Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 383/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. októbra 2011

o návrhu Ing. M. K., K., zastúpeného advokátom JUDr. I. H., K., na preskúmanie

rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií

sp. zn. VP/16/11-K zo 6. júla 2011 takto

rozhodol:

Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií

sp. zn. VP/16/11-K zo 6. júla 2011 p o t v r d z u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 8. augusta

2011 doručený návrh Ing. M. K. (ďalej len „navrhovateľ“) na preskúmanie rozhodnutia

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“)

sp. zn. VP/16/11-K zo 6. júla 2011.

2. Z obsahu návrhu a jeho príloh ústavný súd zistil, že navrhovateľ sa 8. marca 2010

stal zamestnancom M., š. p., M. (ďalej len „m.“). Navrhovateľ nastúpil na pracovnú pozíciu

odborný manažér pre objektovú a priemyselnú bezpečnosť. Neskôr, 15. júla 2010 došlo

k zmene navrhovateľovej pracovnej náplne a stal sa obchodným riaditeľom m., čím sa stal

vedúcim zamestnancom podniku. Uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn.

z 9. marca 2011, ktoré bolo v Obchodnom vestníku uverejnené 16. marca 2011, bol na m.

vyhlásený konkurz a za správcu bol ustanovený JUDr. M. O., K. Dovtedajší riaditeľ m. sa

vzdal funkcie riaditeľa podniku s tým, že jeho funkcia zanikla k 31. marcu 2011. Z toho

dôvodu muselo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len

„ministerstvo“) ako zriaďovateľ riešiť otázku štatutárneho orgánu m. Túto otázku vyriešilo

ministerstvo tak, že poverilo navrhovateľa výkonom funkcie riaditeľa m. až do vykonania

riadneho výberového konania na funkciu riaditeľa. Navrhovateľ prijal poverenie na výkon

funkcie riaditeľa podniku 4. apríla 2011. Navrhovateľ nepodal písomné oznámenie funkcií,

zamestnaní, činností a majetkových pomerov (ďalej len „oznámenie“) podľa čl. 7 ods. 1

ústavného o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií

verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon o ochrane

verejného záujmu“ alebo „ústavný zákon“).

3. Výbor sa s touto skutočnosťou oboznámil na svojom zasadnutí 24. mája 2011,

na ktorom prijal uznesenie č. 123 a začal proti navrhovateľovi konanie podľa čl. 9 ods. 2

písm. a) ústavného zákona. Súčasne vyzval navrhovateľa, aby sa k začatiu konania vyjadril.

Navrhovateľ sa k začatiu konania vyjadril listom z 1. júla 2011, v ktorom poukázal na to, že

on bol iba poverený ministrom životného prostredia Slovenskej republiky výkonom funkcie

riaditeľa podniku do vykonania riadneho výberového konania. Navrhovateľ zdôraznil, že

jeho pôsobenie vo funkcii je dočasné, „... maximálne na tri mesiace“. Navrhovateľ ďalej

uviedol: „... ja som do funkcie nebol ustanovený (vymenovaný) ale iba poverený výkonom

funkcie na ohraničené časové obdobie (maximálne tri mesiace) a vo vzťahu k vyššie

uvedenému § 18 ods. 1 písm. a/ zákona o štátnom podniku mám za to, že sa na moju osobu

predmetný zákon nevzťahuje, keďže vzhľadom na mne udelené poverenie ja riaditeľ

štátneho podniku nie som, mám len poverenie na výkon funkcie riaditeľa štátneho podniku,

ktorá až do vykonania riadneho výberového konania zostáva neobsadená.“.

Zároveň však navrhovateľ uviedol, že „... pokiaľ dôjde Výbor Národnej rady SR pre

nezlučiteľnosť funkcií k opačnému názoru, prijmem ho a oznámenie bezodkladne podám“.

4. Výbor sa nestotožnil s názorom navrhovateľa, pokiaľ ide o právne postavenie

riaditeľa povereného výkonom funkcie. Podľa výboru aj v takom prípade ide o výkon

verejnej funkcie, pri ktorej by mohlo dôjsť k rozporu verejného záujmu, a preto sa aj takýto

poverený riaditeľ štátneho podniku považuje za verejného funkcionára podľa čl. 2 ods. 1

písm. zc) ústavného zákona. Keďže si navrhovateľ ako verejný funkcionár nesplnil

povinnosť podať oznámenie, podľa výboru tak došlo k porušeniu ústavného zákona, čo

zakladá dôvod na uloženie pokuty podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona. Výbor

vydal vo veci 6. júla 2011 rozhodnutie, ktorým konštatoval, že navrhovateľ poverený

výkonom funkcie riaditeľa m. ako verejný funkcionár tým, že nepodal oznámenie podľa

