Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 454/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. Š., K., zastúpeného advokátom JUDr. T. Š., K., vo

veci namietaného porušenia jeho základného práva na súkromie zaručeného v čl. 22 ods. 2

, základného práva domáhať sa svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde zaručeného v , práva na

spravodlivý proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života zaručeného

v čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd žiadosťou Colného

riaditeľstva Slovenskej republiky č. p. CR-V-56/2008 zo 14. mája 2008 a rozhodnutím

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. KS KE-V-141-1/2008-3-Ntt zo 16. mája 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. J. Š. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. apríla 2011

doručená sťažnosť Ing. J. Š., K. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

jeho základného práva na súkromie zaručeného v

(ďalej len „ústava“), základného práva domáhať sa svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde zaručeného v , práva na spravodlivý proces

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života zaručeného v čl. 8

dohovoru žiadosťou Colného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „colné

riaditeľstvo“) č. p. CR-V-56/2008 zo 14. mája 2008 a rozhodnutím Krajského súdu

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. KS KE-V-141-1/2008-3-Ntt zo 16. mája 2008.

Sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu 14. apríla 2011.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ je (resp. bol) zamestnancom

colného riaditeľstva v inkriminovanom období vo funkcii vedúceho C. K., oddelenia

vnútornej kontroly. V priebehu rokov 2008 – 2010 bola prostredníctvom Inšpekcie

generálneho riaditeľa colného riaditeľstva a následne prostredníctvom Colného

kriminálneho úradu, oddelenia vyšetrovania P. objasňovaná údajná trestná činnosť

sťažovateľa súvisiaca s výkonom jeho funkcie. V rámci jej objasňovania došlo na základe

predchádzajúceho písomného súhlasu sudcu krajského súdu udeleného v súlade

s ustanovením o ochrane súkromia pred neoprávneným

použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ochrane pred odpočúvaním“) k použitiu informačno-technických prostriedkov (ďalej len

„ITP“) podľa o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Trestná vec, v ktorej

bol sťažovateľ v procesnom postavení podozrivého, bola právoplatne skončená uznesením

Vojenskej obvodnej prokuratúry P. (ďalej len „obvodná prokuratúra“) sp. zn. Opv 158/09

z 30. apríla 2010.

Keďže procesné postavenie sťažovateľa nezakladalo povinnosť príslušných orgánov

doručovať mu rozhodnutia alebo iné písomnosti, je sťažovateľ „v objektívnej dôkaznej

tiesni pri presnom označovaní aktov s vecou súvisejúcich“.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

«Pri výsluchu svedkov sa sporadicky mali vyskytnúť zo strany vypočúvajúcich otázky

veľmi vzdialene a opatrne naznačujúce, že vypočúvaní so sťažovateľom „telefonovali“.

Keďže však ich formulácia vyznievala skôr ako „taktika vyšetrovania“, i keď sťažovateľovi

pri rozhovoroch tieto osoby túto okolnosť spomenuli, nenadobudol prevedčenie, že

k nasadeniu odpočúvania hovorov skutočne došlo.

Po zistení, že trestná vec, ktorá sa ho týkala, skončila vyššie uvedeným spôsobom,

podal sťažovateľ sťažnosť Samostatnému oddeleniu vnútornej kontroly CR SR. Z odpovede

na ňu sa oficiálne dozvedel o použití informačno - technických prostriedkov v rámci

prešetrovania jeho údajnej trestnej činnosti.

Ako z pripojeného „oznámenia“ vyplýva, oprel vyšetrovateľ žiadosť o použitie ITP

o Ako sa ďalej uvádza, „... bolo vykonané na základe

predchádzajúceho písomného súhlasu Krajského sudcu v Košiciach...“.

V snahe zistiť podrobnosti obrátil sa sťažovateľ na Krajský súd v Košiciach dvoma

žiadosťami podľa o podanie informácie.

Podľa pripojeného rozhodnutia 1 Spr mu bola požadovaná informácia

odmietnutá s poukazom na o ochrane utajovaných skutočností...

Sťažovateľ je teda v situácii, keď mu bolo znemožnené konkrétne argumentovať na

podopretie presvedčenia, že použitie ITP bolo jednak vyžiadané a jednak povolené

s vyvarovaním sa všetkých pochybení, ktoré príslušným orgánom dôvodne vytýka viacero

rozhodnutí Ústavného súdu SR i ESĽP. /viď. rozhodnutia , ,

, Kruslin proti Francúzsku, Huvig proti Francúzsku, Amann proti

Švajčiarsku a ďalšie/.»

