov jeho podania (napr. predloženie splnomocnenia pre advokáta

na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. septembra 2011