Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 442/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti J., s. r. o., zastúpenej advokátom JUDr. P. B.,

M., vo veci namietaného porušenia a 4 v spojení s

Slovenskej republiky, ako aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd v konaní vedenom Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti J., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. septembra

2011 doručená sťažnosť spoločnosti J., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia a 4 v spojení s Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) v konaní vedenom

Krajským súdom v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. . Sťažnosť

bola odovzdaná na poštovú prepravu presne nezisteného dňa (dátumová pečiatka pošty na

obálke nie je čitateľná).

Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením krajského súdu č. k. -58

zo 16. júna 2011 bolo na návrh Ing. A. T. (ďalej len „navrhovateľ“) sťažovateľke zakázané

nakladať s bytom č. 20 nachádzajúcim sa v bytovom dome súpisné číslo 791 na P. v K., ako

aj so spoluvlastníckym podielom 87/10000 na spoločných častiach a spoločných

2

zariadeniach domu a pozemku parc. č. 152/1, zastavané plochy a nádvoria – 629 m, ktoré

sú zapísané na liste vlastníctva č. 11339 v kat. úz. S., a to scudzením, zaťažením a

prenajatím. Krajský súd tým zmenil uznesenie Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný

súd“) sp. zn. z 5. apríla 2011, ktorým bol návrh zamietnutý ako nedôvodný.

Navrhovateľ sa domáhal nariadenia predbežného opatrenia z dôvodu, že vo vzťahu

k svojmu dlžníkovi (spoločnosti M., s. r. o.) v zmysle rozsudku okresného súdu sp. zn.

má pohľadávku v sume 9 852,72 € s prísl. Táto je však nevymožiteľná

vo vzťahu k dlžníkovi, a to i napriek tomu, že proti dlžníkovi sa vedie exekučné konanie na

základe poverenia Okresného súdu Trebišov sp. zn. zo 17. februára 2011,

keďže dlžník je bezmajetný a v priebehu konania vo veci sp. zn. previedol

nehnuteľnosti uvedené v predbežnom opatrení na sťažovateľku. Vzhľadom na personálne

prepojenie dlžníka a sťažovateľky mal navrhovateľ obavu, že exekúciu pre nedostatok

majetku dlžníka nebude možné zrealizovať. Po vydaní predbežného opatrenia voči

sťažovateľke ako žalovanej sa chce domáhať odporovateľnosti právneho úkonu, ktorým

došlo k prevodu nehnuteľnosti.

Sťažovateľka nadobudla nehnuteľnosť od dlžníka na základe kúpnej zmluvy, pričom

zaplatenie primeranej kúpnej ceny musela zabezpečiť prostredníctvom úveru z banky.

Na to, aby navrhovateľ mohol byť v konaní o odporovateľnosť kúpnej zmluvy úspešný,

muselo by ísť o právny úkon, ktorý by ukracoval uspokojenie jeho vymáhateľnej

pohľadávky ako veriteľa. Nenakladanie s vecami alebo právami má svoje ústavné a zákonné

limity. Zákaz disponovania s vecou a právom je nesporne zásahom do vlastníckeho práva,

ale aj do práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Uznesením krajského súdu

sú podstatne viac ako v nevyhnutnej miere obmedzené uvedené práva sťažovateľky, a to

najmä pokiaľ ide zákaz prenájmu nehnuteľnosti. Tento je neadekvátny, keďže prenájom nie

je prekážkou prípadného budúceho výkonu rozhodnutia. Znemožnenie práva dať

nehnuteľnosť do užívania tretej osobe je obrovským zásahom do vlastníckych práv, pričom

pri zvážení časového hľadiska, a to najmä do doby právoplatného skončenia konania vo

veci samej, je obmedzením, ktoré môže trvať niekoľko rokov, čo je neprípustné. Pri

porovnaní rizika pri nájme nehnuteľnosti z pohľadu zabezpečenia nárokov navrhovateľa a

obmedzenia vlastníka pri nakladaní s nehnuteľnosťou (konkrétne nájmom) je možné

konštatovať, že vlastník je neprimeraným spôsobom obmedzený pri výkone svojho

vlastníckeho práva, a preto nevyhnutná miera obmedzenia vlastníckeho práva vlastníka

nebola rešpektovaná.

Sťažovateľka navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov a dodatkového protokolu v konaní vedenom krajským súdom

pod sp. zn. s tým, aby bolo uznesenie zo 16. júna 2011 zrušené a vec bola

vrátená na ďalšie konanie. Domáha sa tiež náhrady trov právneho zastúpenia advokátom.

