Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 395/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. septembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti H., s. r. o., B., zastúpenej

advokátkou JUDr. E. M., B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl.

46 ods. 1 a postupom Okresného súdu Bratislava

II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti H., s. r. o., o d m i e t a z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. októbra 2010

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti H., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátkou JUDr. E. M., B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv

podľa a (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. .

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla (v sťažnosti sa označila ako sťažovateľ,

pozn.), že „Sťažovateľ podal dňa 23. 11. 2009 na Okresný súd Bratislava II žalobu

o zrušenie rozhodcovského rozsudku Medzinárodného obchodného rozhodcovského súdu

v B. (ďalej len MORS) zo dňa 16. 11. 2009, č. k. , podľa ktorého rozsudku bol

sťažovateľ ako žalovaný v rozhodcovskom konaní zaviazaný zaplatiť žalobcovi spoločnosti

A., s. r. o. B. sumu 26.695,06.-€ s príslušenstvom a tiež trovy rozhodcovského konania vo

výške 1070.-€ a trovy právneho zastupovania žalobcu vo výške 2 138,81.- €.

Uvedený rozhodcovský rozsudok bol doručený právnej zástupkyni sťažovateľa dňa

20. 11. 2009. ...

Sťažovateľ podal dňa 23. 11. 2009 na miestne príslušnom všeobecnom súde žalobu

o zrušenie rozhodcovského rozsudku a súčasne aj návrh na odklad vykonateľnosti

rozhodcovského rozsudku, z dôvodu že podľa článku 42 ods. 1 písm. g Rokovacieho

poriadku MORS a tiež aj podľa ust.

o rozhodcovskom konaní, v znení neskorších zákonov, bola porušená zásada rovnosti

účastníkov rozhodcovského konania.

Sťažovateľ súčasne doporučeným listom zo dňa 23. 11. 2009 upovedomil

Medzinárodný obchodný rozhodcovský súd v B., že podal žalobu o zrušenie rozhodcovského

rozsudku MORS zo dňa 16. 11. 2009 č. k. a zároveň aj návrh na odklad

vykonateľnosti uvedeného rozsudku a z toho dôvodu žiada MORS, aby žalobcovi A., s. r. o.

B. nevyznačoval na rozhodcovskom rozsudku pečiatku právoplatnosti a vykonateľnosti aby

tak neuviedol do omylu nejakého exekútora, u ktorého by si mohol žalobca podať návrh na

vykonanie exekúcie, lebo žalobca v celom priebehu rozhodcovského konania ignoroval

Rokovací poriadok MORS a iné všeobecne záväzné právne predpisy, čo sťažovateľ

podrobne opísal v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku a návrhu na odklad

vykonateľnosti rozsudku.

Sťažovateľ poukazuje na protiprávny postup Okresného súdu Bratislava II v konaní

sp. zn. , ktorý bol povinný o návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého

rozhodcovského rozsudku konať bez zbytočných prieťahov, pretože z povahy veci vyplýva,

že výkon uvedeného rozsudku môže nasledovať v priebehu niekoľkých kalendárnych dní. Iné

je konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku, ktoré súd vykoná podľa svojho pracovného

zaťaženia a rozvrhu práce v primeranom čase, kde už nehrozí sťažovateľovi H. s. r. o.

bezprostredné ohrozenie jeho majetku a zároveň podnikateľskej činnosti avšak iba v tom

prípade, keby súd bez zbytočného odkladu rozhodol o návrhu na odklad vykonateľnosti

rozhodcovského rozsudku.

Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že do dnešného dňa t. j. 17. 9. 2010 Okresný

súd Bratislava II nerozhodol nijako t. j. nevydal žiadne rozhodnutie o návrhu na odklad

vykonateľnosti rozsudku, hoci mu objektívne v tom nič nebránilo resp. sťažovateľ si nie je

vedomý žiadnej prekážky z jeho strany, ktorou by sťažil postup súdu v danom konaní.

Medzičasom došlo k zahájeniu exekučného konania, ktoré vykonáva súdny exekútor

Mgr. M. D. z Exekútorského úradu B., B., sp. zn. Ex 1268/2010 a poverenie na vykonanie

exekúcie vydal Okresný súd v Banskej Bystrici v konaní sp. zn. . O začatí

uvedeného exekučného konania sa sťažovateľ pôvodne nedozvedel, upovedomenie o začatí

exekúcie mu nebolo doručené z dôvodov na strane sťažovateľa, ktorý v tom čase nachádzal

pracovne v zahraničí vo Veľkej Británii a poštová zásielka exekútora mu nebola doručená,

avšak fikcia doručenia uvedenej poštovej zásielky spôsobila, že sťažovateľ už nemohol

