Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 419/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. septembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosť B. M., L., pre namietané porušenie jej základného

práva na dedenie zaručeného , základného práva

na súdnu ochranu podľa a 2 , práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Žiline sp. zn. z 31. marca 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť B. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. augusta

2011 doručená sťažnosť B. M., L., pre namietané porušenie jej základného práva na dedenie

zaručeného (ďalej len „“), základného

práva na súdnu ochranu podľa a 2 , práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“), práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru a práva na ochranu

majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Krajského súdu v Žiline

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 31. marca 2011.

Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľka sa návrhom

podaným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len „okresný súd“) 11. januára 2011

domáhala opravy uznesenia o dedičstve okresného súdu č. k. -502 z 30. júna

2010, pretože je podľa jej názoru „nezapísateľné v katastri nehnuteľnosti z dôvodu, že

v tomto dedičstve bol prejednaný i majetok po neb. poručiteľovi G. V., ktorý v čase, keď

bolo dedičstvo doručené na Správu katastra R. už bolo zapísané na mená vlastníkov na

základe iného titulu – uznesenia o dedičstve č. “.

Okresný súd uznesením č. k. -653 z 12. januára 2011 návrh

sťažovateľky zamietol, pričom v odôvodnení tohto rozhodnutia okrem iného uviedol:

„Podľa : Súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví

v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá

opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom.

Podľa : Ak nie je ďalej ustanovené inak,

použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku...

Za účelom vykonania opravy sa súd oboznámil s dedičským spisom tunajšieho súdu,

vedenom pod spisovou značkou , ktorým bolo vykonané dodatočné dedičské

konanie po poručiteľovi G. V...

Podľa citovaného ustanovenia je možné, aby súd aj bez návrhu

kedykoľvek vykonal opravu svojho rozhodnutia, pokiaľ ide o chyby v písaní a počítaní, či

iné zrejmé nesprávnosti, pod ktorými treba rozumieť zjavný rozpor medzi znením

rozhodnutia tak ako bolo vyhlásené a jeho písomným vyhotovením alebo rozpor medzi

odôvodnením a výroku písomného vyhotovenia rozhodnutia. Opravu nie je možné vykonať

vtedy, ak by boli touto opravou (zmenou) zmenené prejavy vôle účastníkov, prípadne ak

nebolo rozhodnuté o celom majetku poručiteľa. Platí teda, že opravou nie je možné meniť

obsah rozhodnutia.

Vzhľadom na to, že v celom dedičskom konaní po poručiteľovi nebol zistený rozpor

v rozsahu majetku – predmete dedenia a tiež tým, že nie sú splnené zákonné podmienky

na vykonanie opravy predmetného rozhodnutia v zmysle ustanovenia , súd

preto návrh navrhovateľky zamietol. V danom prípade návrh navrhovateľky sa dotýka

vykonania opravy uznesenia o dedičstva z jeho vecnej stránky, čo je neprípustné vykonaním

vydania opravného uznesenia podľa “

Okresný súd zároveň upozornil sťažovateľku na ustanovenie § 36a zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych

a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, podľa

ktorého: „Ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva

a na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá

nevychádza z údajov katastra, správa katastra nevykoná záznam a vráti verejnú listinu alebo

inú listinu tomu, v koho prospech právo k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny, alebo tomu,

kto ju predložil, a vyzve dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali na súde návrh

na určenie práva k nehnuteľnosti.“, a uviedol, že dotknuté osoby (vlastníci z dedičského

konania vedeného pod sp. zn. a sp. zn. ) si môžu sporné

nehnuteľnosti vysporiadať dohodou uzavretou mimo dedičského konania alebo, v prípade,

ak sa nedohodnú, podať príslušnému okresnému súdu určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c)

(ďalej len „OSP“). Záver okresného súdu teda bol, že

sťažovateľkou požadovanú opravu uvedeného uznesenia o dedičstve nie je možné vykonať

podľa a .

Na základe odvolania sťažovateľky krajský súd uznesením sp. zn.

z 31. marca 2011 prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pričom sa s jeho odôvodnením

v celom rozsahu stotožnil.

Sťažovateľka v sťažnosti namieta, že v danom prípade ide „o chybu spôsobenú tým,

že súd (súdna komisárka) zahrnul do dedičstva i majetok nepatriaci poručiteľovi. Z tohto

dôvodu ide o chybu na strane súdu, preto žiadam, aby túto chybu i súd odstránil. Tým, že

ma súd odkázal v zmysle § 36a katastrálneho zákona na uzavretie dohody alebo podanie

návrhu na súd na určenie vlastníckeho práva, by došlo k neprimeranému zaťaženiu

účastníkov dedičského konania bremenom minimálne zbytočných finančných nákladov

súvisiacich buď so spísaním dohody alebo súdnym konaním za niečo, čo sami nespôsobili.“.

