Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 449/2011
PDF · 104.57 KB
No categories available
IV. ÚS 449/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. októbra 2011
predbežne prerokoval sťažnosť F. M., B., ktorou namieta porušenie svojho práva podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 58 C/148/2010 a jeho rozsudkom z 21. apríla
2011, a takto
rozhodol:
Sťažnosť F. M. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej
republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 18. júla 2011
doručené podanie F. M., B. (ďalej len „sťažovateľka“), označené ako „Sťažnosť“. Z jeho
obsahu vyplynulo, že namieta vedenie súdneho pojednávania 21. apríla 2011 a
vynesenie rozsudku č. k. 58 C/148/2010-41 Okresným súdom Bratislava II (ďalej len
„okresný súd“) v jej neprítomnosti, odvolávajúc sa na Dohovor o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Ústavný súd žiada o spravodlivé rozhodnutie.
Vychádzajúc z obsahu podania ústavný súd posúdil podanie sťažovateľky ako
sťažnosť podanú podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),
v ktorej namieta porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 58 C/148/2010 a jeho rozsudkom z 21. apríla 2011.
Súčasťou sťažnosti je aj žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu na konanie pred
ústavným súdom.
Ústavný súd na okresnom súde zistil, že sťažovateľka podala proti označenému
rozsudku okresného súdu (ktorý prevzala 15. júna 2011) odvolanie.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 58 C/148/2010
a jeho rozsudkom z 21. apríla 2011.
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv
a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných
súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný
súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu
základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,
že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je
právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc
všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu
predstavuje ústavný príkaz pre každú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho
základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť
ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia
predchádza právomoci ústavného súdu (IV. ÚS 128/04).
Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany
základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných
prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu
nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).
Proti namietanému postupu, ako aj namietanému uzneseniu okresného súdu bola
sťažovateľka oprávnená podať odvolanie (zo zistení ústavného súdu vyplýva, že toto
oprávnenie aj využila). O odvolaní sťažovateľky je oprávnený a aj povinný rozhodnúť
Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“). Právomoc krajského súdu v danom
prípade vylučuje právomoc ústavného súdu rozhodovať o jej sťažnosti smerujúcej proti
postupu a rozsudku okresného súdu.
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti
sťažovateľky rozhodol o jej odmietnutí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu
nedostatku svojej právomoci.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi
sťažovateľky.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. októbra 2011