Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)I. ÚS 409/2011
PDF · 151.77 KB
No categories available
I. ÚS 409/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. októbra 2011
predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. M. K., B., vo veci namietaného porušenia jej
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. Ro 336/01 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Mgr. M. K. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. augusta
2011 doručená sťažnosť Mgr. M. K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v
primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. Ro 336/01.
2. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza: „Pred viac ako 10-mi rokmi podal môj neskorší
sok na súde proti mne návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy... plus trovy
právneho zastúpenia... zato, že som dňa 9. X. 2000, ako študentka s nárokom na zľavnené
cestovné cestovala na MHD v P. bez cestovného lístka... No, od tejto doby prešlo viac ako 8
rokov /!/ a výsledok z tohto dovolania nie je žiadny, lebo prvostupňový bardejovský súd za
tento dlhý čas nebol schopný tento súdny spis náležité ošetriť a celú vec postúpiť na
konečné rozhodnutie dovolaciemu Najvyššiemu súdu do Bratislavy.
Jediné, čo urobil, bolo to, že na deň 26. X. 10 si ma predvolal na výsluch, ktorého
som sa nemohla pre nemoc zúčastniť a bola som mimo miesta trvalého bydliska, z čoho ma
môj zastupujúci otec podaním zo dna 22. X. 10, aj ospravedlnil a ďalej sa nedeje nič.“
3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1./ Vyslovuje i že základné a ľudské práva Mgr. M. K. podľa ods. 2/, čl. 48 Ústavy
SR a ods. 1/, čl. 6 Dohovoru o ich ochrane postupom Okresného súdu v Bardejove
v dovolaní a súdnom konaní vedenom u neho pod č. k.: Ro 336/01, ním porušené boli a sú.
2./ Priznáva Mgr. M. K. spravodlivé finančné zadosťučinenie vo výške 3 tis. EUR
/slovom tritisíc eur/, ktoré je jej povinný Okresný súd v Bardejove zaplatiť v lehote
najneskôr do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto ústavného nálezu.
3./ Prikazuje Okresnému súdu v Bardejove v dovolaní a právnej veci pod č. k.
Ro 336/01 konal bez prieťahov a aby vec urýchlene posunul dovolaciemu Najvyššiemu súdu
SR na rozhodnutie.
4./ Ukladá Okresnému súdu v Bardejove uhradiť aj vzniklé trovy tohto súdneho
konania, a to v lehote do 15-tich dní od právoplatnosti tohto ústavného nálezu.“
4. Zároveň sťažovateľka podala žiadosť ústavnému súdu, aby jej bol ustanovený
právny zástupca na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, ktorú odôvodnila takto:
„Pre svoje súčasné slabé sociálne a iné pomery /hlavne zdravotné dôvody/ nie som v stave
si zo svojho príjmu zabezpečiť pred Ústavným súdom SR kvalifikované právne zastúpenie
advokátom...“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané
náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
7. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že postupom okresného súdu došlo
k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
8. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej
normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa
odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných
osobitného zreteľa.
9. Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného
ustanovenia zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na
konanie pred ním. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03,
I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť
na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny
stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak
sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde);
takéto dôvody sťažovateľka neuviedla a ústavný súd ich v danej veci nezistil.
10. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
§ 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých
základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj
so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03,
IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi
v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez
zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2
ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch].
Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je
zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého
odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na
účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon podľa tretieho odseku
predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že
sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak
je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.
11. V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných
prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľke na ochranu jej
základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnená podľa
osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd
pred ústavným súdom.
12. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj
v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady
subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť
iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom
rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do
úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
13. Ústavný súd zo spisu okresného súdu sp. zn. Ro 336/2001 zistil, že okresný súd
v merite veci rozhodol 26. júna 2001 vydaním platobného rozkazu č. k. Ro 336/2001-5,
ktorý nadobudol právoplatnosť 27. júla 2001. Predmetom sťažovateľkiných výhrad
je konanie následné, po podaní dovolania proti rozhodnutiu okresného súdu č. k.
Ro 336/2001-16 z 20. decembra 2002. Ústavný súd ďalej zo sťažnosti a z jej príloh, ako aj
z vyjadrenia okresného súdu zistil, že sťažovateľka nepodala predsedovi okresného súdu
sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. Ro 336/2001.
14. Postup sťažovateľky v okolnostiach daného prípadu je potrebné vykladať tak, že
vo vzťahu k namietaným prieťahom okresného súdu nepreukázala splnenie požiadavky
namietania prieťahov v konaní pred orgánom štátnej správy súdov. V nadväznosti na to
ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov ochrany
základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľka pred ústavným súdom namieta,
tiež vyžaduje, aby sťažovateľka konala v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného
prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba pri vyžadovanom postupe má
za následok nesplnenie sťažovateľkinej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany
svojich práv.“ (III. ÚS 44/03).
15. Keďže ústavný súd nezistil, že by sťažovateľka podala predsedovi okresného
súdu sťažnosť na prieťahy v konaní pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a ani z obsahu
sťažnosti a z jej príloh nevyplýva, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti sťažnosti
podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde došlo zo strany sťažovateľky z dôvodov
osobitného zreteľa, odmietol jej sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako
neprípustnú.
16. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho
významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.
17. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po
splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným
prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. októbra 2011