Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 472/2011
PDF · 129.21 KB
No categories available
II. ÚS 472/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. októbra 2011
predbežne prerokoval sťažnosť V. P., N., zastúpeného advokátom JUDr. V. Š., P., vo veci
namietaného porušenia základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj práv podľa čl. 11 ods. 1 a čl. 38 ods. 1
Listiny základných práv a slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k.
19 Co 275/2009-269 z 12. novembra 2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť V. P. o d m i e t a pre oneskorenosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. októbra 2011
doručená sťažnosť V. P., N. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho
základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj práv podľa
čl. 11 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k. 19 Co 275/2009-269
z 12. novembra 2009. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 30. septembra 2011.
Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ sa domáhal dedičstva po svojom neb.
otcovi V. P., a to na základe závetu. Súrodenci sťažovateľa však podľa neho mali snahu
získať predmetné dedičstvo, pričom jeho „sestra si ich nechala prepísať na seba za života
poručiteľa darovacou zmluvou. Bol som preto nútený, žalobou na Okresnom súde
v Prievidzi č. k. 5C 13/2004 sa domáhať vyhlásenia neplatnosti darovacej zmluvy, čo sa aj
podarilo dosiahnuť...“. Krajský súd však napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok
Okresného súdu Prievidza (ďalej len „okresný súd“) č. k. 5 C 130/03-252 z 12. augusta
2009 tak, že sporné podielové spoluvlastníctvo k rodinnému domu č. 888 a k priľahlým
pozemkom v kat. úz. V. vyporiadal tak, že nariadil predaj týchto nehnuteľností s tým, že
„výťažok z predaja nehnuteľností bude rozdelený medzi účastníkov konania podľa veľkosti
ich spoluvlastníckych podielov tak, že každému z účastníkov pripadne podiel zodpovedajúci
1/3-ine výťažku“.
Sťažovateľ je presvedčený, že uvedeným rozsudkom krajského súdu došlo
k porušeniu jeho označených základných práv, ktoré podrobnejšie odôvodňuje, a napokon
navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„1) Rozsudkom KS v Trenčíne č. k. 19Co/275/2009 boli porušené moje základné
práva na spravodlivý proces v súlade s čl. 46 odst. 1, Ústavy SR, čl. 6 odst. 1 a čl. 38
odst. 1, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj Zák. 23/1991 Zb.
čl. 11 odst. 1.
2) KS v Trenčíne... je povinný vyplatiť škodu, ktorú mi svojím rozhodnutím spôsobil
vo výške 6.735 EUR, ktoré je povinný vyplatiť do 14 dní od právoplatnosti nálezu.
3) Priznáva trov právneho zastúpenia v sume 180,82 EUR, ktoré je KS v Trenčíne
povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu JUDr. V. Š., do 14 dní od právoplatnosti tohto
nálezu...“.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj práv podľa čl. 11 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 listiny rozsudkom
krajského súdu č. k. 19 Co 275/2009-269 z 12. novembra 2009, ktoré podľa zistenia
ústavného súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu č. k. 5 C 130/03-252 z 12. augusta
2009 nadobudlo právoplatnosť 23. decembra 2009.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia
sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote
dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa
sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr. I. ÚS 120/02,
I. ÚS 124/04). Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty
odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).
Pretože predmetná sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu v čase (30. septembra
2011), keď už dávno uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde,
ústavný súd musel sťažnosť posúdiť ako návrh podaný oneskorene a už sa nemohol
zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. októbra 2011