čl. 7 ústavného zákona v lehote ustanovenej v tomto článku, porušil povinnosť ustanovenú v

čl. 7 ods. 1 ústavného zákona. Výbor uviedol, že predmetné oznámenie mal podať

v súvislosti s ujatím sa verejnej funkcie do 4. mája 2011, no oznámenie do dňa vydania

rozhodnutia výboru nepodal. Keďže navrhovateľ v predchádzajúcom kalendárnom roku

2010 funkciu ešte nevykonával a nepoberal za ňu ani mzdu, bola výška pokuty ustálená

podľa čl. 9 ods. 16 ústavného zákona ako priemerná mesačná nominálna mzda

v hospodárstve Slovenskej republiky v roku 2010, t. j. 769 €. Rozhodnutie výboru bolo

navrhovateľovi doručené 12. júla 2011.

5. Navrhovateľ podal návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru, pretože ho považuje

za nesprávne a protiústavné, spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení veci.

Navrhovateľ zdôraznil, že podľa o štátnom podniku v znení

neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o štátnom podniku“) nie je riaditeľom

štátneho podniku, ale iba zamestnancom m., v ktorom síce vykonáva právomoci riaditeľa,

ale iba do času, pokiaľ zriaďovateľ vymenuje nového riaditeľa na základe výberového

konania. Preto navrhovateľ ani nemôže byť verejným funkcionárom podľa čl. 2 ods. 1 písm.

zc) ústavného zákona, ktorý by mal povinnosť podať oznámenie podľa čl. 7 ústavného

zákona. Podľa navrhovateľa sa výbor v rozhodnutí zo 6. júla 2011 s touto namietanou

skutočnosťou po právnej stránke nevysporiadal. Navrhovateľ nesúhlasí s názorom

výboru, že pri výkone jeho funkcie „... by mohlo dôjsť k rozporu verejného záujmu“,

ktorý mal výboru postačovať na to, aby bol navrhovateľ považovaný za verejného

funkcionára. Podľa navrhovateľa ústavný zákon v žiadnej časti nepripúšťa rozšírenie svojej

pôsobnosti aj na osoby či prípady, kde by bolo možné konštatovať, že došlo k rozporu

verejného záujmu. Výbor podľa navrhovateľa nemal právo na správnu úvahu, aby podľa

svojho názoru rozhodol o tom, že je verejným funkcionárom len preto, že dočasne vykonáva

oprávnenia prináležiace riaditeľovi podniku. Preto navrhovateľ navrhol, aby ústavný súd

vydal nález, ktorým rozhodnutie výboru zo 6. júla 2011 zruší a prizná navrhovateľovi

náhradu trov konania.

6. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) o návrhu

verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie výboru, koná a rozhoduje senát

ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa ak senát ústavného súdu zistí, že konanie

verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu

pri výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí.

V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

7. Podľa čl. 2 ods. 1 písm. zc) v spojení s čl. 3 ods. 1 ústavného zákona je verejným

funkcionárom aj riaditeľ štátneho podniku a členovia dozornej rady štátneho podniku,

ktorých do funkcie ustanovuje štát.

Podľa relevantnej časti čl. 7 ods. 1 ústavného zákona je verejný funkcionár povinný

do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie(...), podať písomné oznámenie za

predchádzajúci kalendárny rok...

Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona ak sa v konaní preukázalo, že verejný funkcionár

nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom

alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7(...) uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje,

rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie

verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie

a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu

podľa odseku 10.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona dotknutý verejný funkcionár môže podať návrh

na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote 30 dní odo dňa doručenia

rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie, alebo do

30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým bolo rozhodnuté o pokute

voči verejnému funkcionárovi.

8. Podstatou argumentácie navrhovateľa je jeho názor, že nie je riaditeľom štátneho

podniku (m.), a preto ani nie je verejným funkcionárom v zmysle čl. 2 ods. 1 písm. zc)

ústavného zákona. Z uvedeného dôvodu sa na neho nevzťahuje povinnosť podať oznámenie

podľa čl. 7 ústavného zákona. Navrhovateľ zdôraznil, že je stále iba zamestnancom podniku

povereným výkonom funkcie riaditeľa, pričom poukazuje na rozdiel medzi pojmami

„poverenie“ a „vymenovanie“. Pre tieto účely navrhovateľ cituje viaceré ustanovenia

zákona o štátnom podniku.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o štátnom podniku riaditeľa vymenuje zakladateľ na

základe výberového konania.

