Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 241/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. októbra 2011

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Jána Lubyho v konaní o sťažnosti J. M. a L. M., obaja bytom B., zastúpených advokátom

JUDr. J. V., N., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti

Okresného súdu Dolný Kubín, takto

rozhodol:

1. Základné právo J. M. a L. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Dolný Kubín v

konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. J. M. a L. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému po 6 000 €

(slovom šesťtisíc eur), ktoré im j e Okresný súd Dolný Kubín p o v i n n ý vyplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Dolný Kubín j e p o v i n n ý uhradiť J. M. a L. M. trovy konania v

sume 392,73 € (slovom tristodeväťdesiatdva eur a sedemdesiattri centov) na účet ich

právneho zástupcu JUDr. J. V., N., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -10 z 9. júna 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. M. a L. M. (ďalej len „sťažovatelia“),

ktorou namietajú porušenie svojho základného práva zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej aj

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovatelia v relevantnej časti sťažnosti uviedli:

„Na Okresnom súde Dolný Kubín prebieha odo dňa 11. 10. 1993 do súčasnosti t. j.

po dobu viac ako 17 rokov konanie o návrhu navrhovateľov: J. K..., bytom B. proti

odporcom: 1. V. P..., bytom B.. 2. M. P..., bytom B. o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. V priebehu tohto konania došlo k zmene účastníkov

konania na strane navrhovateľka, pretože darovacou zmluvou č. V 1089/10 previedla

pôvodná navrhovateľka J. K. rod. O. svoj spoluvlastnícky podiel na svojho syna J. K...,

bytom B. a došlo k pristúpenie ďalších účastníkov do konania na strane odporcov v

dôsledku úmrtia pôvodného odporcu v 1. rade – V. P...., posledne bytom B. V súčasnosti sú

účastníkmi tohto konania na strane navrhovateľa:

J. K..., bytom B. a na strane odporcov: 1. A. S..., bytom B., 2. M. P..., bytom B., 3. L.

M..., bytom B., 4. J. M..., bytom B., 5. Š..., bytom D., 6. E. P..., bytom D.

I napriek skutočnosti, že odo dňa začatia tohto konania do dnešného dňa uplynulo už

viac ako 17 rokov do dnešného dňa nie je toto konanie právoplatne skončené a do dnešného

dňa nebolo vo veci vydané žiadne meritórne rozhodnutie...“

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa J. M. a sťažovateľky L. M... na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručené v článku 48 ods. 2 postupom

Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp.zn. porušené bolo.

Okresnému súdu Dolný Kubín sa prikazuje, aby v konaní vedenom na Okresnom

súde Dolný Kubín pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi J. M. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 6.000,-EUR, ktoré je

Okresný súd Dolný Kubín povinný zaplatiť sťažovateľovi J. M. do 2 mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľke L. M... sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 6.000,- EUR, ktoré

je Okresný súd Dolný Kubín povinný zaplatiť sťažovateľke L. M... do 2 mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľovi J. M. a sťažovateľke L. M... sa priznávajú trovy tohto konania v sume

392,73 EUR, ktoré je Okresný súd Dolný Kubín povinný zaplatiť na účet ich advokáta

JUDr. J. V... do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd prípisom zo 4. júla 2011 vyzval právneho zástupcu sťažovateľov, aby sa

v určenej lehote vyjadril, či sťažovatelia trvajú na ústnom pojednávaní vo veci. Keďže

právny zástupca na výzvu ústavného súdu v určenej lehote a ani po následných

telefonických urgenciách nereagoval, ústavný súd ho prípisom zo 7. septembra 2011

opätovne vyzval, aby sa v určenej lehote vyjadril, či sťažovatelia trvajú na ústnom

pojednávaní vo veci, s upozornením, že márne uplynutie tejto lehoty bude považovať za

súhlas sťažovateľov s tým, aby vo veci rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania.

Keďže právny zástupca v určenej lehote na opakovanú výzvu ústavného súdu nezareagoval,

ústavný súd to považoval za súhlas sťažovateľov s upustením od ústneho pojednávania.

Na výzvu ústavného súdu sa k sťažnosti v prípise sp. zn. Spr. 466/11 z 29. júna 2011

vyjadril predseda okresného súdu, v ktorom po chronologickom popise doterajšieho

priebehu konania uviedol:

„... Vo veci bol dňa 01. 07. 2010 vydaný Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

pod č. -34, kde Ústavný súd konštatoval, že vo veci vznikli prieťahy

v konaní.

