Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 414/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-42

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. septembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosť E. K., R., vo veci namietaného porušenia jej bližšie

neoznačených práv rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -366

z 10. septembra 2009 a rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. -315

z 26. mája 2009, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.

-231 z 24. júna 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť E. K. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. augusta

2011 doručená sťažnosť E. K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie jej

bližšie neoznačených práv rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len

„okresný súd“) č. k. -366 z 10. septembra 2009 (ďalej aj „napadnutý rozsudok

okresného súdu“) a rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)

č. k. -315 z 26. mája 2009 (ďalej aj „napadnutý rozsudok krajského súdu“),

ktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu č. k. -231 z 24. júna 2008.

Sťažovateľka porušenie svojich práv v sťažnosti neoznačila a možno ho vyvodiť len

z kontextu tvrdenej svojvoľnosti a arbitrárnosti záverov napadnutých rozhodnutí.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola účastníčkou súdneho

konania (v procesnom postavení žalovanej) vedeného okresným súdom pod sp. zn.

o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č...,

katastrálne územie P. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že spoluvlastnícke

podiely k predmetným nehnuteľnostiam (vo veľkosti 14/84 a 14/252 k celku) patria

do dedičstva po nebohej Ž. W., matke žalobcu v 1. a 2. rade. Predmetným rozsudkom bola

sťažovateľka zároveň zaviazaná zaplatiť žalobcom trovy konania v sume 142 359 Sk.

Na základe odvolania sťažovateľky krajský súd rozsudkom č. k. -315

z 26. mája 2009 rozsudok okresného súdu č. k. -231 z 24. júna 2008 ako

vecne správny potvrdil. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna

prokuratúra“) prípisom č. k. VI/2 Pz 203/10-8 z 10. mája 2010 sťažovateľke oznámila, že jej

podnetu na podanie mimoriadneho dovolania v právnej veci vedenej okresným súdom pod

sp. zn. nemožno vyhovieť.

V ďalšom spore vedenom okresným súdom pod sp. zn. sa taktiež

rozhodovalo o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a aj v tomto spore bola

sťažovateľka v procesnom postavení žalovanej. Okresný súd v tejto právnej veci rozhodol

rozsudkom č. k. -366 z 10. septembra 2009, ktorým v celom rozsahu vyhovel

návrhu a rozhodol, že spoluvlastnícke podiely (vo veľkosti 14/252 k celku) patria

do dedičstva po zomrelej E. B. a J. D. Sťažovateľke bola súčasne týmto rozsudkom uložená

povinnosť zaplatiť žalobcom trovy konania 4 298,79 €.

Uznesením krajského súdu sp. zn. z 15. apríla 2010 bolo odvolanie

sťažovateľky proti rozsudku okresného súcu č. k. -366 z 10. septembra 2009

odmietnuté ako podané oneskorene.

Generálna prokuratúra prípisom č. k. VI/2 Pz 208/10-10 z 8. júla 2010 sťažovateľke

oznámila, že v uvedenej veci po preštudovaní spisového materiálu nezistila také

skutočnosti, ktoré by odôvodňovali podanie mimoriadneho dovolania na základe jej

podnetu.

Sťažovateľka sa nestotožňuje s napadnutými rozhodnutiami okresného súdu

a krajského súdu a tvrdí, že tak rozhodli napriek tomu, že „právni predchodcovia

navrhovateľov nikdy neboli ani vlastníkmi, ani spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, ani

podľa vtedy platného pozemnoknižného práva neboli a ani nemohli byť vlastníkmi ani

spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností a ani vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam

navrhovatelia svojich právnych predchodcov nepreukázali“. Podľa sťažovateľky boli

sporné nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve jej prastarého otca a v roku 1948 boli

v celosti skonfiškované.

V ďalšej časti sťažnosti sa sťažovateľka podrobne venuje podstate súdnych sporov

vedených okresným súdom pod sp. zn. a sp. zn. a poukazuje

na listiny, ktoré „dokazujú vlastníctvo mojich právnych predchodcov k sporným

nehnuteľnostiam v celosti pred ich skonfiškovaním, ale aj ďalšiu významnú okolnosť.

Nakoľko tieto nehnuteľnosti boli skonfiškované, bolo právom navrhovateľov, resp. ich

právnych predchodcov, aby sa, pokiaľ sa domnievali, že išlo o vlastníctvo, domáhali

vydania v rámci reštitučného konania v zmysle o úprave

vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. Právo na vydanie

poľnohospodárskych nehnuteľností však boli oprávnení uplatniť v zákonom určenej lehote,

to znamená do 31. 12. 1992. Nakoľko tak neučinili, ich právo na vydanie sporných

nehnuteľností a teda aj právo na určenie vlastníctva k nim zanikla. Tieto zákonné lehoty

nemožno obísť podaním zdanlivo rozdielnej žaloby o určenie, že vec patrí do dedičstva.“.