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že krajský súd uznesením

sp. zn. z 31. marca 2011 porušil jej základné práva podľa čl. 20 ods. 1

a a 2 a práva podľa a dohovoru a podľa

dodatkového protokolu a aby uvedené uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy,

ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho

prijatí na ďalšie konanie (). Ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní

odmietnuť aj taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako

neopodstatnený (). Dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť je tiež absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom

alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto

práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú

súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto

odmietne (obdobne napr. , , ).

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistil, že jej predmetom je

v podstate nesúhlas sťažovateľky s uznesením krajského súdu sp. zn.

z 31. marca 2011, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí jej návrhu na

opravu uznesenia o dedičstve. Sťažovateľka totožné námietky uviedla ako v odvolaní proti

prvostupňovému rozhodnutiu, tak aj v posudzovanej sťažnosti, v ktorej však porušenie

svojich základných práv podľa a a 2 a práv podľa

ods. 1 a čl. 13 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu osobitne nezdôvodnila.

Ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné

pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis ).

Vychádzajúc zo sťažnosti sa preto ústavný súd v rámci predbežného prerokovania

sťažnosti zaoberal otázkou, či obsah napadnutého uznesenia krajského súdu opodstatňuje

možnosť prijatia sťažnosti na ďalšie konanie a či účinky výkonu právomoci krajského súdu

sú zlučiteľné s ústavnými limitmi vyplývajúcimi zo sťažovateľkou označeného základného

práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okrem iného vyplýva:

„Krajský súd, ako súd odvolací... prejednal vec v medziach ustanovenia § 212 ods. 2

písm. a) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa

a napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd, ako súd odvolací, sa v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch

stotožnil v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého uznesenia, preto sa obmedzil iba na

skonštatovanie správnosti jeho dôvodov a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil

(zopakoval) niektoré podstatné skutočnosti (argumenty). Zároveň v tomto smere prihliadol

na konkrétne námietky navrhovateľky ako odvolateľky ( )...

Postup podľa ustanovenia prichádza do úvahy iba vtedy, ak ide

o chyby v písaní, počítaní, iné zrejmé nesprávnosti. Týmto spôsobom však nemožno

naprávať žiadne iné chyby. Pod chybami v písaní, počítaní alebo inými zrejmými

nesprávnosťami je možné rozumieť akékoľvek chyby zrejmé na prvý pohľad. Môže ísť

o chyby technického rázu, ktoré nemajú podstatnejší význam. Iné ako zrejmé pochybenie je

možné napraviť iba podaním opravného prostriedku.

V danom prípade návrh navrhovateľky sa dotýkal vykonania opravy uznesenia

o dedičstve z jeho vecnej stránky, čo je neprípustné vykonaním vydania opravného

uznesenia podľa Krajský súd preto napadnuté uznesenie okresného súdu ako

vecne správne potvrdil.“

Ústavný súd konštatuje, že závery krajského súdu uvedené v napadnutom rozhodnutí

nemožno v tomto prípade kvalifikovať ako zjavne nepodložené, arbitrárne alebo

nezlučiteľné s relevantnou zákonnou a ústavnou právnou úpravou, hoci sťažovateľka má na

vec iný názor.

zaručené základné právo na súdnu ochranu vyplývajúce z

i právo na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru pritom neznamená

právo na úspech v konaní pred všeobecným súdom a nemožno ho ani účelovo chápať tak, že

jeho naplnením je vyhovenie všetkým procesným návrhom účastníka konania (napr. II. ÚS

4/94, ).

Ústavný súd v okolnostiach danej veci nezistil, že by postup krajského súdu, resp.

jeho uznesenie sp. zn. z 31. marca 2011 signalizovali príčinnú súvislosť

s možným porušením označených práv sťažovateľky, preto sťažnosť podľa § 25 ods. 2

odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Okrem toho, keďže sťažovateľka riadne nešpecifikovala, v čom konkrétne vidí

porušenie označených práv, ústavný súd mohol jej sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietnuť aj pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Nad rámec uvedeného ústavný súd poukazuje aj na judikatúru Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, ktorý už v uznesení sp. zn. z 18. januára 2007

uviedol:

„Ak správa katastra oznámila navrhovateľovi listom, že zápisom rozhodnutia

o dedičstve týkajúceho sa nehnuteľnosti by vzniklo duplicitné vlastníctvo a zapísaní

vlastníci nesúhlasili s riešením sporu v katastrálnom konaním, konala v súlade

s katastrálnym zákonom, ak záznam odmietla vykonať.

Správa katastra vykoná zápis poznámky, že hodnovernosť údajov o vlastníckom

práve k nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností bola spochybnená, a teda podľa § 71 ods. 3

v platnom znení sa takéto údaje nemôžu používať.

Vzniknutý problém duplicitného vlastníctva je v zmysle § 36a katastrálneho zákona

riešiteľný iba dohodou duplicitných vlastníkov, prípadne žalobou o určenie vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti, ktorá však patrí do právomoci súdov prejednávajúcich

občianskoprávne veci.“

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez ďalšieho právneho významu

rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky v nej uvedených.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. septembra 2011