Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 430/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť J. R., t. č. vo výkone väzby, ktorou namieta porušenie

svojich základných práv podľa a 5 postupom

Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 2.

augusta 2011 a postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 6

a jeho uznesením z 2. septembra 2011, a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. R. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 8. augusta

2011 doručené podanie J. R., t. č. vo výkone väzby (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako

„Vec: Ústavná sťažnosť proti porušovaniu základných práv a slobôd podľa

SR + Žiadosť o preskúmanie nezákonnej väzby J. R.“. Podľa obsahu možno podanie

sťažovateľa kvalifikovať ako sťažnosť podľa

(ďalej len „ústava“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a

5 postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 2. augusta 2011 a postupom Krajského súdu v

Trnave (ďalej len „krajský súd“) v bližšie neoznačenom konaní.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je trestne stíhaný v konaní vedenom pod sp. zn.

„pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 3 písm. a) Tr. zákona,

na základe obžaloby Okr. prokuratúry v T. sp. zn. podanej na tunajší súd dňa

11. 4. 2008. Sťažovateľ bol vzatý do väzby na základe uznesenia Okr. súdu Trnava, sp. zn. 5

zo dňa 16. 01. 2010 z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a) Trest. poriadku s

tým, že väzba sa u neho započítava odo dňa 15. 01. 2010 od 14.30 hod.

Odo dňa 15. 07. 2011 nie je právny titul na ďalšie trvanie sťažovateľovej väzby.

pozná iba jeden prípad kedy sa musí obžalovaný prepustiť na slobodu

aj keď dôvody väzby trvajú a to, keď uplynie dĺžka lehoty väzby.

... problematiku, ktorú vytvoril a umelo udržuje predseda senátu... tým, že vo svojich

protirečivých vyjadreniach spája nový so starým , čo

v lehotách dĺžky väzby nie je možné. Prelínaním nového so starým Trest. poriadkom sa

postupuje podľa prechodných ustanovení, ktoré sú viazané na konkrétnu skutočnosť, ktorou

v tomto prípade je dátum podania obžaloby na súd, t. j. 11. 4. 2008. § 564 ods. 3 vo

veciach, v ktorých bola podaná obžaloba na okr. súd predo dňom nadobudnutia účinnosti

tohto zákona, vykoná konanie okr. súd podľa doterajších predpisov. ,

konaním podľa ods. 3 a 4 sa rozumie aj konanie o dôvodoch a lehotách väzby podľa

doterajších predpisov. ... rozdiel v lehotách väzby v novom a starom Trest. poriadku je ten,

že v starom sa z lehoty uvedenej v ods. 6 pripadá jedna polovica (18-

mesiacov) na prípravné konanie a jedna polovica (18-mesiacov) na konanie pred súdom.

Od tohto sa v novom upustilo a ohraničila sa len dĺžka lehoty pre prípravné konanie.

Tento fakt predseda senátu popiera a určuje svojvôľne nový ako primárny, pritom na

takéto konanie neexistuje zákonný podklad, doslovne ho vylučuje.

... Ústavný súd vo svojich nálezoch viackrát vytkol všeobec. súdom, že sú viazané

nielen ústavnými princípmi, zmluvami, ktoré SR ratifikovala, ale dokonca v prípadoch kde

by nebolo zjavné, ktorá norma sa má pre páchateľa vzťahovať, treba použiť komfortnejší

spôsob, aj keby to náš vylučoval.“.

Na základe týchto skutočností sa sťažovateľ domnieva, že mu „lehota väzby...

uplynula dňa 15. 7. 2011 a od uvedenej doby som už protizákonne vo väzbe, čím mi

zo strany okresného a krajského súdu v Trnave boli porušené moje základné práva

a slobody zakotvené v , ods. 5 SR. Žiadam Ústavný súd SR

o preskúmanie zákonnosti mojej väzby.“.

Sťažovateľ formuloval petit svojej sťažnosti takto:

„1.) Okamžité prepustenie z väzby na slobodu

2.) Finančné zadosťučinenie za každý nezákonný deň vo väzbe 200,- EUR/deň,

od okresného a krajského súdu v Trnave

3.) Nahradiť trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi sťažovateľa, ktorého

týmto žiadam ustanoviť, nakoľko nemám prostriedky na obhajcu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti

petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127

), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha

( ), čím zároveň vymedzí predmet konania pred

ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom

na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv

(m. m. , , , ).

Z obsahu sťažnosti a z formulácie jej petitu ústavný súd dospel k záveru, že

sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa a ,

ku ktorému malo dôjsť postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 2. augusta 2011. Z obsahu sťažnosti je tiež zrejmé, že

sťažovateľ namieta postup krajského súdu. Ústavný súd vychádzal zo svojho zistenia

na okresnom súde, že v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľa krajský

súd v tom čase už rozhodol o sťažnosti sťažovateľa podľa uznesením

č. k. -1094 z 2. septembra 2011 tak, že jeho sťažnosť podľa Trestného

poriadku zamietol. Vychádzajúc z princípu materiálnej ochrany ústavnosti a zo zásady, že

pre rozhodnutie ústavného súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1

v spojení s ), ústavný súd

preskúmal aj postup krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesenie z 2. septembra 2011 v rozsahu námietok sťažovateľa.

