Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 450/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť A. M., T., zastúpeného advokátom Mgr. B. M., T., vo veci

namietaného porušenia základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 46

ods. 1 a práva zaručeného v Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd v spojení so základným právom na ochranu majetku

zaručeným v a Dodatkového protokolu k

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 25. mája 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. septembra

2011 doručená sťažnosť A. M., T. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení so základným

právom na ochranu majetku zaručeným v a Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

39/2010 z 25. mája 2011.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn.

konal Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) podľa V. časti Občianskeho súdneho

poriadku o žalobe sťažovateľa na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne,

ústredie (ďalej len „žalovaný“) sp. zn. 8251/2010-BA z 23. marca 2010, ktorým žalovaný

predpísal sťažovateľovi zaplatiť dlžné poistné, ktorého splatnosť nastala v rokoch 1995

a 1996. Žalovaný toto svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade nie je možné

aplikovať príslušné ustanovenie § 24 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o Sociálnej poisťovni“), ktorý pojednáva o premlčaní nároku predpísať poistné na

nemocenské a dôchodkové zabezpečenie po uplynutí desiatich rokov odo dňa jeho

splatnosti, pretože v danom prípade sťažovateľ podľa žalovaného nesplnil svoju zákonnú

povinnosť podľa § 18 ods. 4 zákona o Sociálnej poisťovni ohlásiť zánik účasti na

nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení do 8 dní od zániku tejto účasti.

Krajský súd rozsudkom sp. zn. z 28. júla 2010 žalobu sťažovateľa

zamietol, pričom toto rozhodnutie bolo potvrdené aj v odvolacom konaní napádaným

rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. z 25. mája 2011.

Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľ namieta arbitrárnosť a ústavnú

neudržateľnosť záverov najvyššieho súdu, pričom argumentuje tým, že zo žiadneho

ustanovenia zákona o Sociálnej poisťovni nevyplýva závislosť, resp. náväznosť uplatnenia

ustanovenia § 24 ods. 1 tohto zákona upravujúceho premlčanie od splnenia, resp. nesplnenia

si oznamovacej povinnosti upravenej v § 18 ods. 4 zákona o Sociálnej poisťovni. Okrem

uvedeného sťažovateľ tvrdí, že včasné nesplnenie si oznamovacej povinnosti z jeho strany

nemohlo mať žiadny vplyv na možnosť žalovaného dovyrúbiť mu dlžné poistné ešte pred

uplynutím premlčacej lehoty, pretože podľa sťažovateľa mal žalovaný aj napriek tomu

všetky potrebné informácie, aby tak mohol urobiť.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

„Sťažovateľovi totiž zanikla účasť na nemocenskom poistení priamo zo zákona (pre

nedostatočný príjem) dňa 31. 12. 2000 avšak odhlášku z poistenia podal až 8. 11. 2006 hoci

tak mal urobiť do 8 dní t. j. do 8. 1. 2001. Hoci toto zmeškanie 8 dňovej lehoty z časového

ani vecného hľadiska nemohlo mať absolútne žiaden vplyv na možnosť Sociálnej poisťovne

dlžné poistné za roky 1995 a 1996 sťažovateľovi v lehote 10 rokov predpísať, Sociálna

poisťovňa si od tohto porušenia odvodzuje nepremlčateľnosť svojho práva predpisovať

sťažovateľovi poistné po neobmedzenú dobu a týmto spôsobom sanuje vlastnú nečinnosť

a neplnenie si svojich zákonných povinnosti v zmysle § 22 zákona. ...

Výnimka stanovená § 24 ods. 4 zák. o Sociálnej poisťovni, podľa ktorej sa právo

predpísať poistné v lehote 10 rokov nepremlčuje, môže logicky i gramaticky vychádzať

jedine z toho predpokladu, že Sociálna poisťovňa sa zavinením povinného subjektu vôbec

nemala možnosť dozvedieť o skutočnosti, že niekto je osobou zúčastnenou na sociálnom

poistení, prípadne, že sa o tom nemohla dozvedieť v čase relevantnom pre predpísanie

poistného. ...

Všeobecné súdy sa vo svojich rozhodnutiach dostatočne nevenovali argumentom

sťažovateľa a obmedzili sa len na čisto formalistický, jazykový výklad ustanovení § 24 ods.

1 § 24 ods. 4 v spojení s § 18 zákona o Sociálnej poisťovni (v znení účinnom do 31. 12.

