Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 486/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. októbra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť M. Š., S., vo veci namietaného porušenia základného práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd

postupom sudcu a uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 11 P 266/2010-

30 zo 17. januára 2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k.

-45 z 24. februára 2011, ako aj rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad

Váhom č. k. -54 z 28. februára 2011 v spojení s uznesením Krajského súdu

v Trenčíne č. k. -78 z 23. júna 2011 a uznesením Okresného súdu Nové

Mesto nad Váhom č. k. -12 z 29. júla 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. Š. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

29. septembra 2011 doručená sťažnosť M. Š., S. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 38 ods. 2 Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupom sudcu a uznesením Okresného súdu

Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „okresný súd“) č. k. -30 zo 17. januára

2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k.

-45 z 24. februára 2011, ako aj rozsudkom okresného súdu č. k.

-54 z 28. februára 2011 v spojení s uznesením krajského súdu č. k.

-78 z 23. júna 2011 a uznesením okresného súdu č. k. -12

z 29. júla 2011. Sťažnosť bola na poštovú prepravu odovzdaná 28. septembra 2011.

2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo predovšetkým to, že okresný súd uznesením č. k.

-30 zo 17. januára 2011 nariadil predbežné opatrenie, ktorým maloletého

syna sťažovateľky do skončenia konania o úprave práv k maloletému dieťaťu zveril

do osobnej starostlivosti otca, určil styk matky s maloletým synom a určil vyživovaciu

povinnosť matky. Podľa názoru sťažovateľky neboli splnené predpoklady na vydanie tohto

predbežného opatrenia najmä preto, že „nie je možné vydať predbežné opatrenie, len na

základe tvrdenia jedného z účastníkov konania. Sudcom Mgr. I. K. neboli overené ani len

základné skutočnosti“. Sťažovateľka namieta, že konajúci sudca „vôbec nebol oboznámený

so spisom maloletého..., nerešpektoval právo všetkých strán vyjadriť sa, sudca Mgr. I. K.

bol navrhovateľom ovplyvnený“.

Proti uvedenému predbežnému opatreniu podala sťažovateľka odvolanie, ktorému

však uznesením krajského súdu č. k. -45 z 24. februára 2011 nebolo

vyhovené. Podľa sťažovateľky aj krajský súd porušil jej právo na spravodlivé súdne

konanie, pretože potvrdil neopodstatnené a neodôvodnené rozhodnutie okresného súdu.

3. Z obsahu sťažnosti a pripojených listín ďalej vyplýva, že rozsudkom okresného

súdu č. k. -54 z 28. februára 2011 bol maloletý syn sťažovateľky zverený do

výchovy a starostlivosti otca, bola určená vyživovacia povinnosť sťažovateľky, ako aj jej

styk s maloletým dieťaťom. Podľa názoru sťažovateľky „týmto boli porušené všetky práva

maloletého dieťaťa a mňa ako matky. Podotýkam, že v uvedenom rozsudku súd vôbec

neurčil styk cez letné prázdniny, Vianoce a Veľkú noc. ... V rozsudku sa tiež uvádza, že som

pred prvostupňovým súdom vyjadrila súhlas o pobyte maloletého u otca. Toto sa vôbec

nezakladá na pravde. Skutočnosťou je, že som vypočutá vôbec nebola. ... V uvedenom

rozsudku súd ďalej uvádza, že neboli zistené žiadne nedostatky otca maloletého. Z toho

vyplýva, že súd nebral do úvahy, alebo sa neoboznámil so spisom maloletého a taktiež so

znaleckým posudkom, v ktorom sa uvádza: u otca maloletého sa v testoch objavili znaky pre

oralitu, čo znamená zvýšené riziko používania alkoholických nápojov, čo sa zakladá na

pravde“.

Proti uvedenému rozsudku podala sťažovateľka odvolanie, avšak podľa názoru

sťažovateľky ani odvolací súd jej neposkytol právnu ochranu, pretože uznesením č. k.

-78 z 23. júna 2011 napadnutý rozsudok potvrdil, čím tiež porušil jej

označené základné právo.

4. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti napokon uviedla, že 30. júna 2011 podala „návrh

na vydanie predbežného opatrenia, nakoľko sa vyskytli nové skutočnosti“, ktoré vo svojej

sťažnosti podrobne konkretizuje. Okresný súd však uznesením č. k. -12

z 29. júla 2011 tento návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol a porušil tým jej

označené základné právo.

5. Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti je sťažovateľka presvedčená o tom,

že postupom zákonného sudcu a uvedenými rozhodnutiami súdov došlo k porušeniu jej

základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 38 ods. 2 listiny, a preto navrhuje,

aby ústavný súd preskúmal a zrušil uvedené rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu.

II.

6. Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou tvrdené porušenie základného práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 38 ods. 2 listiny postupom sudcu a uznesením

okresného súdu č. k. -30 zo 17. januára 2011 v spojení s uznesením krajského

súdu č. k. -45 z 24. februára 2011, ako aj rozsudkom okresného súdu č. k.

-54 z 28. februára 2011 v spojení s uznesením krajského súdu č. k.

-78 z 23. júna 2011 a uznesením okresného súdu č. k. -12

z 29. júla 2011.

9. Podľa ustanovenia jednou z podmienok

prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta

odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr.

, ). neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej

lehoty odpustiť (napr. ).

Podľa zistenia ústavného súdu uznesenie okresného súdu č. k. -30

zo 17. januára 2011 v spojení s uznesením krajského súdu č. k. -45

z 24. februára 2011 nadobudlo právoplatnosť 31. marca 2011 a rozsudok okresného súdu

č. k. -54 z 28. februára 2011 v spojení s uznesením krajského súdu č. k.

-78 z 23. júna 2011 nadobudol právoplatnosť 25. júla 2011.

Pretože predmetná sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu v čase (28. septembra

2011), keď už uplynula lehota ustanovená v , ústavný

súd musel vo vzťahu k uvedeným právoplatným rozhodnutiam posúdiť sťažnosť ako návrh

podaný oneskorene a už sa nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených

v sťažnosti.

10. Pokiaľ ide o napadnuté uznesenie okresného súdu č. k. -12 z 29. júla

2011, ústavný súd konštatuje, že proti tomuto je prípustné odvolanie, tak ako to vyplýva aj

z poučenia tohto uznesenia, pričom o prípadnom odvolaní prislúcha rozhodovať

odvolaciemu krajskému súdu, preto vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva

z citovaného , ústavný súd nemá právomoc preskúmavať postup a toto

rozhodnutie okresného súdu, pretože jeho postup a rozhodnutie preskúma najprv krajský

súd na základe prípadného odvolania sťažovateľky. Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť

v tejto časti (teda vo vzťahu k uzneseniu okresného súdu č. k. -12 z 29. júla

2011) odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. októbra 2011