Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 481/2011
PDF · 124.77 KB
No categories available
III. ÚS 481/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. októbra 2011
predbežne prerokoval sťažnosť R. F., P., zastúpeného Mgr. V. M., pre namietané porušenie
jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod
sp. zn. 5 C/469/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť R. F. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. augusta
2011 doručená sťažnosť R. F., P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného Mgr. V. M., pre
namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného
súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C/469/2008.
Zo sťažnosti vyplýva, že 27. mája 2008 podal sťažovateľ (navrhovateľ) okresnému
súdu návrh, ktorým sa od odporcu – Slovenského rybárskeho zväzu, mestskej organizácie
P., domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v sume 10 674,30 € s príslušenstvom. Hoci
od vtedy uplynuli viac ako tri roky, okresný súd vo veci neurobil žiadny procesný úkon,
nenariadil ani jedno pojednávanie a nevydal ani žiadne meritórne rozhodnutie. Podľa názoru
sťažovateľa vzhľadom na absolútnu nečinnosť okresného súdu dochádza v tomto konaní
k porušovaniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní
vedenom pod sp. zn. 5 C/469/2008 porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
a aby okresnému súdu prikázal zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume
12 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 706,92 €.
Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. Spr 563/11 z 21. septembra
2011 vyjadrila predsedníčka okresného súdu, v ktorom okrem iného uviedla: „Je pravdou,
že súd v predmetnej veci dlhodobo nekonal, avšak navrhovateľ dosiaľ súd na túto situáciu
neupozornil žiadnym spôsobom – urgenciou, resp. sťažnosťou na prieťahy v konaní.“
Predsedníčka okresného súdu zároveň poukázala aj na skutočnosť, že sťažovateľ dosiaľ
nezaplatil súdny poplatok za podaný návrh.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak
sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na
ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je
sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd, ako to vyplýva aj z jeho doterajšej rozhodovacej činnosti, v prípadoch
namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. práva podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) skúma, či sťažovateľ
v súlade s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde využil všetky právne prostriedky, ktoré mu
na ochranu tohto práva poskytuje zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.“)
v ustanoveniach § 62 a nasl. (mutatis mutandis IV. ÚS 306/04, III. ÚS 73/05, III. ÚS 78/05).
Z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu vyplýva, že sťažovateľ pred podaním
sťažnosti ústavnému súdu nepostupoval v napadnutom konaní tak, ako mu to umožňuje
zákon č. 757/2004 Z. z., t. j. nepodal sťažnosť predsedovi príslušného súdu, ktorý je
oprávnený takúto sťažnosť vybaviť a prijať opatrenia na odstránenie nedostatkov v konaní.
Navyše, o pasívnom prístupe sťažovateľa svedčí aj skutočnosť, že dosiaľ nezaplatil súdny
poplatok za návrh podaný okresnému súdu.
Zmyslom a účelom realizácie zásady vyčerpania opravných prostriedkov a iných
právnych prostriedkov na ochranu základných práv a slobôd je to, že ochrana ústavnosti
nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou
všetkých orgánov verejnej moci, teda aj všeobecných súdov v rámci im zverených
kompetencií.
Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus,
ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré
sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu
subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona
o ústavnom súde.
Pri aplikácii na konkrétny prípad to znamená, že sťažnosť možno ústavnému súdu
podať spravidla iba vtedy, ak sťažovateľ ešte pred jej podaním vyčerpal všetky právne
prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd poskytuje.
V opačnom prípade je sťažnosť neprípustná.
Nič však nebráni sťažovateľovi, ak v budúcnosti bude okresný súd (aj po podaní
sťažnosti predsedovi okresného súdu) nečinný, obrátiť sa opätovne na ústavný súd
so sťažnosťou pre porušenie základných práv a slobôd.
Na základe uvedených skutočností rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. októbra 2011