2003). Tým že vôbec neskúmali možné logické dôsledky takéhoto postupu, pripustili také

účinky ich interpretácie a aplikácie, ktoré v žiadnom prípade nemožno v právnom štáte

považovať za ústavne konformné a udržateľné.

Podľa § 14, § 18 v spojení § 22 zákona o Sociálnej poisťovni, povinnostiam

uloženým samostatne zárobkovo činným osobám (oznamovacej a odvodovej) plne

korešponduje zákonná povinnosť Sociálnej poisťovne riadne nezaplatené poistné predpísať.

Za riadny výber poistného teda zodpovedajú rovnakou mierou SZČO i Sociálna poisťovňa,

čo by malo byť zárukou toho, že sa v primeranom čase predíde nezaplateniu poistného z

dôvodu neznalosti resp. pochybenia na strane povinných platiteľov, ktorí v mnohých

prípadoch nemajú možnosti a schopnosti neustále sa meniacu legislatívu sledovať a včas

reagovať na prípadne zmeny.“

Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd po prijatí jeho

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„I. Základné právo sťažovateľa A. M. na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd v spojení s právom na ochranu majetku podľa

Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd bolo porušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn.: zo dňa 25. 5. 2011.

II. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: zo dňa

25. 5. 2011 sa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania ústavného súdu bolo preskúmať, či rozsudkom najvyššieho súdu

sp. zn. z 25. mája 2011 došlo k porušeniu základného práva na spravodlivé

súdne konanie zaručeného v a práva zaručeného v dohovoru

v spojení so základným právom na ochranu majetku zaručeným v a

dodatkového protokolu.

V súvislosti s namietaným rozhodnutím najvyššieho súdu ústavný súd v prvom rade

podotýka, že jeho úlohou nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Ústavný súd je v súlade so svojou všeobecnou

právomocou vyjadrenou v súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Táto

právomoc spolu s právomocou podľa mu umožňuje preskúmať aj

napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov, avšak iba z hľadiska, či sú, alebo nie sú v súlade

s ústavno-procesnými zásadami upravenými v ústave. Ústavný súd nevykladá iné ako

ústavné zákony, a preto musí preskúmavať len to, či sa tieto zákony nevyložili spôsobom,

ktorý je svojvoľný (arbitrárny) alebo ústavne neudržateľný pre zjavné pochybenia alebo

omyly v posudzovaní obsahu takýchto právnych úprav.

Inými slovami, skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom

kontroly zo strany ústavného súdu iba vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, , ). Ak nie sú splnené tieto predpoklady na

preskúmanie rozhodnutí všeobecných súdov, ústavný súd nemôže dospieť k záveru o vecnej

spojitosti medzi základnými právami alebo slobodami, ktorých porušenie sa namieta,

a napádaným rozhodnutím všeobecných súdov, prípadne postupom, ktorý im predchádzal.

Najvyšší súd svoje rozhodnutie odôvodnil takto:

„Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní bez

nariadenia pojednávania ( ) tak, že odvolaniu nevyhovel.

Podľa oznamovacou povinnosťou na účely

tohoto zákona sa rozumie prihlásenie a odhlásenie samostatne zárobkovo činnej osoby a

spolupracujúcej osoby samostatne zárobkovo činnou osobou v príslušnej pobočke.

Podľa samostatne zárobkovo činná osoba

zúčastnená na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení podľa osobitného

predpisu je povinná prihlásiť sa v pobočke príslušnej podľa miesta svojho trvalého pobytu

najneskôr do ôsmich dní od vzniku účasti na nemocenskom poistení a na dôchodkovom

zabezpečení a odhlásiť sa v rovnakej lehote od zániku účasti na nemocenskom poistení a na

dôchodkovom zabezpečení.

Podľa právo predpísať poistné na nemocenské

poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti.

Podľa právo predpísať poistné na nemocenské

poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa nepremlčuje, ak nebola splnená oznamovacia

povinnosť podľa § 18.

Z obsahu spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovanej, vyplýva,

že žalobca podal prihlášku na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie dňa 8. júna

1993 ako samostatne zárobkovo činná osoba. Registračný list - odhlášku podal dňa

8. novembra 2006 s dátumom zániku poistenia 31. decembra 2000.

