Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 457/2011
PDF · 147.61 KB
No categories available
II. ÚS 457/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2011
predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. O. F., B., vo veci namietaného porušenia základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 a 2 a čl. 20 Ústavy Slovenskej
republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom a rozhodnutiami Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 15 C 30/01
z 15. januára 2001 a 24. mája 2005, Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9 Co 469/2007
z 29. apríla 2007 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 99/2011
z 20. apríla 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Mgr. O. F. o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. augusta
2011 doručená sťažnosť Mgr. O. F., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného
porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutiami Okresného súdu
Bratislava I sp. zn. 15 C 30/01 z 15. januára 2001 a 24. mája 2005, Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 9 Co 469/2007 z 29. apríla 2008 a Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2 Cdo 99/2010 z 20. apríla 2011.
Zo sťažnosti vyplývalo:
„... Dňa 4. 6. 2003 medzinárodnou zmluvou o predaji podniku overenou
a podpísanou pred rakúskym notárom a overenou apostilou pred príslušným rakúskym
Krajským súdom v Korneburgu, V. N. podľa práva zmluvy o kúpe podniku štátu New York –
USA zaniklo, lebo kúpou stratilo na základe zmluvy svoju právnu subjektivitu a stalo sa
súčasťou kupujúceho: P., USA. Podľa § 107 ods. 1 O. s. p. a platnej judikatúry Slovenskej
republiky R. č. 42/1995 platilo, že ak žalovaný subjekt zanikne skôr než sa konanie
právoplatne skončilo, súd pokračuje v konaní s jeho právnym nástupcom, čo sa nestalo
v konaní Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 15 C 30/01. ...
... Zahájením konania na Okresnom súde Bratislava I vo veci č. k. 15 C 30/01
a rozsudkom z 24. 5. 2005 o neplatnosť zmluvy, súdy porušili viacero ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku o procesných podmienkach konania, v dôsledku ktorých je
rozsudok nezákonný...
... Okresný súd Bratislava I vyniesol rozsudok č. k. 15 C 3001 o neplatnosti zmluvy
na pojednávaní dňa 24. 5. 2005, na ktoré neprizval účastníka konania na strane odporcu,
ktorým bola právnická osoba P., USA. Predvolanie expedoval družstvu V. 14. 4. 2005 na
adresu jeho štatutárneho zástupcu na... v B., ktorého držal vo väzbe od 7. 2. 2005 do 25. 8.
2005 a ktorého o konaní do väzby tiež nevyrozumel, pričom toto družstvo zaniklo a bolo
vymazané z Obchodného registra v roku 1990. Súd adresoval zásielku predvolania tiež na...
v B. pre V., ktoré stratilo sídlo na uvedenej adrese podvodom v trestnej veci č. k. 6 T 2/2009
vedenej na Okresnom súde Bratislava I. Sťažovateľ však poučil súd do spisu č. k. 15 C
30/01 na strane listu č. 42, že súd má adresovať zásielky pre V. na meno a adresu jeho
štatutárneho zástupcu takto: Mgr. O. F., (care /of, pre) V., B. Aj rozsudok súd expedoval
27. 6. 2005 opäť na meno družstva V., na adresu jeho štatutárneho zástupcu, ktorého ešte
stále držal vo väzbe, pričom mu do väzby rozsudok nedoručil, a pre V., ktoré malo byť
údajným odporcom v rade P., opäť na... v B., kde družstvo už nesídlilo, o čom bol súd
poučený na strane č. 42 spisu č. k. 15 C 30/01. ...
... Súd následne vyznačil právoplatnosť rozsudku 22. 7. 2005 aj bez doručenia
rozsudku a bez možnosti účastníka konania podať opravné prostriedky, poukázaním na
údajnú fikciu doručenia. ...
Súd nezaslal štatutárnemu zástupcovi žiadnu zásielku do väzby, ktorá trvala od 7. 2.
2005 do 24. 5. 2005, čím si súd nemohol zdôvodniť neprítomnosť účastníka konania, ktorou
bola právnická osoba a vyniesť rozsudok 24. 5. 2005 proti odporcovi v jeho neprítomnosti,
aj keď to bol len domnelý účastník, V., a následne aj vyznačiť už 22. 7. 2005 právoplatnosť
rozsudku bez poskytnutia opravných prostriedkov. Odporcovia podali opravné prostriedky
až vtedy, kedy sa o pojednávaní a rozsudku náhodou dozvedeli, 16. 1. 2006. ...
... dovolací spis č. k. 2 Cdo 99/2010 bol na Najvyššom súde Slovenskej republiky
v rozpore s § 237 písm. g) odňatý zákonnému sudcovi, ktorým bol senát predsedu JUDr. V.
