Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 382/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. októbra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. D. Š., K., zastúpeného advokátom JUDr. T. Š., K.,

ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a základného práva vlastniť majetok podľa

rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

zo 16. novembra 2010, a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. D. Š. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 2. augusta

2011 doručená sťažnosť Ing. D. Š. (ďalej len ,,sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) a základného práva vlastniť majetok podľa

rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo 16. novembra 2010 (ďalej

len „krajský súd“ a „rozsudok krajského súdu“).

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že v procesnom postavení žalobcu bol účastníkom

konania o ochranu osobnosti, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Košice I (ďalej len

„okresný súd“) pod sp. zn. . Okresný súd rozsudkom zo 17. septembra 2009

vyhovel žalobe v časti uloženia povinnosti žalovanému uverejniť článok s textom uvedeným

vo výroku rozsudku, v prevyšujúcej časti (náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch) žalobu

zamietol a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania. Na odvolanie žalovaného

krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku,

zmenil rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania, a zaviazal žalovaného nahradiť sťažovateľovi trovy

odvolacieho konania.

3. Sťažovateľ v sťažnosti doručenej ústavnému súdu namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa a základného práva vlastniť

majetok podľa , pričom na odôvodnenie sťažnosti uviedol:

,,Jedným z dôvodov na takéto rozhodnutie bol fakt, že žalobe sťažovateľa bolo

vyhovené v otázke ospravedlnenia, nie však o otázke nemajetkovej ujmy. Úspešnosť

účastníkov bola údajne vyrovnaná.

Uvedený dôvod neobstojí. O tom, či súd zásadne nemajetkovú ujmu prizná alebo nie

rozhodne na základe svojej úvahy. V tomto prípade ju nepriznal. Bola však predmetom

sporu a bol za ňu zaplatený súdny poplatok. Vzťahuje sa preto na vec ods. 3

Právna prax je v uvedenej problematike ustálená, na čo možno usudzovať

z viacerých rozhodnutí... , ktoré o. i. považujú trovy konania za spôsobilý predmet konania

o ochrane majetku.“

4. V petite sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom rozhodol tak, že

napadnutým rozsudkom boli porušené jeho označené základné práva. Ďalej žiadal, aby

ústavný súd zrušil napadnutý rozsudok (avšak bez toho, aby vymedzil, či navrhuje jeho

zrušenie v celosti alebo iba vo výroku o trovách konania) a vrátil vec krajskému súdu

na ďalšie konanie, a priznal mu náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré

nevyčíslil.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

6. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Podľa návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľa na neverejnom zasadnutí senátu, a keďže pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

zistil, že táto je zjavne neopodstatnená, rozhodol o jej odmietnutí.

7. Ústavný súd pripomína, že je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl.

124 ). Vo vzťahu k všeobecným súdom nie je prieskumným súdom ani riadnou či

mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. , ) a nemá zásadne ani

oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite

zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (m.

m. , ). Ústavný súd v tejto súvislosti vo svojej judikatúre

konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci nezávislého súdneho orgánu

ochrany ústavnosti nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým ako „pánom zákonov“

prislúcha chrániť princípy spravodlivého procesu na zákonnej úrovni. Táto ochrana sa

prejavuje aj v tom, že všeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky účastníka konania,

keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd už opakovane

uviedol (napr. , ), že ochrana prípadne dohovorom

garantovaných práv a slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená len ústavnému súdu,

ale aj všeobecným súdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní , ústavným

zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa a 5 a zákonom (

).

8. Úloha ústavného súdu pri rozhodovaní o sťažnosti namietajúcej porušenie

základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie rozhodnutím

súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonov

s alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä

v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú

arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských práv (napr. I.

ÚS 19/02, , , ). Z týchto hľadísk potom ústavný súd

posudzoval rozsudok krajského súdu, ktorým bol zmenený rozsudok okresného súdu vo

výroku o trovách konania.

9. Podstata sťažnostných námietok spočíva v rovine podústavného práva, keď

sťažovateľ nesúhlasí s aplikáciou (ďalej aj

„OSP“) na rozhodnutie o trovách konania, keď sa domnieva, že krajský súd mal správne

aplikovať iné ustanovenie , a to . Sťažnostná

argumentácia je však pomerne strohá a sťažovateľ okrem už uvedeného (bod 3 odôvodnenia

tohto uznesenia) a odkazu na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a ústavných

súdov Slovenskej republiky a Českej republiky (ktoré nie všetky dopadajú na súdenú vec)

neponúka iné právne dôvody, ktoré podľa neho vedú k ústavnej neakceptovateľnosti

rozsudku krajského súdu.