Žalobca tak v odvolaní proti rozhodnutiu pobočky Sociálnej poisťovne ako aj v

žalobe podanej na súd a napokon aj v odvolaní proti rozsudku krajského súdu namietal

premlčanie práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné. Podľa jeho názoru zmeškanie,

resp. nedodržanie zákonom stanovenej lehoty na oznámenie rozhodných skutočností nie je

totožné s nesplnením oznamovacej povinnosti. Svoju oznamovaciu povinnosť, aj keď

oneskorene, splnil, a preto nemožno postupovať podľa

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so zisteniami a závermi krajského súdu.

podľa sa oznamovacou povinnosťou rozumie prihlásenie a

odhlásenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktoré je samostatne zárobkovo činná osoba

zúčastnená na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení povinná vykonať

v zákonom stanovenej lehote. Je nesporné, že žalobcovi zaniklo poistenie dňa 31. decembra

2000. Odhlášku z poistenia podal až dňa 8. novembra 2006, teda takmer po šiestich rokoch

od zániku účasti na nemocenskom poistení. Nemôže sa preto oprávnene domáhať

premlčania podľa a vylúčenia postupu podľa

ods. 4

Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd považoval rozhodnutie žalovanej za zákonné,

a preto rozsudok krajského súdu v súlade s , potvrdil.“

Z citovaného rozhodnutia vyplýva, že najvyšší súd založil svoje rozhodnutie na znení

ustanovenia § 24 ods. 4 zákona o Sociálnej poisťovni (v znení účinnom k 31. decembru

2003), ktoré viaže, resp. podmieňuje uplatnenie premlčania na právo žalovaného predpísať

poistencovi dlžné poistné na splnenie si oznamovacej povinnosti poistencom vyplývajúcej

z ustanovenia § 18 zákona o Sociálnej poisťovni.

Z uvedeného podľa názoru ústavného súdu nevyplýva žiadna svojvôľa,

resp. predčasnosť alebo neodôvodnenosť záverov najvyššieho súdu, ktorý rozhodol plne

v intenciách citovaného ustanovenia zákona o Sociálnej poisťovni spôsobom, ktorý

neodporuje zmyslu ani účelu označených ustanovení.

V uvedených súvislostiach neobstojí ani argument sťažovateľa, že neuplatnenie

premlčania by bolo možné v jeho prípade akceptovať iba v prípade, že by si oznamovaciu

povinnosť podľa § 18 zákona o Sociálnej poisťovni nesplnil vôbec, avšak on si túto

povinnosť splnil. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že podľa zákona

o Sociálnej poisťovni nie je dôležité iba splnenie si oznamovacej povinnosti ako takej, ale aj

jej splnenie v zákonom ustanovenej lehote, tobôž, ak podľa § 18 ods. 6 zákona o Sociálnej

poisťovni je oznamovacia povinnosť splnená aj vtedy, ak sa prihláška alebo odhláška podá

v ustanovenej lehote (8 dní) na pošte alebo faxom. A contrario z uvedeného vyplýva, že ak

by prihláška alebo odhláška bola podaná na pošte alebo faxom už po zákonnom ustanovenej

(8 dňovej) lehote, oznamovaciu povinnosť nemožno považovať za splnenú. V danom

prípade mal sťažovateľ podať žalovanému odhlášku z poistenia najneskôr do 8. januára

2001, resp. v tejto lehote mal podať odhlášku aspoň na pošte alebo faxom, avšak sťažovateľ

tak urobil až 8. novembra 2006.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd už v minulosti konštatoval, že všeobecný súd

nemôže porušiť základné právo na spravodlivé súdne konanie, ak koná a rozhoduje v súlade

s účinným všeobecne záväzným právnym predpisom, preto ústavný súd vo vzťahu

k námietke sťažovateľa o porušení základného práva na spravodlivé súdne konanie

považoval jeho sťažnosť za zjavne neopodstatnenú ( ).

Keďže sťažovateľ v príčinnej súvislosti s namietaným porušením základného práva

na spravodlivé súdne konanie zaručeného v a práva zaručeného v

ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie ústavný súd nezistil, namietal aj porušenie svojho

základného práva vlastniť majetok, ústavný súd aj v tejto časti sťažnosť sťažovateľa

odmietol ako zjavne neopodstatnenú ( ).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení

napádaného rozhodnutia je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody

sťažovateľa ( prvá veta ), ústavný súd o tej časti sťažnosti, ktorou sa

sťažovateľ tohto nároku domáhal, už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2011