Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
4e2/363658.9eac84.pdf
PDF · 108.77 KB
No categories available
2Cdo/99/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 2 Cdo 99/2010
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Centrum vedecko-
technických informácií Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Námestie slobody
č. 19, proti odporcom 1/ L. – V., so sídlom v B., 2/ V. D. L. N., so sídlom v B., o určenie
neplatnosti hospodárskej zmluvy, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 15 C
30/2001, o dovolaní odporcu 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 29. apríla 2008
sp. zn. 9 Co 469/2007, takto
rozhodol:
Dovolanie odporcu 2/ o d m i e t a.
Navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava I uznesením z 15. januára 2007 č. k. 15 C 30/2001
Mgr. O. B. ( štatutárny zástupca odporcu 2/ ) neodpustil zmeškanie lehoty na podanie
odvolania proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 24. mája 2005 č. k. 15 C 30/2001 –
59. Uviedol, že Mgr. O. F. odvolanie podal po uplynutí zákonnej odvolacej lehoty 23. 1.
2006 a písomným podaním doručeným súdu 6. 3. 2006 požiadal o odpustenie zmeškania
lehoty na podanie odvolania , ktorú odôvodnil skutočnosťou, že od 9. 2. 2005 do 25. 8. 2005
bol umiestnený vo väzbe a od 14. 2. 2005 do 14. 3. 2006 bol práceneschopný. Na základe
toho dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na odpustenie zmeškania lehoty v zmysle
§ 58 O. s. p. , t. j. pre vyhovenie návrhu ( na odpustenie zmeškania lehoty ), lebo nebol
podaný v zákonnej 15 – dňovej lehote po odpadnutí prekážky a nebol s ním ani spojený
úkon.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie Mgr. O. F. ( štatutárny zástupca odporcu 2/
uznesením z 29. apríla 2008 sp. zn. 9 Co 469/2007 odvolanie ako oneskorene podané
odmietol. Uviedol, že napadnuté uznesenie bolo Mgr. O. F. ( predseda predstavenstva –
štatutárny orgán odporcu 2/ ) doručované dňa 20. 2. 2007 , opakovane dňa 21. 2. 2007 ( pozn.
nesprávne uvedené 21. 2. 2006 ) , ktorým dňom bolo uložené na pošte. Tretím dňom
doručenia bol deň 24. 2. 2007 , ale keďže išlo o sobotu, tak za tento tretí deň doručenia sa
považuje pondelok 26. 2. 2007 ( § 57 ods. 2 O. s. p. ) a posledným dňom pätnásťdňovej
zákonnej lehoty na podanie odvolania bol deň 13. 3. 2007 ( utorok ). Mgr. O. F. ale podal
odvolanie na súde prvého stupňa ( čl. 160 ) až 9. 10. 2007 t. j. po uplynutí lehoty stanovenej
ustanovením § 204 ods. 1 O. s. p. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava
I vyplýva, že tento je oprávnenou osobou odporcu 2/ ( právna forma – družstvo ) prijímať
písomnosti a odporca 2/ stále sídli na adrese Jozefská 15, Bratislava, na ktorú adresu ( okrem
odvolateľa ) bola súdna zásielka doručovaná a keďže sa vrátila nedoručená s poznámkou
adresát neznámy , považuje sa za doručenú aj podľa § 48 ods. 2 O. s. p.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie Mgr. O. F. . Navrhol ho ( ako
aj uznesenie súdu prvého stupňa ) spolu s rozsudkom okresného súdu z 24. 5. 2005 zrušiť,
konanie zastaviť pre neodstrániteľné procesné nedostatky podľa § 103 O. s. p. a návrh
odmietnuť pre jeho nedôvodnosť . Namietal odňatie mu možnosti konať pred súdom
v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p . Nesprávny úradný postup videl v tom, že sa pri doručovaní
zásielok neriadil jeho žiadosťou nachádzajúcou sa v spise na čl. 42 ( doručovanie na adresu
uvedenú v podaní ) a v tom, že odvolací súd nerozhodol o jeho odvolaní . Namietal tiež
postup súdu pri rozhodovaní vo veci samej , ktorý považoval za taký, ktorý je v rozpore
s medzinárodným právom .Poukázal na zmluvu o kúpe podniku zo 4. 6. 2003 , na nedostatok
spôsobilosti byť účastníkom konania organizačnej zložky zahraničnej právnickej osoby
( kupujúci P.P. N.P INC.. ), na nedostatok právomoci súdu vo veci konať, na nedostatok
aktívnej legitimácie navrhovateľa ( nejde o právneho nástupcu Československej socialistickej
republiky ),a tiež aj na nemožnosť plnenia , na uplatnenie vzájomného návrhu, o ktorom
súd nerozhodol, na zákaz litispedencie a na uplatnenie návrhu podľa § 93 O. s. p.,
odloženého bez rozhodnutia súdu.
Navrhovateľ sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 12 O. s. p. ) , bez nariadenia
dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 3O. s. p. ), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje
proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa ( § 236 ods. 1 O. s. p. ).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Dovolanie proti uzneseniu je
prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu ( § 239 ods. 1 písm. a/
O. s. p. ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( § 239 ods. 1 písm. b/ O. s. p. ). Podľa § 239
ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo
potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní ( neuznaní cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné ( nevykonateľné ) na území Slovenskej
republiky.