S poukazom na uvedený prehľad procesných úkonov vo veci, konštatujem, že

v doterajšom priebehu konania v jednotlivých obdobiach vznikli prieťahy. Ich príčinou však

bola aj neujasnenosť samotného návrhu, pretože navrhovateľka viackrát zmenila petit

žaloby avšak v rozhodujúcej miere majú na túto skutočnosť vplyv objektívne okolnosti

spočívajúce v nedostatočnom personálnom obsadení okresného súdu v rokoch 1996 - 2004

(pri plánovanom počte 11 sudcov pracovali v skutočnosti v roku 1996 - šiesti sudcovia,

v roku 1997 - štyria sudcovia, v roku 1998 - piati sudcovia, od apríla roku 1999 piati

sudcovia a potom sa ich počet zvýšil na sedem, v rokoch 2000-2002 - siedmi sudcovia,

v roku 2003 - traja sudcovia, do septembra 2004 štyria sudcovia a ich počet sa potom zvýšil

na šesť, pričom vybavovali všetky druhy agend). Odchodom sudcov a príchodom nových

dochádzalo k prerozdeľovaniu jednotlivých spisov v záujme zabezpečenia rovnomerného

zaťaženia sudcov a preto vplyv na priebežnosť vykonávania jednotlivých úkonov v tejto veci

mala aj osemnásobná zmena jej zákonného sudcu.

Konanie v predmetnej veci bolo pod dohľadom predsedníčky súdu, pričom od roku

2007 prieťahy v konaní zo strany zákonného sudcu neboli zistené i keď sa jedná o obtiažny

vlastnícky spor. Pojednávania boli niekoľkokrát odročované z dôvodu správania sa

procesných strán. T. č. je vec právoplatne skončená.“

Predseda okresného súdu zároveň ústavnému súdu oznámil, že netrvá na tom, aby sa

vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom na „mlčanie“ právneho zástupcu sťažovateľov a oznámenie predsedu

okresného súdu o tom, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný

súd v súlade s upustil od ústneho pojednávania, keďže

dospel k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd zo spisu okresného súdu sp. zn. 4 C 834/1993 zistil tento priebeh

namietaného konania:

- 11. októbra 1993 žalobkyňa doručila okresnému súdu žalobu o zrušenie

podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, vec bola zaevidovaná pod sp. zn.

,

- okresný súd 15. marca 1994 požiadal Obecný úrad v B. o podanie správy týkajúcej

sa pomerov pri užívaní nehnuteľnosti a žalobkyňu vyzval na predloženie identifikácie

parcely a kópiu pozemkovej mapy,

- prípisom z 3. mája 1993 okresný súd požiadal Správu katastra v Dolnom Kubíne

(ďalej len „správa katastra“) o zaslanie identifikácie parcely č. 3175/2 nachádzajúcej sa

v k. ú. B.,

- 30. mája 1994 žalobkyňa zaplatila súdny poplatok za návrh,

- okresný súd 15. júna 1994 doručil žalobkyni výzvu na predloženie príslušných

listov vlastníctva,

- 4. júna 1994 okresný súd požiadal správu katastra o oznámenie skutočnej výmery

parcely č. 3175/2,

- 29. júla 1994 sa uskutočnilo prvé pojednávanie vo veci za účasti účastníkov

konania; pojednávanie bolo odročené na neurčito na účely urgencie správy katastra

a vykonania ohliadky na mieste samom (ďalej len „ohliadka“),

- prípismi z 1. augusta 1994 a následne 29. septembra 1994 okresný súd urgoval

správu katastra,

- 11. augusta 1994 okresný súd vyzval žalobkyňu, aby v lehote 15 dní oznámila

ďalších účastníkov na strane žalovaných,

- 29. septembra 1994 okresný súd uznesením uložil žalobkyni zaplatiť 500 Sk ako

trovy ohliadky a súčasne oznámil účastníkom termín ohliadky (12. október 1994),

- podaním zo 7. októbra 1994 žalobkyňa rozšírila okruh žalovaných o Š. P. a E. P.,

- 12. októbra 1994 sa uskutočnila ohliadka,

- prípisom z 10. januára 1995 okresný súd požiadal správu katastra o zaslanie

identifikácie parciel,

- 27. januára 1995 žalobkyňa doručila doplnenie okruhu účastníkov,

- okresný súd uznesením zo 6. apríla 1995 pripustil rozšírenie okruhu účastníkov

(týmto uznesením boli pribratí do konania aj sťažovatelia v procesnom postavení žalobcov

v treťom a štvrtom rade, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 16. apríla 1998),