10. Keďže ústavný súd je sťažnosťou viazaný ( ),

a z jej obsahu je zrejmý nesúhlas sťažovateľa s rozsudkom krajského súdu len

v zmeňujúcom výroku o trovách prvostupňového konania, ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti posúdil len tento výrok, na odôvodnenie ktorého krajský súd uviedol:

,,Odvolací súd zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu o trovách účastníkov

konania podľa , pretože neboli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (),

ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa ust. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd

náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu

trov právo.

Keďže obaja účastníci mali v konaní rovnaký úspech, súd žiadnemu z nich náhradu

trov konania nepriznal. Súd totiž vyhovel návrhu žalobcu na uloženie povinnosti

žalovanému uverejniť článok s textom uvedeným vo výroku rozsudku, v ktorej časti bol

žalobca úspešný, avšak nevyhovel nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy

v peniazoch, nakoľko tento nárok považoval prvostupňový súd za nedôvodný. Úspech

žalobcu sa teda vyrovnal úspechu žalovaného.“

11. V citovanej časti odôvodnenia uznesenia krajský súd síce stručným, avšak

zároveň jasným a zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré napadnutý rozsudok

okresného súdu vo výroku o trovách konania zmenil a na rozhodnutie o trovách konania

aplikoval ustanovenie . V odôvodnení vymedzil tak predmet konania,

resp. čiastkové predmety konania (požadované ospravedlnenie a náhrada nemajetkovej

ujmy v peniazoch), úspech žalobcu v prvej časti predmetu konania, a naopak jeho neúspech

v druhej časti predmetu konania, a vec uzavrel tým, že úspech účastníkov bol vyrovnaný.

Keďže z odôvodnenia rozsudku krajského súdu v tejto časti sú jasne čitateľné

a vyargumentované dôvody na aplikáciu ustanovenia , jeho postup pri

odôvodňovaní svojho právneho záveru vo veci sťažovateľa nemožno považovať za zjavne

neodôvodnený alebo arbitrárny, teda krajský súd v danom prípade nemohol porušiť

základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym

názorom krajského súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného

súdu nahradiť právny názor krajského súdu svojím vlastným (m. m. ). Uvedené

platí aj vo vzťahu k sťažovateľom tvrdenej, avšak nijako bližšie nevyargumentovanej

požiadavke na aplikáciu , podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci

úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech

v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého

posudku alebo od úvahy súdu. Keďže sťažovateľ, kvalifikovane zastúpený advokátom

nepredložil ústavnému súdu ústavnoprávne argumenty na preukázanie porušenia jeho

označených práv neaplikovaním uvedeného ustanovenia, ústavný súd tieto za sťažovateľa

iniciatívne nevyhľadával.

12. Problematika náhrady trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer

len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by

mohlo dôjsť najmä na základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona,

ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle (). Právny výklad krajského súdu

takéto črty svojvôle, prípadne náhodilosti nevykazuje a neodchyľuje sa od znenia

príslušných ustanovení takým spôsobom, že by zásadne poprel ich účel a význam.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú

odmietol.

13. K namietanému porušeniu základného práva vlastniť majetok, resp. práva na

ochranu majetku podľa je potrebné uviesť, že ústavný súd vo svojej

judikatúre zdôraznil, že všeobecný súd v zásade nemôže byť sekundárnym porušovateľom

základných práv a slobôd hmotného charakteru, ak toto porušenie nevyplynie z toho, že

všeobecný súd súčasne porušil aj ústavno-procesné princípy postupu vyplývajúce z čl. 46 až

(). Keďže ústavným súdom nebola zistená možnosť porušenia

týchto práv, nebolo na mieste uvažovať ani o možnom porušení základného práva

zaručeného v . Navyše ústavný súd dodáva, že v tejto časti sťažnosť

sťažovateľa nie je nijako odôvodnená, v dôsledku čoho nespĺňa všeobecné náležitosti

návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ( ),

čo by tiež zakladalo dôvod na jej odmietnutie.

14. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom

prerokovaní podľa odmietol ako zjavne

neopodstatnenú. Keďže došlo k odmietnutiu sťažnosti, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími

návrhmi sťažovateľa (zrušenie napadnutého rozsudku a náhrada trov konania), keďže tieto

sú viazané na to, že ústavný súd sťažnosti vyhovie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. októbra 2011