Sťažovateľ v sťažnosti namieta predovšetkým to, že použitie ITP vo vzťahu

k sťažovateľovi bolo nelegálne, čo odôvodnil tým, že súhlas na použitie ITP bol vydaný

nepríslušným krajským súdom. V súvislosti s uvedenou námietkou sťažovateľ argumentoval

§ 4a ods. 2 zákona o ochrane pred odpočúvaním, podľa ktorého na rozhodovanie o súhlase

na použitie ITP je miestne príslušný krajský súd, v obvode ktorého má sídlo žiadateľ alebo

jeho organizačný útvar. Z odpovede colného riaditeľstva na sťažnosť sťažovateľa

z 15. februára 2011 vyplýva, že žiadateľ dostal súhlas na použitie ITP od „Krajského sudcu

v Košiciach“. Sťažovateľ nemá, lebo nemôže mať vedomosť o presných dátumoch, kedy

k uvedenej žiadosti a súhlasu došlo. Až do preukázania opaku však tvrdí, že k týmto

úkonom došlo v roku 2008. Sťažovateľ navrhol vyžiadať od odporcu v 2. rade (colné

riaditeľstvo, pozn.) organizačný poriadok colného riaditeľstva platný v roku 2008. Ak totiž

o udelenie súhlasu na použitie ITP požiadal odbor kontroly a inšpekcie, tento mal

pracovisko v K. až od 1. januára 2009. Krajský súd nebol príslušný ani podľa § 24 ods. 4

, preto nie je efektívnou polemika o tom, ktorý z oboch právnych

predpisov je voči druhému v postavení lex specialis.

Podľa slov sťažovateľa:

„Predmetný zásah do namietnutých základných práv je vždy judikatúrou považovaný

za vážny. Sťažovateľ bol a má reálnu nádej, že ostane v pomerne dôležitom postavení

v štruktúre Colnej správy. I keď odposluchy ostali pri výsluchoch mnohých svedkov iba

v rovine náznakov, bolo by iluzórne očakávať, že toto vo vzťahoch so sťažovateľom

nezanechá stopy. Popritom je samozrejmé, že nelegálne odposluchy zaznamenali množstvo

správ vyslovene súkromného charakteru. Zrušenie rozhodnutia preto nemôže objektívne byť

reálnym zadosťučinením.“

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľ navrhol „vyniesť nález, ktorým

Ústavný súd Slovenskej republiky

1/ vysloví, že odporcovia v 1/ a 2/ porušili zákadné práva sťažovateľa na tajomstvo

správ podávaných telefónom podľa / SR, na zákonný postup pri

uplatňovaní svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa / SR,

na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1/ a ochranu súkromného života podľa čl. 8

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaniach, vedených pod

sp.zn..................žiadosťou a vydaním rozhodnutia na odpočúvanie a zaznamenávanie

telekomunikačnej prevádzky v súvislosti s jeho postavením ako podozrivého zo spáchania

viacerých prečinov,

2/ príslušné rozhodnutie zruší,

3/ prizná sťažovateľovi finančné zadosťučinenie 10.000,-Eur,

4/ prizná sťažovateľovi právo na náhradu trov konania“.

V rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti sa na základe výzvy ústavného

súdu k sťažnosti sťažovateľa vyjadrilo colné riaditeľstvo, ktoré vo svojom vyjadrení

z 1. júna 2011 okrem iného uviedlo:

«Sťažovateľ vo svojej sťažnosti... uvádza, že o použití informačno - technických

prostriedkov sa oficiálne dozvedel až z odpovede Samostatného oddelenia vnútornej

kontroly CR SR na svoju sťažnosť, ktorú podal až po právoplatnom uznesení v trestnej veci

vedenej Vojenskou obvodovou prokuratúrou sp.zn. Opv 158/09 zo dňa 30.4.2010.

K uvedenenému uvádzame, že sa jedná o nepravdivé tvrdenie zo strany sťažovateľa,

nakoľko menovaný v predchádzajúcom období rokov 2010 a 2011 niekoľkokrát dožadoval

Colné riaditeľstvo SR o sprístupnenie informácií v zmysle

o slobodnom prístupe k informáciám, týkajúcich sa jeho prešetrovania zo strany IGR.

Menovanému bola na jeho žiadosť poskytnutá úplná dokumentácia, resp. spis vedený na

IGR č.j. HSP 338/2009 vo forme fotokópie, ktorú si bol na CR SR osobne porovnať

s predloženým originálom spisu a prevziať proti podpisu dňa 28.07.2010.

V predmetnom spise je uvedená písomnosť zn. HSP 338/2009 č.j. 5580/2009-1472-

INT zo dňa 19.5.2009 s názvom Predbežná správa, v ktorej je uvedené v prvom odseku, že:

„... poznatky na menovaných boli získané nasadením ITP na služobný mobil kpt. Ing. J. Š.,

kde po odtajnení niektorých hovorov došlo aj k následnému šetreniu vo veci...“.