Základom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že „odo dňa 15. 07. 2011 nie je právny

titul na ďalšie trvanie sťažovateľovej väzby. ... lehota väzby mi uplynula dňa 15. 7. 2011

a od uvedenej doby som už protizákonne vo väzbe, čím mi zo strany okresného a krajského

súdu v Trnave boli porušené moje základné práva a slobody zakotvené v čl. 17 ods. 2, ods. 5

SR“. Na základe týchto skutočností sťažovateľ žiada ústavný súd „o preskúmanie

zákonnosti ... väzby [a] okamžité prepustenie z väzby na slobodu“.

Z citovaného vyplýva, že vecným rozsahom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že

zákonná lehota väzby mu uplynula 15. júla 2011 a od uvedenej doby je vo väzbe

protizákonne. Na tomto základe ústavný súd preskúmal namietaný postup okresného súdu

a krajského súdu v predmetných konaniach a uznesenia týchto všeobecných súdov

v rozsahu námietky sťažovateľa.

1. K namietanému postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uzneseniu z 2. augusta 2011

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd podľa neodmietne prijatie

sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto

podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že v zmysle

rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého

zo základných práv a slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu

na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že

ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých sa namieta, sa sťažovateľ

môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných právnych prostriedkov nápravy pred

iným súdom, musí takúto sťažnosť ústavný súd odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej

právomoci na jej prerokovanie (napr. , ).

Vzhľadom na takto formulovaný princíp subsidiarity je tak vylúčená právomoc

ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o sťažovateľom uplatnených námietkach

porušenia jeho základných práv napadnutým uznesením okresného súdu, ktorým bola

zamietnutá žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu a nebol prijatý jeho

písomný sľub. Ochrany svojich práv sa sťažovateľ mohol domáhať podaním sťažnosti proti

tomuto uzneseniu podľa v spojení s a

(sťažovateľ túto možnosť využil 5. augusta 2011). Ústavný súd z tohto dôvodu sťažnosť

sťažovateľa v tej časti, ktorá smeruje proti postupu okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uzneseniu z 2. augusta 2011, odmietol z dôvodu nedostatku

svojej právomoci podľa prvej vety .

2. K namietanému postupu krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uzneseniu z 2. septembra 2011

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namieta aj svoje bližšie neoznačené základné práva,

k porušeniu ktorých malo dôjsť bližšie neoznačeným postupom krajského súdu. V čase

doručenia sťažnosti ústavnému súdu sťažovateľ nepreukázal, že podal proti označenému

uzneseniu okresného súdu opravný prostriedok, o ktorom by už konal krajský súd.

Ústavný súd zistil, že v čase predbežného prerokovania sťažnosti sťažovateľ už podal

opravný prostriedok (sťažnosť) proti označenému uzneseniu okresného súdu a taktiež zistil,

že krajský súd o tejto sťažnosti rozhodol uznesením sp. zn. z 2. septembra

2011.

Napriek uvedenému ústavný súd v súlade s materiálnym chápaním práva a ochrany

základných práv a slobôd preskúmal aj toto uznesenie krajského súdu, ktorým krajský súd

sp. zn. z 2. septembra 2011 zamietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 193

ods. 1 písm. c) .

Krajský súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol:

„Z hľadiska zákonnosti väzby sa krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje

s argumentáciou okresného súdu, ktorý správne poukázal na skutočnosť, že zákonné

ustanovenie sa na daný prípad nevzťahuje, je potrebné použiť

ustanovenie účinné od 1. 2. 2009, a preto nemožno hovoriť o nezákonnosti väzby.“

Odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu nemožno posudzovať izolovane a je

potrebné ho skúmať vo vzájomnej súvislosti s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu

(m. m. , , , , ).

Z toho dôvodu je pre ústavný súd relevantné skúmať aj odôvodnenie rozhodnutia okresného

súdu.

Okresný súd v relevantnej časti uznesenia č. k. -1078 z 2. augusta 2011

uviedol:

«Žiadosť o prepustenie z väzby si podal obžalovaný J. R. na tunajší súd dňa 19. 07.

2011, pričom svoju žiadosť odôvodnil tým, že zákonná lehota väzby u neho uplynula 15. 07.

2011. Od uvedenej doby je podľa jeho názoru nezákonne a preto žiada, aby bol z väzby

prepustený na slobodu. Inak svoju žiadosť nezdôvodnil.

Súd tiež poukazuje na znenie , kde sa uvádza, „ak

lehota väzby začala plynúť pred prvým februárom 2009 použijú sa ustanovenia § 76, § 78,

§ 80 ods. 3 a § 81 ods. 4 v znení účinnom do 31. 01. 2009.“ Keďže obžalovaný J. R. bol

vzatý do väzby dňa 15. 01. 2010, uvedené zákonné ustanovenie sa na tento prípad

nevzťahuje, ale je potrebné použiť ustanovenie účinné od 01. 02. 2009. Z uvedeného

neobstojí tvrdenie obžalovaného, že od 15. 07. 2011 je vo väzbe nezákonne.»

Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Z tohto ústavného postavenia vyplýva, že úlohou ústavného súdu nie je

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách (napr. , , ).

Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa o namietaných

porušeniach alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd

je založená na princípe subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o namietaných zásahoch

do týchto práv alebo slobôd rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných

súdov, alebo v prípade, ak by účinky výkonu tejto právomoci všeobecným súdom neboli

zlučiteľné s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. V nadväznosti na to nie

je ústavný súd zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného

súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či

v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké

skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne

závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len

vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (m. m. , ,

).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol vzatý do väzby na základe

uznesenia okresného súdu sp. zn. zo 16. januára 2010 z dôvodov uvedených

v s tým, že väzba sa u neho započítava

od 15. januára 2010 od 14.30 hod.

Sťažovateľ je v konaní pred okresným súdom trestne stíhaný na základe obžaloby

Okresnej prokuratúry T. sp. zn. podanej okresnému súdu 11. apríla 2008 pre

skutky označené v obžalobe v bodoch 1 až 4, pričom skutok v bode 1 je kvalifikovaný

v obžalobe ako trestný čin subvenčného podvodu podľa a

účinného do 31. decembra 2005, skutok v bode 2 je kvalifikovaný v obžalobe ako trestný

čin neodvedenia dane a poistného podľa účinného

do 31. decembra 2005 a skutky v bodoch 3 a 4 obžaloby sú kvalifikované ako pokračujúci

zločin podvodu podľa a účinného od 1. januára

2006, a to z časti dokonaného, a v bode 3 obžaloby z časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1

účinného od 1. januára 2006.

Podľa (účinného do 31. januára 2009) väzba

v prípravnom konaní a v konaní pred súdom môže trvať len nevyhnutný čas.

Podľa celková doba trvania väzby

v prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní pred súdom nesmie presiahnuť tridsaťšesť

mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre zločin.

Podľa (účinného do 31. januára 2009) z lehoty

uvedenej v odseku 6 pripadá jedna polovica na prípravné konanie a jedna polovica

na konanie pred súdom.

Citované ustanovenia boli s účinnosťou od 1. februára 2009

novelizované , ktorým sa mení a dopĺňa

v znení neskorších predpisov. Znenie citovaných ustanovení po účinnosti

predmetného zákona je takéto:

Podľa väzba v rámci základnej alebo predĺženej

lehoty väzby v prípravnom konaní a väzba v konaní pred súdom môže trvať len nevyhnutný

čas.

Podľa celková lehota väzby v prípravnom

konaní spolu s väzbou v konaní pred súdom nesmie presiahnuť tridsaťšesť mesiacov, ak je

vedené trestné stíhanie pre zločin.

Podľa z lehoty uvedenej v odseku 6 pripadá

na prípravné konanie najviac devätnásť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre zločin.

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2009 sú v Trestnom

poriadku uvedené v § 567c.

Podľa ak lehota väzby začala plynúť

pred 1. februárom 2009, použijú sa ustanovenia § 76, § 78, § 80 ods. 3 a § 81 ods. 4 v znení

účinnom do 31. januára 2009.

Je nesporné, že u sťažovateľa začala lehota väzby plynúť 15. januára 2010

od 14.30 h, z čoho je zrejmé, že pre stanovenie celkovej lehoty väzby je potrebné aplikovať

v znení účinnom od 1. februára 2009. Sťažovateľ bol v prípravnom

konaní stíhaný na slobode, do väzby bol vzatý až po podaní obžaloby súdu, teda až v konaní

pred súdom. Celková lehota väzby podľa sa preto použije

na väzbu v konaní pred súdom. V prípade sťažovateľa je celková lehota väzby 36 mesiacov

[ ], lehota väzby u neho začala plynúť 15. januára

2010, preto z hľadiska plynutia času nie je možné, aby celková lehota väzby sťažovateľa

uplynula 15. júla 2011 tak, ako to tvrdí sťažovateľ v sťažnosti. Tvrdenie sťažovateľa je

zjavne založené na nesprávnej aplikácii ustanovení . Krajský súd v rámci

posúdenia celkovej lehoty väzby sťažovateľa aplikoval príslušné ustanovenia Trestného

poriadku vecne správnym spôsobom. Postup krajského súdu v namietanom konaní a jeho

uznesenie nie je v preskúmavanom rozsahu arbitrárne ani zjavne neodôvodnené.

Z uvedených dôvodov je sťažnosť sťažovateľa v časti, v ktorej namieta porušenie

základných práv podľa a 5 postupom krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 2. septembra 2011, zjavne neopodstatnená

pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom a uznesením krajského

súdu a namietaným porušením označeného základného práva sťažovateľa. Z uvedeného

dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti podľa

odmietol.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi sťažovateľa

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2011