podať proti exekúcii opravný prostriedok t. j. námietky podľa

Exekučný poriadok a uvedený exekútor vykonal exekúciu tak, že zablokoval bankový účet

sťažovateľa, o čom sa sťažovateľ dozvedel až od pracovníčky T., a. s. pobočka Z. v mesiaci

august 2010. Zablokovanie bankového účtu a finančných prostriedkov na ňom spôsobilo

sťažovateľovi veľké problémy, spočívajúce najmä v paralyzácii jeho podnikateľskej činnosti,

konkrétne v nemožnosti prijímať finančné plnenia od svojich obchodných partnerov a v

nemožnosti realizovať bezhotovostné platby prostredníctvom banky, čo viedlo k úplnému

prerušeniu podnikateľskej činnosti sťažovateľa. ...

Z obsahu žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku z 23. 11. 2009 vyplýva, že

rozhodcovský súd MORS sa dopustil viacerých závažných procesnoprávnych aj

hmotnoprávnych porušení vlastného Rokovacieho poriadku MORS a iných všeobecne

záväzných predpisov...

Uvedený rozhodcovský rozsudok MORS, ktorý obsahuje ešte celý rad ďalších

závažných pochybení, ktorý sťažovateľ riadne a včas napadol žalobou o zrušenie dňa

23. 11. 2009, vrátane návrhu na povolenie odkladu vykonateľnosti, lebo sťažovateľ dôvodne

predpokladal, že pokiaľ bude všeobecný súd sťažovateľa (Okresný súd v Banskej Bystrici)

udeľovať poverenie exekútorovi na vykonanie exekúcie sp. zn. , nebude

skúmať ustanovenia špeciálneho právneho predpisu ktorým je Rokovací poriadok MORS

najmä článok 42 ods. 2, podľa ktorého ak podá účastník žalobu o zrušenie rozhodcovského

rozsudku v 30 dňovej lehote od doručenia rozsudku, napadnutý rozhodcovský rozsudok

nenadobudne právoplatnosť.“.

Podľa názoru sťažovateľky „z obsahu podanej žaloby musel súd rozpoznať

naliehavosť prípadu, keď súčasťou žaloby bol návrh na odklad vykonateľnosti

rozhodcovského rozsudku, kedy rozhodujúcej samosudkyni muselo by jasné, že ide

o naliehavú vec, lebo exekučné konanie môže nasledovať rýchlo t. j. v priebehu niekoľkých

kalendárnych dní, čo sa v danom prípade aj stalo a so všetkými, pre sťažovateľa

nepriaznivými dôsledkami, ktoré exekúcia prináša. ...

Okresný súd Bratislava II v konaní sp. zn. neposkytol sťažovateľovi

súdnu ochranu jeho akútne ohrozených práv, čím porušil SR

a súčasne aj SR a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, v dôsledku a v priamej príčinnej súvislosti s nečinnosťou súdu

vznikla sťažovateľovi škoda, ktorá každým dňom bez prestania rastie, pričom ide nielen

o škodu materiálnu (mesačne strata cca 200.000.-€ minimálne) ale aj ujmu v oblasti

medziľudských vzťahov, kde sťažovateľ stratil dôveru približne 400 slovom štyristo

spolupracovníkov (sprostredkovateľov poistných zmlúv), rozpadla sa mu sieť týchto

spolupracovníkov, ktorú budoval od roku 2008 a vynaložil obrovské úsilie a množstvo

finančných prostriedkov na jej vybudovanie a dnes vyzerá pred uvedenými

spolupracovníkmi ako podvodník, ktorý im nezaplatil za vykonanú prácu dohodnutú

odmenu!“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1/ Práva sťažovateľa, spoločnosti H. s. r. o. B., na spravodlivé súdne konanie a

súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR a právo na prerokovanie jeho veci bez

zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 SR boli porušené nesprávnym

úradným postupom Okresného súdu Bratislava II, so sídlom 827 02 Bratislava, Drieňová 5,

číslo konania: .

2./ Ústavný súd SR v Košiciach priznáva sťažovateľovi v súlade s článkom 127 ods. 3

SR primerané finančné zadosťučinenie vo výške 50.000.-€ slovom Päťdesiattisíc

eur.- ktorú sumu je povinný uhradiť Okresný súd Bratislava II v lehote do 30 dní od

doručenia nálezu Ústavného súdu SR na účet právnej zástupkyne sťažovateľa JUDr. M.,

účet číslo:... v P., a. s. ktorá je splnomocnená sťažovateľom uvedenú sumu prijať.