Preto sťažovateľ namieta, že by potvrdením rozsudku č. k. 15 C 30/01 z 24. 5. 2005 nastali
platné účinky odmietnutia dovolania a to na právnom základe odňatia veci zákonnému
sudcovi dovolania, proti ktorému sťažovateľovo právo na zákonného sudcu pramení z čl. 48
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
... Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení č. k. 2 Cdo 99/2010
z 20. apríla 2011 na strane 2 ods. 4 mylne konštatuje, že dovolanie nie je prípustné podľa
§ 239 ods. 1, 2 O. s. p., lebo smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu o odmietnutí
odvolania, ak podľa § 237 ods. b) O. s. p. bol ten, kto bol výrokom uznesenia Krajského
súdu v Bratislave z 29. apríla 2008 sp. zn. 9 Co 469/2007 označený za účastníka konania
iba štatutárny orgán, ktorý nemal spôsobilosť účastníka konania, tak ako bol aj výrokom
uznesenia Okresného súdu v Bratislave I z 19. 1. 2007 sp. zn. 15 C 30/01 označený za
účastníka konania ten, kto bol iba štatutárny orgán, ktorý nemal spôsobilosť účastníka
konania. ...
... Ak podľa § 237 ods. f) Okresný súd Bratislave I jednak bránil štatutárnemu
účastníkovi vo veci konať tým, že rozhodol o ňom ako o účastníkovi konania, ktorý zmeškal
lehotu na odvolanie, a doručoval mu 15. 1. 2007 uznesenie o neodpustení lehoty na
odvolanie do sídla V., v B., hoci ani štatutárny orgán a ani odporca sa v mieste
doručovania nezdržovali, o čom súd vedel a mohol vedieť, ak prípustnú žiadosť o
doručovanie mimo sídla mal založenú v spise, tým bránil aj odporcom v čerpaní opravných
prostriedkov, lebo štatutárny zástupca napadol odvolanie na Krajskom súde v Bratislave, o
ktorom súdy doteraz nekonali. Preto bolo dovolanie podľa § 237 ods. b) a f) O. s. p. v
plnom rozsahu dôvodné vo vzťahu k uzneseniu odvolacieho a prvostupňového súdu. Aj
podľa judikatúry R 23/1994 je dovolanie vždy prípustné proti uzneseniu, ktorým odvolací
súd nesprávne odmietne odvolanie ako oneskorené, lebo tým súd bráni vo veci konať podľa
§ 237 ods. f) O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky na strane 4 ods. 1 uznesenia č. k. 2
Cdo 99/2010 z 20. apríla 2011 uviedol, že údajne vo vzťahu k uzneseniu Krajského súdu v
Bratislave, nezistil žiadne vady konania, ktoré sú uvedené hore. ...
... Na prieťahy konania č. k. 15 C 30/01 v napadnutí odvolania na Krajskom súde
Okresného súdu Bratislava I sťažovateľ využil opravný prostriedok, ktorým je sťažnosť na
prieťahy konania podľa § 62 a nasl. zák. č. 757/2004 Z. z. osudoch a o zmene a doplnení
niektorých iných zákonov v znení neskorších predpisov predsedovi súdu, ktorý na ňu
nereagoval. Tým sťažovateľ splnil podmienku ustanovenú v §53 ods. 1 zákona Slovenskej
národnej rady č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.“
Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:
„1. Základné právo upravené v čl. 20, 46, 48 ods. 1 a 2 Ústavy SR a v čl. 6 ods. 1
a čl. 13 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách a v čl. 1 Protokolu
k Dohovoru, uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2 Cdo 99/2010
z 20. apríla 2011, uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9 Co 469/2007 z 29. apríla
2008 a rozsudkom a uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 15 C 30/01 z 24.5.2005
a 15.1.2007 súdu porušené boli.
2. Mgr. O. F. priznáva finančné zadosťučinenie majetkovej ujmy vo výške
7. 000.000,- EUR... a 100.000,- EUR... nemajetkovej ujmy, ktoré sú povinný zaplatiť
spoločne a nerozdielne Najvyšší súd Slovenskej republiky, Krajský úrad v Bratislave
a Okresný súd Bratislava I Mgr. O. F. do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Mgr. O. F. priznáva trovy konania/právneho zastúpenia, ktoré je Krajský úrad
v Bratislave a Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný zaplatiť na účet jeho advokáta do
2 mesiacov od tohto nálezu vo výške uvedenej advokátom sťažovateľa.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomností
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Z napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov označených sťažovateľom vyplýva, že
účastníkom konaní v súdnom spore bol V., B. Sťažovateľ Mgr. O. F. bol štatutárnym
zástupcom uvedenej organizácie a v konaniach vystupoval v mene a v zastúpení uvedenej
organizácie.
Sťažovateľ ústavnému súd podal sťažnosť ako fyzická osoba a sám označil
sťažovateľa ako „Mgr. O. F., B.,... v B., právnik, občan SR“.
Ústavný súd už vo svojej judikatúre vyslovil, že sťažovateľ, ktorý v konaní pred
všeobecným súdom vystupoval ako právny zástupca účastníkov konania, je zjavne
neoprávnenou osobou na podanie sťažnosti na ústavnom súde, pokiaľ sťažnosť podáva
vo vlastnom mene (I. ÚS 834/04). Sťažovateľ podal sťažnosť vo vlastnom mene, je preto
zjavne neoprávnenou osobou na podanie sťažnosti, preto ústavný súd sťažnosť z týchto
dôvodov odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. októbra 2011