- prípisom zo 6. mája 1998 okresný súd vyzval žalobkyňu, aby v lehote 15 dní

predložila pozemnoknižný výpis na parcelu č. 3175/2 z PK vložky č. 763, k. ú. B.,

- prípisom z 8. júna 1998 okresný súd požiadal okresný úrad, katastrálny odbor

o identifikáciu celej PK parcely č. 3175/2 vo vložke 763, k. ú. B.,

- 27. februára 1998 okresný súd vyzval sťažovateľov, aby sa vyjadrili k doplnenému

návrhu žalobkyne,

- 21. júna 1999 žalobkyňa doručila návrh na zmenu petitu,

- 22. júna 1999 sa uskutočnilo pojednávanie, za žalobkyňu sa zúčastnil J. K.,

pojednávanie bolo odročené na neurčito,

- 9. júla 1999 okresný súd požiadal Okresný súd Námestovo o zapožičanie spisov

a Štátny okresný archív v Dolnom Kubíne (ďalej len „archív“) o zapožičanie spisu bývalého

štátneho notárstva v Dolnom Kubíne sp. zn. I N 131/62 a I NZ 87/62,

- Okresný úrad v Dolnom Kubíne 3. augusta 1999 okresnému súdu oznámil, že

súdom požadované spisy č. RP 980/89-maj a č. 1680/62 boli odovzdané do archívu,

- prípisom z 13. septembra 1999 okresný súd požiadal archív o zapožičanie spisov

č. RP 980/89-maj a č. 1680/62,

- archív 14. septembra 1999 okresnému súdu oznámil, že zapožičiava spis ONV

odbor PLVH Dolný Kubín č. 1680/1962-212/A-10, a zároveň oznámil, že spis č. Rp 980/89

nebol odovzdaný do archívu, nachádza sa tam len obal s poznámkou, že bol zapožičaný

27. júla 1990 okresnému súdu,

- 3. júna 2003 sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie, žalobkyňa nebola prítomná,

pojednávanie bolo odročené na 30. september 2003,

- prípisom z 24. novembra 2006 okresný súd požiadal správu katastra o zaslanie

dokladov (správa katastra ich doručila 13. decembra 2006),

- 10. januára 2007 okresný súd požiadal správu katastra o zaslanie ďalších listov

vlastníctva (doručené 24. januára 2007),

- 30. januára 2007 sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie, za žalobkyňu bol prítomný J.

K., pojednávanie bolo odročené na neurčito,

- 7. februára 2007 J. K. za žalobkyňu doručil návrh na zmenu petitu (8. februára 2007

ho okresný súd zaslal ďalším účastníkom konania),

- sťažovatelia a žalovaný Š. P. 19. februára 2007 oznámili okresnému súdu, že

nesúhlasia s návrhom na zmenu petitu (nesúhlas vyjadril 9. marca 2007 aj žalovaný V. P.),

- 28. januára 2008 žalobkyňa oznámila zmenu vo svojom právnom zastupovaní;

odvolala splnomocnenie udelené J. K. a predložila splnomocnenie JUDr. S., ktorý 5.

februára 2008 doručil okresnému súdu vyjadrenie a návrh na zmenu petitu,

- 7. februára 2008 bolo okresnému súdu doručené splnomocnenie na zastupovanie

žalovaných v 1., 2., 5. a 6. rade advokátom JUDr. V.,

- 12. februára 2008 sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito na účely zaslania výzvy žalobkyni a jej právnemu zástupcovi vo vzťahu

k námietkam predneseným právnym zástupcom sťažovateľov,

- prípisom z 13. februára 2008 okresný súd vyzval žalobkyňu, aby v lehote 5 dní

doručila splnomocnenie udelené advokátovi JUDr. S. na obdobie pred 13. februárom 2008,

s upozornením, že inak nebude môcť prihliadať na zmenu petitu žaloby, ktorú tento advokát

podpísal v jej mene skôr, ako mu udelila plnú moc, a zároveň ju vyzval, aby doplnila návrh,

pretože ten nie je datovaný ani podpísaný,

- 18. februára 2008 žalobkyňa osobne na okresnom súde podpísala svoj návrh

z 11. októbra 2003 a zároveň založila do spisu splnomocnenie udelené advokátovi JUDr. S.

