Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 477/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. októbra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., ktorou namieta porušenie svojho základného

práva na súdnu ochranu podľa a svojho práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom a uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn.

z 10. augusta 2011, a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. septembra

2011 doručená sťažnosť I. K. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením

Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 10. augusta

2011.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa ako navrhovateľ v konaní

vedenom pred Okresným súdom Bardejov (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.

domáhal náhrady škody spôsobenej mu nezákonným rozhodnutím. Okresný

súd rozsudkom sp. zn. z 11. marca 2009 žalobu sťažovateľa zamietol.

O odvolaní sťažovateľa rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn.

zo 14. októbra 2011 tak, že označený rozsudok okresného súdu potvrdil vo vzťahu

k žalovaným v 1., 3. a vo 4. rade a vo vzťahu k žalovanému v 2. rade zrušil. Následne

sťažovateľ podaním doručeným okresnému súdu 14. januára 2010 podal dovolanie proti už

uvedenému rozsudku krajského súdu. Okresný súd sťažovateľa uznesením vyzval

na doplnenie podania, keďže to neobsahovalo všetky zákonom predpísané náležitosti

v zmysle v znení neskorších

predpisov (ďalej aj „OSP“). Na výzvu súdu sťažovateľ reagoval žiadosťou doručenou

okresnému súdu 25. októbra 2010 o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov.

Okresný súd výzvou sp. zn. z 3. novembra 2010 vyzval sťažovateľa v súlade

s na preukázanie splnenia zákonných predpokladov odôvodňujúcich ustanovenie

zástupcu z radov advokátov. Na túto výzvu sťažovateľ reagoval svojím podaním

zo 7. decembra 2010. O žiadosti sťažovateľa o ustanovenie advokáta pre dovolacie konanie

rozhodol okresný súd uznesením sp. zn. z 10. januára 2011 tak, že

sťažovateľovi neustanovil zástupcu z radov advokátov. V odôvodnení svojho rozhodnutia

uviedol, že „žalobcovi neustanovuje zástupcu z radov advokátov, nakoľko neboli splnené

zákonné predpoklady dané ustanovením . Ten svoju žiadosť o ustanovenie

zástupcu z radov advokátov v súdom stanovenej lehote nedoplnil a nepreukázal pomery,

ktoré by inak odôvodňovali oslobodenie od súdnych poplatkov. Navyše má súd za to, že

finančné prostriedky poskytnuté žalobcovi z titulu finančného zadosťučinenia dostatočne

preukazujú skutočnosť, že žalobca nespĺňa predpoklady v zmysle . Dôvodnosť

nároku a splnenie zákonných podmienok na ustanovenie zástupcu z radov advokátov musí

preukázať žiadateľ, k čomu v tomto prípade nedošlo.“.

Sťažovateľ proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. z 10. januára 2011

podal odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým uznesením sp. zn.

z 10. augusta 2011, ktorým potvrdil odvolaním napadnuté uznesenie

okresného súdu ako vecne správne. V odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že

„podmienkami pre ustanovenie zástupcu z radov advokátov podľa uvedeného ustanovenia

sú okrem procesnoprávnej podmienky, ktorou je podanie žiadosti účastníkom konania:

a) skutočnosť, že u účastníka sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Zákon tu má na mysli predpoklady pre priznanie oslobodenia výrokom súdu podľa ust.

Nemá na mysli prípady, kedy je účastník už zo zákona oslobodený

alebo či ide o konanie oslobodené od poplatku vecne. Relevantným je to, či to pomery

účastníka odôvodňujú a zároveň nejde o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné uplatňovanie či

bránenie práva. Rozhodnutiu o ustanovení advokáta však nemusí predchádzať rozhodnutie

o oslobodenie žiadateľa od súdnych poplatkov podľa ust. ;

b) potreba ochrany záujmov, účastníka ustanovením advokáta, ktorá sa posudzuje

individuálne v každom konkrétnom konaní a táto potreba sa odvíja od komplikovanosti veci,

či už skutkovej alebo právnej.

V predmetnej veci súd prvého stupňa urobil záver o nemožnosti ustanoviť žalobcovi

zástupcu z radov advokátov z dôvodov nesplnenia podmienok pre priznanie oslobodenia

od súdnych poplatkov. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvého stupňa stotožňuje.

Prvostupňový súd správne uzavrel, že v predmetnej veci žalobca nesplnil tie podmienky,

ktoré sú uvedené pod písm. a/ vyššie preto, aby mu bol ustanovený pre dovolacie konanie

zástupca z radov advokátov.

