Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 486/2011
PDF · 153.12 KB
No categories available
II. ÚS 486/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. októbra 2011
predbežne prerokoval sťažnosť M. Š., S., vo veci namietaného porušenia základného práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd
postupom sudcu a uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 11 P 266/2010-
30 zo 17. januára 2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k.
19 CoP 17/2011-45 z 24. februára 2011, ako aj rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom č. k. 11 P 266/2010-54 z 28. februára 2011 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Trenčíne č. k. 19 CoP 45/2011-78 z 23. júna 2011 a uznesením Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom č. k. 11 P 81/2011-12 z 29. júla 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. Š. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
29. septembra 2011 doručená sťažnosť M. Š., S. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta
porušenie základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupom sudcu a uznesením Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „okresný súd“) č. k. 11 P 266/2010-30 zo 17. januára
2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k.
19 CoP 17/2011-45 z 24. februára 2011, ako aj rozsudkom okresného súdu č. k.
11 P 266/2010-54 z 28. februára 2011 v spojení s uznesením krajského súdu č. k.
19 CoP 45/2011-78 z 23. júna 2011 a uznesením okresného súdu č. k. 11 P 81/2011-12
z 29. júla 2011. Sťažnosť bola na poštovú prepravu odovzdaná 28. septembra 2011.
2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo predovšetkým to, že okresný súd uznesením č. k.
11 P 266/2010-30 zo 17. januára 2011 nariadil predbežné opatrenie, ktorým maloletého
syna sťažovateľky do skončenia konania o úprave práv k maloletému dieťaťu zveril
do osobnej starostlivosti otca, určil styk matky s maloletým synom a určil vyživovaciu
povinnosť matky. Podľa názoru sťažovateľky neboli splnené predpoklady na vydanie tohto
predbežného opatrenia najmä preto, že „nie je možné vydať predbežné opatrenie, len na
základe tvrdenia jedného z účastníkov konania. Sudcom Mgr. I. K. neboli overené ani len
základné skutočnosti“. Sťažovateľka namieta, že konajúci sudca „vôbec nebol oboznámený
so spisom maloletého..., nerešpektoval právo všetkých strán vyjadriť sa, sudca Mgr. I. K.
bol navrhovateľom ovplyvnený“.
Proti uvedenému predbežnému opatreniu podala sťažovateľka odvolanie, ktorému
však uznesením krajského súdu č. k. 19 CoP 17/2011-45 z 24. februára 2011 nebolo
vyhovené. Podľa sťažovateľky aj krajský súd porušil jej právo na spravodlivé súdne
konanie, pretože potvrdil neopodstatnené a neodôvodnené rozhodnutie okresného súdu.
3. Z obsahu sťažnosti a pripojených listín ďalej vyplýva, že rozsudkom okresného
súdu č. k. 11 P 266/2010-54 z 28. februára 2011 bol maloletý syn sťažovateľky zverený do
výchovy a starostlivosti otca, bola určená vyživovacia povinnosť sťažovateľky, ako aj jej
styk s maloletým dieťaťom. Podľa názoru sťažovateľky „týmto boli porušené všetky práva
maloletého dieťaťa a mňa ako matky. Podotýkam, že v uvedenom rozsudku súd vôbec
neurčil styk cez letné prázdniny, Vianoce a Veľkú noc. ... V rozsudku sa tiež uvádza, že som
pred prvostupňovým súdom vyjadrila súhlas o pobyte maloletého u otca. Toto sa vôbec
nezakladá na pravde. Skutočnosťou je, že som vypočutá vôbec nebola. ... V uvedenom
rozsudku súd ďalej uvádza, že neboli zistené žiadne nedostatky otca maloletého. Z toho
vyplýva, že súd nebral do úvahy, alebo sa neoboznámil so spisom maloletého a taktiež so
znaleckým posudkom, v ktorom sa uvádza: u otca maloletého sa v testoch objavili znaky pre
oralitu, čo znamená zvýšené riziko používania alkoholických nápojov, čo sa zakladá na
pravde“.
Proti uvedenému rozsudku podala sťažovateľka odvolanie, avšak podľa názoru
sťažovateľky ani odvolací súd jej neposkytol právnu ochranu, pretože uznesením č. k.
19 CoP 45/2011-78 z 23. júna 2011 napadnutý rozsudok potvrdil, čím tiež porušil jej
označené základné právo.
4. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti napokon uviedla, že 30. júna 2011 podala „návrh
na vydanie predbežného opatrenia, nakoľko sa vyskytli nové skutočnosti“, ktoré vo svojej
sťažnosti podrobne konkretizuje. Okresný súd však uznesením č. k. 11 P 81/2011-12
z 29. júla 2011 tento návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol a porušil tým jej
označené základné právo.
5. Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti je sťažovateľka presvedčená o tom,
že postupom zákonného sudcu a uvedenými rozhodnutiami súdov došlo k porušeniu jej
základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 38 ods. 2 listiny, a preto navrhuje,
aby ústavný súd preskúmal a zrušil uvedené rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu.
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd
rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie
svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou tvrdené porušenie základného práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 38 ods. 2 listiny postupom sudcu a uznesením
okresného súdu č. k. 11 P 266/2010-30 zo 17. januára 2011 v spojení s uznesením krajského
súdu č. k. 19 CoP 17/2011-45 z 24. februára 2011, ako aj rozsudkom okresného súdu č. k.
11 P 266/2010-54 z 28. februára 2011 v spojení s uznesením krajského súdu č. k.
19 CoP 45/2011-78 z 23. júna 2011 a uznesením okresného súdu č. k. 11 P 81/2011-12
z 29. júla 2011.
9. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok
prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti
v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta
odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr.
I. ÚS 120/02, I. ÚS 124/04). Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej
lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).
Podľa zistenia ústavného súdu uznesenie okresného súdu č. k. 11 P 266/2010-30
zo 17. januára 2011 v spojení s uznesením krajského súdu č. k. 19 CoP 17/2011-45
z 24. februára 2011 nadobudlo právoplatnosť 31. marca 2011 a rozsudok okresného súdu
č. k. 11 P 266/2010-54 z 28. februára 2011 v spojení s uznesením krajského súdu č. k.
19 CoP 45/2011-78 z 23. júna 2011 nadobudol právoplatnosť 25. júla 2011.
Pretože predmetná sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu v čase (28. septembra
2011), keď už uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ústavný
súd musel vo vzťahu k uvedeným právoplatným rozhodnutiam posúdiť sťažnosť ako návrh
podaný oneskorene a už sa nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených
v sťažnosti.
10. Pokiaľ ide o napadnuté uznesenie okresného súdu č. k. 11 P 81/2011-12 z 29. júla
2011, ústavný súd konštatuje, že proti tomuto je prípustné odvolanie, tak ako to vyplýva aj
z poučenia tohto uznesenia, pričom o prípadnom odvolaní prislúcha rozhodovať
odvolaciemu krajskému súdu, preto vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva
z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, ústavný súd nemá právomoc preskúmavať postup a toto
rozhodnutie okresného súdu, pretože jeho postup a rozhodnutie preskúma najprv krajský
súd na základe prípadného odvolania sťažovateľky. Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť
v tejto časti (teda vo vzťahu k uzneseniu okresného súdu č. k. 11 P 81/2011-12 z 29. júla
2011) odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. októbra 2011