24. januára 2008,

- 7. marca 2008 právny zástupca sťažovateľov a ďalších žalovaných doručil

okresnému súdu ich vyjadrenie k zmene petitu žaloby,

- 25. marca 2008 sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie, prítomní boli právni

zástupcovia účastníkov, okresný súd uznesením pripustil zmenu petitu žaloby, pojednávanie

bolo odročené na účely ohliadky,

- 1. apríla 2008 žalobkyňa doručila okresnému súdu odvolanie plnej moci JUDr. S. a

10. apríla 2008 bolo okresnému súdu doručené splnomocnenie pre jej zastupovanie

advokátom JUDr. M. z 1. apríla 2008,

- 6. októbra 2008 sa uskutočnila ohliadka,

- podaním z 18. novembra 2008 právny zástupca žalobkyne doplnil okruh účastníkov

konania,

- uznesením zo 6. februára 2009 okresný súd pripustil vstup do konania ďalších

účastníkov na strane žalovaných (proti tomuto uzneseniu sa sťažovatelia a ďalší žalovaní

odvolali 2. marca 2009),

- prípisom zo 16. februára 2009 okresný súd požiadal Okresný súd Námestovo, aby

oznámil, či eviduje pozbavenie spôsobilosti na právne úkony M. P., jedného zo žalovaných

(podľa odpovede doručenej 16. februára 2009 Okresný súd Námestovo takýto návrh

neeviduje),

- 20. februára 2009 okresný súd vyzval žalovanú M. P., aby dokladovala, na základe

akej skutočnosti vystupuje ako opatrovníčka žalovaného M. P., a následne prípisom z 26.

februára 2009 tento súd požiadal MUDr. B. o oznámenie, či M. P. je schopný samostatného

konania pred súdom, resp. či trpí ochoreniami, ktoré vyžadujú ustanovenie opatrovníka,

ktorá 5. marca 2009 okresnému súdu oznámila, že pacient M. P. nie je schopný

samostatného konania pred súdom,

- uznesením zo 6. apríla 2009 okresný súd ustanovil žalovanému M. P. opatrovníka a

20. mája 2009 mu zaslal písomnosti súvisiace s prebiehajúcim konaním,

- 10. júna 2009 bol spis sp. zn. predložený Krajskému súdu v Žiline

(ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľov a ďalších žalovaných

proti uzneseniu okresného súdu zo 6. februára 2009; krajský súd o odvolaní rozhodol

uznesením z 30. septembra 2009 tak, že ho odmietol (právoplatnosť nadobudlo 24. októbra

2009); spis bol okresnému súdu vrátený 16. októbra 2009,

- prípisom z 11. novembra 2009 okresný súd žiadal informácie od Okresného súdu

Námestovo o dedičskom konaní po poručiteľovi V. P., zomrelom... (Okresný súd

Námestovo doručil 16. novembra 2009 okresnému súdu osvedčenie o dedičstve po V. P. č.

),

- právny zástupca žalobkyne 11. januára 2010 doručil okresnému súdu návrh na

rozhodnutie,

- 11. januára 2010 sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie, ktoré bolo odročené na

8. február 2010,

- pojednávanie konané 8. februára 2010 bolo odročené na 12. máj 2010,

- 12. mája 2010 sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie, ktoré bolo odročené na 7. jún

2010; tento termín pojednávania bol zrušený a pojednávanie bolo nariadené na 23. jún 2010

(žalobkyňa požiadala o odročenie pojednávania z dôvodu svojej práceneschopnosti),

- 23. júna 2010 sa pojednávanie uskutočnilo a bolo odročené na 26. júl 2010,

- podaním z 22. júla 2010 právny zástupca žalobkyne požiadal o vstup jej syna do

konania vzhľadom na to, že mu darovala sporné nehnuteľnosti (okresný súd tomuto návrhu

vyhovel uznesením z 9. augusta 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 31. augusta 2010),

- 9. septembra 2010 okresný súd nariadil pojednávanie na 27. september 2010,

- pojednávanie uskutočnené 27. septembra 2010 bolo odročené; termín ďalšieho

pojednávania bol určený na 7. február 2011 a následne bol zrušený na žiadosť právneho

zástupcu sťažovateľov,

- ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo 14. februára 2011 a bolo odročené na 10. marec

2011,

- 20. apríla 2011 okresný súd vyhlásil dokazovanie za skončené a odročil

pojednávanie na 11. máj 2011,

- na pojednávaní uskutočnenom 11. mája 2011 bol vyhlásený rozsudok, ktorý

nadobudol právoplatnosť 3. júna 2011.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia ako účastníci namietaného konania v procesnom postavení žalovaných

sa domáhajú, aby ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , ktorého predmetom je rozhodovanie o žalobe vo veci vyporiadania

podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, došlo k porušeniu ich základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov

tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,

predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie

o žalobách vo veciach vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam tvorí

súčasť štandardnej rozhodovacej agendy okresných súdov, a preto nemožno namietané

konanie považovať z právneho hľadiska za zložité. Po preskúmaní predmetného súdneho

spisu ústavný súd pripúšťa určitú mieru faktickej zložitosti veci (vzhľadom na okruh

účastníkov konania a časovú náročnosť dokazovania), ale zároveň konštatuje, že žiadna

faktická zložitosť veci nemôže ospravedlniť zjavne neprimeranú dĺžku namietaného

súdneho konania (takmer 18 rokov).