V danom prípade je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania,
teda uznesenie, ktoré nespadá pod žiadnu z uvedených možností . Možno preto vyvodiť, že
podľa § 239 ods. 1, 2 O. s. p. dovolanie nie je prípustné.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu vyplývajúcu z ustanovenia § 242
ods. 1 O. s. p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie splnenia podmienok prípustnosti
dovolania podľa § 239 O. s. p. , ale sa zaoberal aj otázkou, či napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád
uvedených v § 237 O. s. p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému
rozhodnutiu ( rozsudku či uzneseniu ), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania , c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej
istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/
nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo
bol nesprávne obsadený súd, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Uvedené vady
konania, ktoré dovolací súd posudzoval výlučne vo vzťahu k dovolaním napadnutému
uzneseniu odvolacieho súdu ( rozhodnutie vo veci samej nebolo predmetom prieskumu
dovolacím súdom ) neboli dovolacím súdom zistené.
Z obsahu dovolania možno vyvodiť, že odporca namieta , že konanie trpí vadou
uvedenou v § 237 písm. f/ O. s. p. . Teda, že mu postupom súdu , ktorý sa nezaoberal
dôvodmi jeho odvolania ( odmietol odvolanie ako oneskorene podané ) bola odňatá možnosť
konať pred súdom.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. treba
rozumieť taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré
účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom
zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. K odňatiu
možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu
predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím je aj uznesenie, ktorým
odvolací súd nesprávne odmietne odvolanie ako oneskorene podané ( R 23/1994 ).
Podľa § 204 ods. 1 O. s. p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje . Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znova od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že za skutočnosť určujúcu začiatok lehoty na
podanie odvolania treba považovať deň doručenia rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 48 ods. 1 O. s. p. písomnosti, ktoré sú určené orgánom alebo právnickým
osobám, doručujú sa pracovníkom oprávneným za orgány alebo právnické osoby prijímať
písomnosti. Ak ich niet, doručuje sa písomnosť , ktorá je určená do vlastných rúk, tomu, kto
je oprávnený za orgán alebo právnickú osobu konať, ostatné písomnosti ktorémukoľvek ich
pracovníkovi , ktorý písomnosti prijme.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe
na adresu jej sídla a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch
od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený
konať za právnickú osobu , sa o tom nedozvie.
Citované ustanovenie upravuje zákonnú fikciu doručenia , podľa ktorej sa za tam
stanovených podmienok písomnosť považuje za doručenú, uplynutím trojdňovej lehoty
počítanej odo dňa vrátenia nedoručenej zásielky súdu.
Vzhľadom na to, že odporca 2/ je právnickou osobou ( právna forma - družstvo ) bolo
potrebné pri doručovaní jej určených písomností postupovať v súlade s citovaným
ustanovením. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I vyplýva, že sídlo
odporcu 2/ ( v čase doručovania uznesenia súdu prvého stupňa ) bolo na adrese Jozefská
15, Bratislava. Na túto adresu , ako aj na adresu uvedenú Mgr. O. F. v jeho žiadosti ( čl. 42 )
bola zásielka s uznesením súdu prvého stupňa doručovaná. Obidve zásielky boli vrátené
súdu ako nedoručené s poznámkou adresát neznámy dňa 21. februára 2007. Tretím dňom od
vrátenia zásielky bol 24.február 2007. Keďže v tento deň išlo o sobotu , za deň ich
doručenia treba považovať deň 26. február 2007 ( § 57 ods. 2 O. s. p. ) a posledným dňom
pätnásťdňovej lehoty na podanie odvolania bol 13. marec 2007 ( § 204 ods. 1 O. s. p. ).
Odporca 2/ podal odvolanie až dňa 9. 10. 2007, t. j. po uplynutí zákonom stanovej 15-dňovej
lehoty. Preto odvolací súd správne rozhodol, ak odvolanie odporcu 2/ ako oneskorene podané
odmietol ( § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p. ) a svojím postupom neodňal účastníkovi konania
možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcu 2/
podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol ako dovolanie
smerujúce proti rozhodnutiu , proti ktorému je takýto opravný prostriedok neprípustný.
Najvyšší súd Slovenskej republiky úspešnému navrhovateľovi, proti odporcovi 2/,
ktorý úspech nemal, nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretože mu žiadne trovy
tohto konania nevznikli ( § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., 142 ods. 1
O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p. ).
Nezohľadnil pritom písomné podanie Mgr. O. F. , označené ako odňatie veci
zákonnému sudcovi zo 4. apríla 2011 , nebolo príslušným senátom vyhodnotené za námietku
zaujatosti ( VI. časť bodu 11 Rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok
2011 ) smerujúcu voči senátu rozhodujúcemu v danej veci v súlade s Opatrením, ktorým sa
mení a dopĺňa Rozvrh práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok 2010 v znení
neskorších zmien a doplnení ( Spr. 101/2010 ).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. apríla 2011
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť:
Hrčková Marta