Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 488/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť F. M., B., vo veci namietaného porušenia základného práva

na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozsudkom z 21. apríla 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť F. M. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júla 2012

doručená sťažnosť F. M., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia

základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 21. apríla

2011.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom pod

sp. zn. sa sťažovateľka žalobou domáhala určenia, že je dedičkou po

poručiteľovi B. M. (ďalej len „poručiteľ“), a to ako dedička v tretej dedičskej triede, pretože

podľa jej tvrdenia bola osobou, ktorá mala najmenej po dobu jedného roka žiť s

poručiteľom v spoločnej domácnosti, pričom svoj nárok sťažovateľka odôvodňovala tým, že

sa o poručiteľa „celé roky“ starala, a aj keď bol umiestnený v domove dôchodcov, spoločne

„... sa navštevovali a hospodárili“. Podľa sťažovateľky okresný súd napádaným

rozsudkom, ktorým 21. apríla 2011 jej žalobu zamietol, vec nesprávne právne posúdil, tiež

nevykonal ňou navrhované dôkazy (vypočutie navrhovaných svedkov, pozn.), a napokon

sťažovateľka namieta aj to, že okresný súd počas prerokovávania veci nesprávne procesne

postupoval (rozsudok nevyhlásil v jej prítomnosti, pozn.). Týmto postupom jej okresný súd

odňal možnosť konať pred súdom, a to aj tým, že podľa sťažovateľky nepostúpil jej

odvolanie proti napádanému rozsudku odvolaciemu súdu.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného tiež uviedla:

„Prvostupňový súd nevyužil možnosť postupu podľa a toto odvolanie

nepredložil odvolaciemu súdu na prejednanie a rozhodnutie, zdôvodňujem moje odvolanie

tým, že vzhľadom na doplnenie mojich podaní týmto odvolaním mám za, to, že rozhodnutie

súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a postupom súdu mi

bola odňatá možnosť konať pred súdom. Preto som doporučila, aby odvolací súd napadnuté

uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Mnou navrhnuté dôkazy nebolí vykonané. Vynesený rozsudok bol za mojej

neprítomnosti.“

Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľka domáhala, aby ústavný súd vyhovel jej

sťažnosti, aby zrušil napádaný rozsudok okresného súdu sp. zn. z 21. apríla

2011 a aby určil, že sťažovateľka najmenej po dobu jedného roka ku dňu smrti poručiteľa

žila s ním v spoločnej domácnosti „... a z tohoto dôvodu sa starala o spoločnú domácnosť“.

Súčasne sa sťažovateľka domáhala, aby jej z dôvodu jej nepriaznivej finančnej

situácie bol v konaní pred ústavným súdom ustanovený právny zástupca.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky o porušení základného práva

na spravodlivé súdne konanie zaručeného v rozsudkom okresného súdu

sp. zn. z 21. apríla 2011, k porušeniu ktorého malo podľa sťažovateľky dôjsť

v dôsledku nesprávneho procesného postupu okresného súdu v predmetnej veci, ako aj

v dôsledku jej nesprávneho právneho posúdenia.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky sa ústavný súd oboznámil

s obsahom spisu vedeného ústavným súdom pod sp. zn. a zistil, že

uznesením č. k. -6 z 20. októbra 2011 ústavný súd sťažnosť sťažovateľky

smerujúcu proti rozsudku okresného súdu sp. zn. z 21. apríla 2011 odmietol

pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie s poukazom na princíp subsidiarity

(„ak... nerozhoduje iný súd“) vyjadrený v , podľa ktorého sa

sťažovateľka mohla domáhať preskúmania označeného rozsudku okresného súdu podaním

riadneho opravného prostriedku (odvolania).

Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,

o ktorej ústavný súd už rozhodol (prekážka res iudicata), okrem prípadov, v ktorých sa

rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli

splnené.

Rozhodnutie o odmietnutí návrhu na začatie konania pre nedostatok právomoci na

jeho prerokovanie je rozhodnutím „o konaní“, ktoré má na mysli citované ustanovenie § 24

písm. a) . Nejde však o podmienku konania, ktorú možno

dodatočne splniť v ďalšom návrhu, ktorým sa napáda to isté právoplatne skončené konanie

a ktoré bolo napadnuté v predchádzajúcom návrhu, ktorý bol odmietnutý pre nedostatok

právomoci ústavného súdu na prerokovanie.