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľov ako účastníkov súdneho

konania. Sťažovatelia vstúpili do konania (na strane žalovaných) na základe návrhu

žalobkyne, ktorému okresný súd vyhovel uznesením zo 6. apríla 1995. Ústavný súd nezistil

žiadne závažnejšie skutočnosti, ktoré by mohol z hľadiska priebehu namietaného konania

pripísať na ťarchu sťažovateľov.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v namietanom konaní,

pričom zistil, že okresný súd bol v ňom bez ospravedlniteľného dôvodu nečinný

v obdobiach od 6. apríla 1995 do 19. marca 1998, od 14. septembra 1999 do 3. júna 2003,

od 3. júna 2003 do 24. novembra 2006, teda celkovo takmer 10 rokov. V období po

24. novembri 2006 hodnotí ústavný súd činnosť okresného súdu ako neefektívnu, keďže

okresný súd sa vzhľadom na dovtedajšiu dĺžku konania zdĺhavo vysporiadaval s procesnými

návrhmi účastníkov konania týkajúcimi sa návrhu na zmenu petitu, ustálením okruhu

účastníkov konania a zabezpečovaním dôkazov. V konečnom dôsledku okresný súd

meritórne rozhodol vo veci až rozsudkom z 11. mája 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť

31. mája 2011, t. j. namietané konanie pred okresným súdom trvalo 17 rokov a 7 mesiacov.

V tejto súvislosti ústavný súd konštatoval, že z ústavnoprávneho hľadiska je neprijateľné,

aby sťažovatelia museli čakať tak dlho na právoplatné meritórne rozhodnutie vo veci (m. m.

, , ).

Obranu okresného súdu založenú na nedostatočnom personálnom obsadení súdu

ústavný súd nemohol akceptovať. Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát

vyslovil (pozri napr. ), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné

množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohli len dočasne

ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas

adekvátne opatrenia. v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov

spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda

vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie

tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho

sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu

účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich základného práva zaručeného v čl. 48

ods. 2 oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných

súdov (pozri napr. ).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom, a teda aj

k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (bod 1 výroku tohto nálezu).

V nadväznosti na uvedený výrok ústavný súd nevyhovel návrhu sťažovateľov na

uloženie povinnosti okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov (bod 4 tohto

nálezu), keďže v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti bolo už namietané konanie

právoplatne skončené.

Podľa (a tiež v zmysle )

ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva

podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia žiadali, aby im ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie

každému po 6 000 €, čo odôvodnili tým, že „... stav našej právnej neistoty trvajúci viac ako

17 rokov nám spôsobil nielen materiálnu ujmu z dôvodu nemožnosti riadne užívať naše

nehnuteľnosti počas tohto konania, ale aj nemateriálnu ujmu, najmä psychické problémy

z dlhotrvajúceho konania...“.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Posudzujúc konkrétne okolnosti prípadu, predovšetkým zjavne neprimeranú dĺžku

namietaného konania (takmer 18 rokov), celkovú dĺžku neodôvodnenej nečinnosti

okresného súdu, ako aj správanie sťažovateľov ako účastníkov tohto konania, ústavný súd

dospel k záveru, že v danom prípade bude primerané vyhovieť návrhu sťažovateľov

v plnom rozsahu, a preto im priznal finančné zadosťučinenie každému po 6 000 €, ktoré im

je okresný súd v zmysle povinný vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu (bod 2 výroku tohto nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym

zastupovaním advokátom JUDr. J. V. Sťažovatelia žiadali, aby im bola priznaná úhradu trov

konania v sume 392,73 €. Keďže sťažovateľmi požadovaná sumu neprekračovala sumu

vypočítanú podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.

z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov, ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu, t. j.

priznal sťažovateľom úhradu trov konania v sume nimi požadovanej, ktorú im je okresný

súd povinný zaplatiť na účet ich právneho zástupcu ( v

spojení s ) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, je pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia potrebné rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. októbra 2011