3./ Ústavný súd SR v Košiciach priznáva právnej zástupkyni sťažovateľa JUDr. M.

trovy právneho zastupovania v celkovej sume 255,08.-€ za dva úkony právnej pomoci

(prevzatie a príprava zastupovania, vyhotovenie písomného podania na súd) podľa ust. § 11

ods. 3 vyhl. č. O odmenách a náhradách advokátov kde hodnota jedného

úkonu právnej pomoci predstavuje 1/6 z výpočtového základu (721,40 delené 6 = 120,33.-€)

plus režijný paušál ku každému úkonu právnej pomoci v sume 7,21.-€. Priznané trovy

právneho zastupovania v sume 255,08.-€ je povinný zaplatiť Okresný súd Bratislava II na

účet č:... v P., a. s. v lehote do 30 dní od doručenia nálezu Ústavného súdu SR.“

Ústavný súd zistil, že okresný súd uznesením č. k. -199 z 9. augusta

2010 odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Medzinárodného rozhodcovského

súdu B., sp. zn. 4/2009 zo 16. novembra 2009 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“) až do

právoplatného rozhodnutia o návrhu sťažovateľky na zrušenie tohto rozhodcovského

rozsudku. Proti označenému uzneseniu okresného súdu podal 11. októbra 2010 odporca

(obchodná spoločnosť A., s. r. o.) odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. -227 z 12. mája 2011. Krajský súd

zmenil označené uznesenie okresného súdu tak, že návrh sťažovateľky na odklad

vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku zamietol. Ústavný súd zistil, že obidve uznesenia

nadobudli právoplatnosť 23. júna 2011. Vec bola vrátená okresnému súdu a je nariadený

termín pojednávania na 8. december 2011.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Z teda vyplýva, že

systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy

a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je založená primárne („... ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len

subsidiárne.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide predovšetkým vtedy, ak namietaným

postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi napadnutým postupom alebo rozhodnutím tohto orgánu a základným právom,

porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval

uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne

nepripúšťajú (, , , , ).

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. z dôvodu, že okresný súd

nerozhodol do času podania sťažnosti ústavnému súdu o jej návrhu na odklad

vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, ktorý je podľa jej názoru protiprávny. V tejto

súvislosti namieta aj porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných

práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva

aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu

do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv

ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) môže vyplývať aj z toho, že

porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už

v sťažnosti podľa označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred jej

podaním ústavnému súdu (), a preto už k namietanému porušovaniu týchto

práv nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia sťažnosti nemohlo dochádzať

(m. m. ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať

(napr. , , ). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému

súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu v nej označeného práva, ústavný

súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ),

pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel

ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právu podľa dohovoru

(m. m. ). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike,

rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. marca 2009).

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa

postupom okresného súdu, ktorý podľa jej tvrdenia nerozhodol o jej návrhu na odloženie

vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Ústavný súd zistil, že okresný súd odložil

vykonateľnosť označeného rozsudku svojím uznesením z 9. augusta 2010, t. j. ešte pred

doručením sťažnosti ústavnému súdu 1. októbra 2010. V čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu bolo o návrhu sťažovateľky na odklad vykonateľnosti rozhodcovského

rozsudku okresným súdom už rozhodnuté, a teda neobstojí jej námietka ako dôvod

na vyslovenie porušenia jej základného práva podľa okresným súdom

v označenom konaní, a preto ústavný súd sťažnosť odmietol v tejto časti podľa § 25 ods. 2

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa

ústavný súd uvádza, že základné právo na súdnu ochranu podľa

ods. 1 má kľúčové postavenie medzi právami ustanovenými v siedmom oddiele

druhej hlavy nazvanom „Právo na súdnu a inú právnu ochranu“ ( až )

a jeho ochrana v zásade predchádza ochrane priznanej prostredníctvom ďalších základných

práv ustanovených v tomto oddiele . Na základe vzájomnej súvsťažnosti medzi

týmito základnými právami možno dospieť v konkrétnom prípade aj k záveru, podľa

ktorého závažné porušenie niektorého zo základných práv ustanovených v čl. 46 až čl. 50

má za následok aj porušenie iného základného práva zaručeného v siedmom oddiele

druhej hlavy . Osobitne tento záver podľa názoru ústavného súdu platí

o potenciálnom porušení základného práva podľa , a to vzhľadom na

jeho spomínané kľúčové postavenie v tejto skupine základných práv. Preto, ak napr.

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 prekročí takú intenzitu, že to signalizuje zo strany príslušného všeobecného

súdu odmietnutie možnosti domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, tak

možno urobiť záver o tom, že takýmto postupom súdu došlo, resp. dochádza aj k porušeniu

základného práva na súdnu ochranu podľa . Opierajúc sa o uvedené

ústavný súd uzavrel, že v danom prípade vzhľadom na odmietnutie sťažnosti vo vzťahu

k namietanému porušeniu základného práva podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti nedošlo ani k namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46

ods. 1 , čo viedlo ústavný súd k odmietnutiu tejto časti sťažnosti z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti ().

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. septembra 2011