V tejto súvislosti sa domnievame, že sťažovateľ sa o nasadení ITP na svoj služobný

mobil dozvedel už v júli minulého roku (po sprístupnení spisu), čím uplynula dvojmesačná

lehota na podanie sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd v zmysle § 53 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu.»

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. ...

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie jeho základných práv

podľa a a práv podľa a dohovoru žiadosťou

colného riaditeľstva č. p. CR-V-56/2008 zo 14. mája 2008 o udelenie súhlasu na použitie

ITP a rozhodnutím krajského súdu sp. zn. KS KE-V-141-1/2008-3-Ntt zo 16. mája 2008,

ktorým bol udelený súhlas na odpočúvanie a zaznamenávanie telekomunikačnej prevádzky.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (napr.

, , ). Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť podľa čl. 127

ods. 1 nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany

základných práv alebo slobôd (napr. , ).

Sťažovateľ v sťažnosti tvrdí, že o namietanom zásahu do jeho práv sa oficiálne

dozvedel až z odpovede samostatného oddelenia vnútornej kontroly colného riaditeľstva

č. -1314 z 15. februára 2011 na jeho sťažnosť, ktorú podal 22. novembra 2010 po

zistení, že trestná vec týkajúca sa jeho osoby bola právoplatne skončená.

Ústavný súd si zabezpečil spis obvodnej prokuratúry sp. zn. OPv 158/09 a spis

Inšpekcie generálneho riaditeľa colného riaditeľstva (ďalej aj „inšpekcia“) vedený pod

č. HSP 338/2009 vo veci prešetrovania údajnej trestnej činnosti sťažovateľa, z ktorých

vyplýva, že na základe trestného oznámenia podaného inšpekciou 27. júla 2009 na obvodnej

prokuratúre bolo uznesením vyšetrovateľa colnej správy ČVS: -2009

z 21. októbra 2009 podľa začaté trestné stíhanie vo veci

viacerých prečinov spáchaných nezisteným páchateľom (colníkom Colného úradu K.) pri

výkone služby. Uznesením vyšetrovateľa colnej správy z 24. februára 2010 bolo uvedené

trestné stíhanie podľa zastavené. Proti uzneseniu

o zastavení trestného stíhania podal oznamovateľ (inšpekcia) sťažnosť, o ktorej rozhodol

prokurátor obvodnej prokuratúry uznesením sp. zn. OPv 158/09 z 30. apríla 2010 tak, že

sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

Zo spisu obvodnej prokuratúry sp. zn. OPv 158/09 ústavný súd zistil, že sťažovateľ

17. mája 2010 doručil Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna

prokuratúra“) žiadosť v zmysle o slobodnom prístupe

k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií)

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“), ktorou žiadal

o sprístupnenie informácií v súvislosti s trestným oznámením podaným inšpekciou

obvodnej prokuratúre. Sťažovateľ v predmetnej žiadosti žiadal sprístupniť informácie

v elektronickej podobe, okrem iných aj trestné oznámenie podané inšpekciou, uznesenie

vyšetrovateľa o začatí trestného stíhania vo veci a uznesenie vyšetrovateľa o zastavení

trestného stíhania. Generálna prokuratúra žiadosť sťažovateľa odstúpila obvodnej

prokuratúre, ktorá túto 2. júna 2010 postúpila v časti týkajúcej sa uznesení vyšetrovateľa na

vybavenie Colnému kriminálnemu úradu v B. (ďalej len „CKÚ“). Rozhodnutím CKÚ

č. 4771/2010-5037 zo 6. júla 2010 boli požadované informácie žiadateľovi (sťažovateľovi)

sprístupnené, s výnimkou údajov dotýkajúcich sa osobnosti a súkromia tretích osôb,

a označené uznesenia vyšetrovateľa colnej správy o začatí trestného stíhania a zastavení

trestného stíhania boli 6. júla 2010 sťažovateľovi zaslané v elektronickej forme na jeho e-

mailovú adresu uvedenú v žiadosti.

V odôvodnení uznesenia vyšetrovateľa colnej správy ČVS: -2009

z 24. februára 2010, ktorým bolo trestné stíhanie vo veci sťažovateľa zastavené, sa na strane

2 okrem iného uvádza:

„... Svedkovia, colníci IGR CR SR vypovedali v intenciách trestného oznámenia...