Sťažovateľka sa domáha, aby ústavný súd jej sťažnosti vyhovel a vyslovil, že

„právoplatnými rozhodnutiami v tomto konkrétnom prípade Rozsudkom Okresného súdu

č. -366 zo dňa 10. 09. 2009 a Rozsudkom krajského súdu v Žiline, ako súd

odvolací, č. -315 zo dňa 26. mája 2009, doručeného mne ako odporkyni

31. 08. 2009, ktorým súd potvrdzuje Rozsudok Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši

č. -231 zo dňa 24. 06. 2008, boli porušené moje práva a slobody a aby zrušil

tieto rozhodnutia v celom rozsahu a prikázal, aby ten kto porušil práva alebo slobody,

obnovil stav pred porušením“.

Sťažovateľka sa zároveň domáha, aby ústavný súd rozhodol vo vzťahu k sporu

vedenému okresným súdom pod sp. zn. , že sporné nehnuteľnosti v kat. úz. P.

nepatria do dedičstva po nebohej E. B., resp. po poručiteľke J. D., a vo vzťahu k sporu

vedenému pod sp. zn. , že tie isté nehnuteľnosti nepatria do dedičstva

po poručiteľke Ž. W., a napokon, že predmetné nehnuteľnosti „zostávajú vo vlastníctve pre

E. K.“, t. j. sú vo vlastníctve sťažovateľky.

Sťažovateľka taktiež žiada o ustanovenie advokáta pre konanie pred ústavným súdom

a v neposlednom rade o vyplatenie rozsiahleho odškodnenia z titulu náhrady nemajetkovej

ujmy, rôznych finančných náhrad a kompenzácií, ako aj satisfakcie za porušenie svojich

práv.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Podľa môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy,

na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako

aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Nedodržanie

tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2

), pričom neumožňuje zmeškanie tejto

kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. , ). Z uvedeného je

zrejmé, že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo

neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr.

, ).

Sťažnosť smeruje proti rozsudku okresného súdu č. k. -366

z 10. septembra 2009 a rozsudku krajského súdu č. k. -315 z 26. mája 2009,

ktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu č. k. -231 z 24. júna 2008.

Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že konanie vedené okresným

súdom pod sp. zn. bolo právoplatne skončené 7. novembra 2009, keď

nadobudol právoplatnosť napadnutý rozsudok okresného súdu č. k. -366

z 10. septembra 2009, a konanie vedené pod sp. zn. bolo právoplatne

skončené 31. augusta 2009, keď nadobudol právoplatnosť rozsudok okresného súdu

č. k. -231 z 24. júna 2008 v spojení s rozsudkom krajského súdu

č. k. -315 z 26. mája 2009. Keďže sťažnosť bola ústavnému súdu doručená

17. augusta 2011 (na poštovú prepravu podaná 15. augusta 2011), stalo sa tak zjavne

po uplynutí lehoty uvedenej v .

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol

podľa z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa jej

opodstatnenosťou z hľadiska námietok v nej uvedených, ako aj ďalšími procesnými

návrhmi sťažovateľky, ktoré bezprostredne nadväzujú na ňou namietané porušenie jej práv,

a takisto už nemalo opodstatnenie zaoberať sa jej žiadosťou o ustanovenie advokáta na jej

zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

Napriek tomu ústavný súd nad rámec odôvodnenia tohto uznesenia považoval

za potrebné dodať, že do jeho právomoci nepatrí rozhodovanie v merite veci, a preto ani

v prípade, že by bolo sťažnosti vyhovené, neprichádzalo by do úvahy rozhodovanie o tom,

že sporné nehnuteľnosti (príslušné spoluvlastnícke podiely) nepatria do dedičstva

po poručiteľkách E. B., J. D. a poručiteľke Ž. W., resp. že predmetné nehnuteľnosti

„zostávajú vo vlastníctve pre E. K.“.

Právomoc rozhodovať o týchto nárokoch mal a vykonal všeobecný súd, ktorého

rozhodnutie v rámci odvolacieho konania mohol preskúmať vyšší súd.

Z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľka navyše požaduje, aby ústavný súd rozhodol

o takých právnych skutočnostiach na rozhodnutie, o ktorých nemá právomoc vyplývajúcu

mu zo zákona, alebo medzinárodnej zmluvy garantujúcej ochranu práv a slobôd,

a preto bolo možné rozhodnúť o odmietnutí sťažnosti v tejto jej časti aj pre nedostatok

právomoci ústavného súdu podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. septembra 2011