Z uznesenia krajského súdu č. k. -58 zo 16. júna 2011 vyplýva, že ním

bolo zmenené uznesenie okresného súdu č. k. -41 z 5. apríla 2011 tak, že sa

sťažovateľke zakázalo nakladať s už označenou bytovou nehnuteľnosťou scudzením,

zaťažením a prenajatím. Vo zvyšnej časti bol návrh na vydanie predbežného opatrenia

zamietnutý, pričom navrhovateľovi sa uložilo v lehote 30 dní podať žalobu

o odporovateľnosť právneho úkonu. Podľa názoru krajského súdu okresný súd síce správne

uvádza, že pohľadávka navrhovateľa smeruje úplne proti inej spoločnosti, než je

sťažovateľka, pretože sťažovateľka nie je dlžníčkou navrhovateľa, avšak zároveň uvádza

nesprávne závery, podľa ktorých navrhovateľ nijakým dostupným dôkazným prostriedkom

nepreukázal a neoznačil dôkazy, ktoré by osvedčovali potrebu nariadenia predbežnej

úpravy. V tomto prípade má navrhovateľ povinnosť osvedčiť vo vzťahu k sťažovateľke len

obavu z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia vedeného proti dlžníkovi, čo treba

považovať za osvedčené už tým, že navrhovateľov dlžník previedol nehnuteľnosť na

sťažovateľku s vedomím existencie pohľadávky navrhovateľa proti nej, a to ešte pri danosti

určitého personálneho prepojenia spoločností. Keď sa navrhovateľ chce domáhať

vyslovenia odporovateľnosti kúpnej zmluvy, na základe ktorej dlžník na sťažovateľku

previedol nehnuteľnosť, už samotný charakter takého konania osvedčuje potrebu nariadenia

predbežného opatrenia, pretože odporovateľná žaloba môže smerovať len proti prvému

nadobúdateľovi. Ďalší prevod nehnuteľnosti by zmaril možnosť uplatnenia tohto práva.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ proti dlžníkovi v súčasnosti vedie exekučné konanie,

rozhodnutie o odporovateľnosti právneho úkonu navrhovateľovi umožní domáhať sa

exekúcie postihnutím aj nehnuteľnosti, ktorá odporovaným právnym úkonom ušla

z dlžníkovho majetku, je krajský súd toho názoru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné,

pretože podmienky na nariadenie predbežného opatrenia sú splnené. Vzhľadom na charakter

konania o odporovateľnosti právneho úkonu a jeho účinky je však postačujúce nariadenie

predbežného opatrenia v rozsahu, ktorý je pre realizáciu práva navrhovateľa v exekučnom

konaní potrebný, t. j. zákaz nehnuteľnosť scudziť, zaťažiť alebo prenajať. Pokiaľ sa

navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti sťažovateľke zdržať sa aj vykonávania

stavebných prác alebo iných úprav na nehnuteľnosti, treba uviesť, že stavebné práce

a úpravy nehnuteľnosti podliehajú povoľovaciemu konaniu v rámci rozhodovacej

právomoci stavebného úradu, a pokiaľ sťažovateľka prípadne takéto povolenie od

stavebného úradu získa, neohrozí sa tým realizácia práv navrhovateľa. Preto v tomto

rozsahu bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

Podľa názoru ústavného súdu uznesenie krajského súdu dostatočným a presvedčivým

spôsobom vysvetľuje, prečo bolo potrebné návrhu na nariadenie predbežného opatrenia

čiastočne vyhovieť. Preto v žiadnom prípade nemožno považovať uznesenie krajského súdu

za arbitrárne, ale ani za zjavne neodôvodnené. Niet teda ani príčiny na to, aby ústavný súd

do týchto záverov zasiahol. Skutočnosť, že posúdenie veci krajským súdom nekorešponduje

s posúdením sťažovateľky, sama osebe porušenie označených práv nezakladá.

Z pohľadu ústavného súdu treba uviesť, že hoci nariadením predbežného opatrenia

dochádza k určitému zásahu do práv povinného subjektu, nemožno tento zásah kvalifikovať

ako rozporný s označenými článkami a dodatkového protokolu, pokiaľ nariadené

predbežné opatrenie je vydané v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami a je

primerané sledovanému legitímnemu cieľu, ktorým je predbežná ochrana práva

navrhovateľa viesť exekúciu na spornú nehnuteľnosť.

Sťažovateľka konkrétne namieta neprimeranosť zásahu v súvislosti s tým, že sa jej

nariadeným predbežným opatrením zakázalo inter alia aj nehnuteľnosť prenajať, keďže

takýto právny úkon podľa jej názoru nemôže navrhovateľom zamýšľanú exekúciu

nehnuteľnosti zmariť.

Ústavný súd s uvedenou úvahou sťažovateľky nemôže súhlasiť. I keď je pravdou, že

prenajatie veci (ktorým sa nemení vlastnícke právo k nej) v zásade nebráni vykonaniu

exekúcie, treba uznať, že môže úspešnosť exekúcie značnou mierou ovplyvniť. Môže viesť

(v horšom prípade) k jej úplnému zmareniu (nikto nebude mať záujem, napr. dlhodobo

prenajatú vec kúpiť), ale tiež (v lepšom prípade) k výraznému zníženiu ceny dosiahnutej pri

exekučnej dražbe, a to práve s poukazom na to, že vydražiteľ nebude môcť vydraženú vec

začať hneď užívať.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2011