Podľa § 19 ods. 2 zákona o štátnom podniku riaditeľ nie je zamestnancom podniku,

vzťah medzi podnikom a riaditeľom pri výkone jeho pôsobnosti riaditeľa sa spravuje

primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak. Po

ukončení funkcie riaditeľa môže zakladateľ poveriť výkonom funkcie riaditeľa bez

výberového konania niektorého z vedúcich zamestnancov podniku do vykonania

výberového konania na funkciu riaditeľa podľa tohto zákona, a to najviac na tri mesiace.

Podľa navrhovateľa poverený zamestnanec nemôže byť riaditeľom podniku, pretože

zákon o štátnom podniku súbeh týchto dvoch pomerov vylučuje. Podľa navrhovateľa výbor

pri rozhodovaní o tom, či patrí medzi verejných funkcionárov, uplatnil neprimeranú správnu

úvahu. Podľa navrhovateľa výbor nemal právo na správnu úvahu, teda aby podľa svojho

názoru rozhodol o tom, či ho je potrebné považovať za verejného funkcionára.

9. Navrhovateľ vo svojom návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru

nespochybňuje, že nepodal v určenej lehote písomné oznámenie podľa čl. 7 ústavného

zákona. Skutočnosť, že navrhovateľ nepodal predmetné oznámenie, nie je teda medzi

účastníkmi konania (navrhovateľom a výborom) sporná. Navrhovateľ však argumentuje

tým, že on nie je riaditeľom podniku, keďže bol iba poverený výkonom funkcie riaditeľa

podľa § 19 ods. 2 poslednej vety zákona o štátnom podniku, a preto sa na neho nemôže

vzťahovať povinnosť podať oznámenie podľa čl. 7 ústavného zákona. Z uvedeného dôvodu

preto podal podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona návrh na preskúmanie rozhodnutia

výboru.

V tejto súvislosti považuje ústavný súd za potrebné uviesť, že zmyslom a účelom

ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je vo všeobecnosti zabezpečovať právny

mechanizmus ochrany verejného záujmu pri výkone verejných funkcií, teda funkcií, pri

výkone ktorých vzhľadom na rozsah a kvalitu ich právomoci a kompetencií by mohlo dôjsť

k rozporu medzi verejným záujmom a záujmom jednotlivca disponujúcim týmito

právomocami. Inými slovami, účelom je zamedziť vzniku rozporu osobných záujmov osôb

vykonávajúcich tieto funkcie s verejným záujmom, v súvislosti s výkonom svojej funkcie

a predchádzať zneužívaniu verejnej funkcie, prípadne postavenia s ňou spojeného, na

osobný prospech.

Navrhovateľ prevzal 4. apríla 2011 poverenie ministerstva ako zakladateľa na výkon

funkcie riaditeľa podniku. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že navrhovateľ je

zapísaný ako štatutárny orgán – riaditeľ m., so vznikom funkcie od 4. apríla 2011. Ústavný

súd dopytom u správcu konkurznej podstaty m. zistil, že v tomto podniku prebehlo

v septembri 2011 výberové konanie na obsadenie funkcie riaditeľa, ktoré však bolo

neúspešné, preto ministerstvo nevymenovalo riaditeľa podniku. Z uvedeného dôvodu je

preto aj naďalej navrhovateľ poverený výkonom funkcie riaditeľa podniku. Navrhovateľ

teda od 4. apríla 2011 fakticky riadi činnosť podniku, dokonca je ako riadny štatutárny

orgán zapísaný v obchodnom registri.

10. Z ustanovenia v spojení so štvrtou vetou

čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu vyplýva, že predmetom konania

o preskúmanie rozhodnutia vo veciach ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov, v rámci ktorého ústavný súd plní funkciu orgánu rozhodujúceho o opravnom

prostriedku proti rozhodnutiu výboru, je iba posúdenie konania verejného funkcionára

z hľadiska jeho konformnosti s príslušnými ustanoveniami ústavného zákona o ochrane

verejného záujmu. Tomu zodpovedá aj zákonná úprava kasačného rozhodovania ústavného

súdu v tomto konaní-zrušením namietaného rozhodnutia výboru (ak senát ústavného súdu

po jeho preskúmaní zistí, že konanie verejného funkcionára nebolo v rozpore s ústavným

zákonom o ochrane verejného záujmu) alebo potvrdením rozhodnutiu výboru (ak po jeho

preskúmaní dospeje senát ústavného súdu k záveru, že konanie verejného funkcionára bolo

v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu). V prerokúvanom prípade nie

je sporné to, že navrhovateľ oznámenie nepodal. Sporné je posúdenie otázky, či sa na

navrhovateľa vzťahuje pôsobnosť ústavného zákona a z toho vyplývajúca povinnosť podať

písomné oznámenie podľa čl. 7 ústavného zákona.