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť

sťažovateľky smerujúca opätovne proti rozsudku okresného súdu sp. zn.

z 21. apríla 2011 je neprípustná, a preto ju po predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25

ods. 2 v spojení s .

Ústavný súd nad rámec uvádza, že keďže sťažovateľka namietala porušenie svojho

základného práva na spravodlivé súdne konanie aj postupom okresného súdu, ktorý podľa

jej tvrdenia nepostúpil jej odvolanie proti rozsudku okresného súdu sp. zn.

z 21. apríla 2011 na ďalšie konanie odvolaciemu súdu, ústavný súd preskúmal aj túto jej

námietku.

Podľa zistenia ústavného súdu zo spisového materiálu okresného súdu vedeného pod

sp. zn. sťažovateľka využila možnosť podania odvolania proti rozsudku

okresného súdu sp. zn. z 21. apríla 2011, a to podaním doručeným

okresnému súdu 27. júna 2011, ktoré po opakovanej výzve okresného súdu z 29. júna 2011

a z 18. júla 2011 (výzva vo forme uznesenia, pozn.) na oznámenie, či toto jej podanie

možno považovať za odvolanie a ak áno, aby sťažovateľka odstránila jeho nedostatky,

pretože toto podanie nemá náležitosti odvolania, sťažovateľka svoje podanie doplnila

ďalším podaním doručeným okresnému súdu 10. augusta 2011. Po zaslaní predmetných

podaní sťažovateľky na vyjadrenie žalovaným v 1. – 9. rade 24. augusta 2011, po doručení

vyjadrení žalovaných okresnému súdu, potom, ako sťažovateľka 6. septembra 2011

zaplatila súdny poplatok za odvolanie, a potom, ako ďalším podaním doručeným okresnému

súdu 12. septembra 2011 sťažovateľka doplnila svoje námietky proti rozsudku okresného

súdu, okresný súd tieto podania sťažovateľky predkladacou správou predložil 8. marca 2012

Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“). Následne krajský súd uznesením

sp. zn. z 30. marca 2012 odvolanie sťažovateľky odmietol, pretože toto pre

nedostatok náležitostí odvolania nebolo možné považovať za riadne odvolanie, pričom

sťažovateľka tieto nedostatky neodstránila ani po výzve okresného súdu. Rozsudok

okresného súdu sp. zn. z 31. apríla 2011 v spojení s uznesením krajského

súdu sp. zn. z 30. marca 2012 nadobudol právoplatnosť 6. júna 2012, pričom

uznesením č. k. -78 z 29. júna 2012 okresný súd rozhodol aj o vrátení

sťažovateľke súdneho poplatku, ktorý zaplatila za „odvolanie“.

Z uvedených zistení vyplýva, že sa nezakladá na pravde tvrdenie sťažovateľky, že by

okresný súd nepredložil jej podania, ktoré sťažovateľka považovala za odvolania, na ďalšie

konanie krajskému súdu, a tiež je zrejmé, že sťažovateľka síce možnosť podania

„odvolania“ využila, avšak neefektívne, resp. jeho podanie možno zo strany sťažovateľky

považovať iba za formálny úkon bez reálneho zmyslu, keďže sťažovateľka toto svoje

podanie po výzve okresného súdu neopravila, takže v skutočnosti nastala skutočnosť, ako

keby sťažovateľka odvolanie ani reálne nepodala, pretože jej podanie nebolo možné pre

nedostatok náležitostí v skutočnosti považovať za riadne odvolanie, a preto ho aj krajský

súd odmietol.

Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu

verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil

sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto

orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,

aby tento orgán porušoval označené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav

takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr. , , ,

).

Vzhľadom na uvedené zistenia je sťažnosť sťažovateľky v tejto časti smerujúcej proti

postupu okresného súdu zjavne neopodstatnená.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napadnutého

rozsudku je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľky (čl. 127

ods. 2 prvá veta ), ústavný súd o tejto časti sťažnosti, ktorou sa sťažovateľka tohto

nároku domáhala, už nerozhodoval. Z toho dôvodu bolo bez právneho významu rozhodovať

aj o žiadosti sťažovateľky ustanoviť jej v konaní pred ústavným súdom právneho zástupcu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. novembra 2012