Za týchto okolností správne postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ neustanovil

žalobcovi zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie.“.

Sťažovateľ nesúhlasiac s napadnutým uznesením krajského súdu v sťažnosti okrem

iného uvádza:

„Odvolací súd tiež nesprávne argumentuje len meditáciou, že čo zákon má na mysli

len podľa jeho predstáv, keď môj názor je úplne iný, ... ja absolútne nesúhlasím a tvrdím, že

na oslobodenie spĺňam podmienky a v spojení s tým aj na nárok o pridelenie mi advokáta.“

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom

takto rozhodol:

„1./ Vyslovuje, že základné a ľudské práva I. K. K. podľa SR a ods. 1/,

čl. 6 Dohovoru postupom Krajského súdu v Prešove v súdnom konaní o dovolaní

sťažovateľa pod sp. zn. v právnej veci vedenej na Okresnom súde v Bardejove č.

k. a vyjadrenom v jeho konečnom uznesení z 10.VIII.11, porušené boli!

2./ Priznáva I. K. K. spravodlivé finančné zadosťučinenie vo výške 33 tis. EUR

/slovom tridsaťtritisíceur/, ktoré je mu povinný Krajský súd v Prešove zaplatiť do 2-och

mesiacov od právoplatnosti tohto ústavného nálezu.

3./ Ukladá Krajskému súdu v Prešove uhradiť aj vzniklé trovy tohto súdneho

konania, a to do 15-tich dní od právoplatnosti tohto súdneho nálezu.“

Súčasťou sťažnosti je aj žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu

na konanie pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

Sťažovateľ sťažnosťou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu

zaručeného , ako aj porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a uznesením krajského súdu sp. zn.

z 10. augusta 2011. Jadrom jeho námietok je nesúhlas s právnym názorom okresného súdu,

ako aj krajského súdu, ktorý podľa názoru sťažovateľa nesprávne vyložil a aplikoval

ustanovenia a , čím podľa jeho názoru došlo k porušeniu označených práv.

Sťažovateľ teda namieta, že mu nebola poskytnutá súdna ochrana v kvalite požadovanej

označeným článkom a dohovoru.

Podľa účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom

oslobodený od súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu

na jeho žiadosť za zástupcu Centrum právnej pomoci alebo advokáta zapísaného

do zoznamu podľa osobitného predpisu, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. O tejto

možnosti súd účastníka poučí.

Podľa na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti

oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde

o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne

súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky

zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Podľa názoru ústavného súdu citovaná argumentácia krajského súdu v napadnutom

uznesení v spojení s odôvodnením uznesenia okresného súdu, ktorá je uvedená v prvej časti

tohto rozhodnutia, je dostatočná a presvedčivá. V žiadnom prípade ju nemožno považovať

za arbitrárnu či zjavne neodôvodnenú. Niet teda ani príčiny na to, aby ústavný súd do veci

zasiahol. Na tomto závere nemôže nič zmeniť okolnosť, že sťažovateľ má na celú vec

odlišný názor a s uzneseniami všeobecných súdov nesúhlasí. Táto okolnosť totiž sama

osebe nemôže spôsobiť porušenie označených práv sťažovateľa.

Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia správne uviedol, že predpokladom

ustanovenia právneho zástupcu z radov advokátov je splnenie viacerých zákonných

podmienok súčasne. Zároveň tiež konštatoval, že sa stotožňuje s názorom okresného súdu

v tom smere, že sťažovateľ nepreukázal pomery, a to ani po predchádzajúcej výzve

okresného súdu, ktoré by inak odôvodňovali oslobodenie od súdnych poplatkov. Inými

slovami, sťažovateľ mal povinnosť preukázať pomery odôvodňujúce oslobodenie od

súdnych poplatkov. Keďže k tomu zo strany sťažovateľa nedošlo, je ústavne

akceptovateľný záver o nesplnení podmienok na ustanovenie právneho zástupcu z radov

advokátov.

Ústavný súd ďalej konštatuje, že krajský súd postupoval v súlade s Občianskym

súdnym poriadkom, pričom vychádzal zo smerodajných ustanovení a

prichádzajúcich do úvahy v danom prípade, ktoré primeraným ústavne konformným

spôsobom interpretoval a aplikoval, preto uznesenie krajského súdu nesignalizuje porušenie

sťažovateľom označených práv.

Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľa, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

postupom a uznesením krajského súdu sp. zn. z 10. augusta 2011, odmietol

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. októbra 2011