Ústavný súd musí mať na zreteli, že pri svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje

materiálne poňatie právneho štátu, koncepciu a interpretáciu právnych predpisov z hľadiska

ich účelu a zmyslu a pri riešení konkrétnych prípadov nesmie opomínať, že prijaté riešenie

musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti. V konaní

vedenom pod sp. zn. už ústavný súd zdôraznil, že z jeho postavenia ako

nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti ( ) vyplýva, že musí

pri uplatňovaní svojej právomoci brať zreteľ aj na dodržiavanie procesných zásad

zaručujúcich právo na spravodlivý proces garantované a nasl. , a preto aj

v okolnostiach prípadu navrhovateľa s prihliadnutím na zistené skutočnosti a svoju funkciu

vyplývajúcu mu z dospel k názoru, že v danom prípade je potrebné vyjadriť

sa k výhradám navrhovateľa týkajúcim sa pôsobnosti ústavného zákona a z toho

vyplývajúcej povinnosti podať oznámenie podľa čl. 7 ústavného zákona o ochrane

verejného záujmu.

11. Ústavný zákon v čl. 2 vymedzuje okruh rôznych verejných funkcií, na ktoré sa

vzťahuje jeho pôsobnosť. Okrem iných sa ústavný zákon vzťahuje aj na riaditeľa štátneho

podniku [čl. 2 ods. 1 písm. zc) ústavného zákona]. Ústavný zákon vo svojich ustanoveniach

však nerozlišuje, či sa vzťahuje iba na osobu, ktorá bola do tejto funkcie vymenovaná na

základe výberového konania, alebo aj na osobu, ktorá je výkonom tejto funkcie iba

poverená, no prakticky vykonáva všetky právomoci riaditeľa. Preto je potrebné vyjadriť sa

k otázke, z akého dôvodu ústavodarca zaradil do okruhu týchto funkcionárov aj riaditeľa

štátneho podniku. Z účelu ústavného zákona, ktorým je chrániť verejný záujem, nepochybne

vyplýva, že to podmieňujú právomoci, ktorými táto osoba disponuje. Rozhodujúcim

kritériom, pre ktoré je riaditeľ štátneho podniku funkcionárom, na ktorého sa vzťahuje

pôsobnosť ústavného zákona, sú teda jeho právomoci riadiť činnosť podniku, konať v jeho

mene a spravovať jeho majetok. Rozhodujúce sú jeho kompetencie, s čím je spojená potreba

chrániť verejný záujem, a nie formálny postup, akým sa osoba týchto právomocí ujala.

Navrhovateľ je od 4. apríla 2011 poverený výkonom funkcie riaditeľa. Zároveň je zapísaný

ako štatutárny orgán štátneho podniku v obchodnom registri. Z uvedeného má ústavný súd

za preukázané, že navrhovateľ skutočne disponuje všetkými oprávneniami riaditeľa, a to aj

v čase rozhodovania ústavného súdu. Dokonca z výpisu z obchodného registra ani

nevyplýva, že navrhovateľ je iba poverený výkonom funkcie riaditeľa. Vzhľadom na

uvedené skutočnosti potom odporuje účelu ústavného zákona, aby navrhovateľ, ktorý

disponuje právomocami riaditeľa, nepodliehal pôsobnosti ústavného zákona. Podľa

ústavného súdu osoba, ktorá vykonáva funkciu riaditeľa podniku iba dočasne, je plne

zodpovedná za výkon tejto funkcie a spravovanie majetku podniku, a preto nemožno

namietať ani to, aby sa na ňu vzťahovala povinnosť podať oznámenie podľa čl. 7 ústavného

zákona.

12. Po zvážení všetkých skutočností dospel ústavný súd k záveru, že navrhovateľ mal

podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona do 30 dní odo dňa, keď prevzal

poverenie na výkon funkcie, ktorým sa ujal funkcie riaditeľa podniku. Poverenie na výkon

funkcie riaditeľa podniku prevzal navrhovateľ od ministerstva 4. apríla 2011, preto mal

oznámenie podať najneskôr do 4. mája 2011. Keďže navrhovateľ oznámenie nepodal, čo

medzi účastníkmi ani nebolo sporné, výbor mu správne uložil podľa čl. 9 ods. 10 písm. a)

ústavného zákona pokutu.

13. Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že po preskúmaní

napadnutého rozhodnutia výboru nezistil žiadne dôvody na jeho zrušenie, preto ho podľa

potvrdil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. októbra 2011