ďalej uvádzali informácie získané zo záznamov z telekomunikačnej prevádzky – ktoré boli

realizované na základe písomného súhlasu sudcu Krajského súdu v Košiciach, ktorý bol

vydaný na základe Zákona o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene

a doplnení niektorých zákonov...“

Ako to vyplýva zo spisu Inšpekcie generálneho riaditeľa colného riaditeľstva

vedeného pod č. HSP 338/2009, sťažovateľ 19. júla 2010 prostredníctvom elektronickej

pošty doručil colnému riaditeľstvu žiadosť v zmysle zákona o slobode informácií, ktorou

žiadal o sprístupnenie informácie nahliadnutím do spisu č. HSP 338/2009, ako aj do jeho

všetkých vytvorených č. j. a vyhotovenie odpisu vybraných písomností s uplatnením tejto

požiadavky 28. júla 2010. Colné riaditeľstvo umožnilo sťažovateľovi požadované

nahliadnutie do predmetného spisu v ním požadovanom termíne, t. j. 28. júla 2010

s obmedzeniami, ktoré vyplynuli z rozhodnutia colného riaditeľstva č. 28093/2010-1201

z 27. júla 2010 o nesprístupnení informácie sčasti. Nesprístupnenie informácie – spisu, do

ktorého mal sťažovateľ nahliadnuť, sa týkalo informácií obsahujúcich osobné údaje tretích

fyzických osôb (§ 9 ods. 1 zákona o slobode informácií), informácií (materiálov), ktoré boli

povinnej osobe odovzdané osobou, ktorej takú povinnosť zákon neukladá [§ 11 ods. 1

písm. a) zákona o slobode informácií] a údajov získaných informačno-technickými

prostriedkami (prepisy hovorov) (§ 3 ods. 2 zákona o slobode informácií). Pri nahliadnutí

do spisu 28. júla 2010 bol sťažovateľovi na základe jeho žiadosti odovzdaný vo fotokópii

celý spisový materiál vedený inšpekciou pod č. HSP 338/2009 s obmedzeniami

vyplývajúcimi z rozhodnutia colného riaditeľstva č. 28093/2010-1201 z 27. júla 2010.

Súčasťou spisového materiálu, ktorý bol sťažovateľovi sprístupnený, je aj písomnosť

č. HSP 338/2009, č. j. -1472 INT z 19. mája 2009 s názvom „Predbežná

správa“, v ktorej sa v prvom odseku uvádza:

„Operatívnou činnosťou Inšpekcie generálneho riaditeľa CR SR bolo zistené, že

vedúci oddelenia vnútornej kontroly Colného úradu K., kpt. Ing. J. Š. prostredníctvom

služobného mobilu vykonáva nelegálne aktivity v súvislosti s obchodovaním a to prevažne

s betonárskou oceľou, plechmi, ako aj s nehnuteľnosťami. Tiež bolo zistené, že menovaný

spolu s námestníkom riaditeľa Colného úradu K. ... protiprávne zasahovali do výkonu

priameho predaja tovaru, ktorý realizoval Colný úrad K. Poznatky na menovaných boli

získané nasadením ITP na služobný mobil kpt. J. Š., kde po odtajnení niektorých hovorov,

došlo aj k následnému šetreniu vo veci.“

Ako už bolo uvedené, lehota na podanie sťažnosti pri opatrení alebo inom zásahu sa

počíta odo dňa, keď sa mohol sťažovateľ o opatrení alebo o inom zásahu dozvedieť. Ide

o lehotu, ktorá závisí od subjektívnych možností sťažovateľa. Zo spisového materiálu

colného riaditeľstva a obvodnej prokuratúry vyplýva, že sťažovateľovi boli najneskôr

v júli 2010 sprístupnené písomnosti (uznesenie vyšetrovateľa colnej správy o zastavení

trestného stíhania z 24. februára 2010 a celý spisový materiál vedený inšpekciou pod

č. HSP 338/2009), z ktorých obsahu sa sťažovateľ dozvedel/mohol dozvedieť o nasadení

ITP na jeho služobný mobil, ako aj o tom, že odpočúvanie a zaznamenávanie

telekomunikačnej prevádzky bolo realizované na základe písomného súhlasu sudcu

krajského súdu vydaného v zmysle

Z okolností prípadu sťažovateľa preto vyplýva jednoznačný záver, že sťažovateľ sa

dozvedel/mohol dozvedieť o namietanom zásahu do jeho označených práv už v júli 2010.

Vzhľadom na dátum doručenia sťažnosti (18. apríl 2011), resp. na dátum jej podania

na poštovú prepravu (14. apríl 2011) ústavný súd konštatuje, že sťažnosť bola podaná

zjavne po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej v

na podanie sťažnosti podľa .

Ústavný súd preto sťažnosť podľa odmietol ako

podanú oneskorene.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2011