Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 472/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. októbra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť A. S., K., zastúpeného advokátom JUDr. V. P., Advokátska

kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv zaručených čl. 46

ods. 1 a a práva zaručeného Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove

z 18. decembra 2009 v konaní vedenom pod sp. zn. a uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 29. apríla 2010 v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. S. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. septembra

2011 doručená sťažnosť A. S., K. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie

základných práv zaručených a (ďalej

len „ústava“) a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len

„krajský súd“) z 18. decembra 2009 v konaní vedenom pod sp. zn.

a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 29. apríla

2010 v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ako zo sťažnosti vyplýva, sťažovateľ podal žalobu v správnom súdnictve podľa

a nasl. v znení neskorších

predpisov (ďalej len „OSP“), o ktorej krajsky súd rozhodol napadnutým uznesením

z 18. decembra 2009 v konaní vedenom pod sp. zn. tak, že konanie zastavil

s poukazom na . V odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že „v danej

veci je z administratívneho spisu nepochybné, že proti rozhodnutiu o zverejnení registra

obnovenej evidencie pozemkov v k. ú. K. neboli podané námietky v zákonom stanovenej 30-

dňovej lehote, a keďže proti žalobou napadnutému rozhodnutiu o schválení registra

obnovenej evidencie pozemkov v k. ú. K., obec K. okres B. (ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňa 7.9.1999) nebola podaná žaloba v lehote 2 mesiacov na súde, súd konanie podľa ust. §

250d ods. 3 zastavuje, lebo žaloba bola podaná oneskorene“.

Sťažovateľ proti uzneseniu krajského súdu podal odvolanie, o ktorom rozhodol

najvyšší súd napadnutým uznesením z 29. apríla 2010 v konaní vedenom

pod sp. zn. tak, že uznesenie krajského súdu sp. zn.

z 18. decembra 2009 potvrdil ako vecne správne.

Sťažovateľ v sťažnosti doručenej ústavnému súdu tvrdí, že napadnutými uzneseniami

krajského súdu a najvyššieho súdu boli porušené jeho označené práva. V závere sťažnosti

preto navrhol, „aby po predbežnom prerokovaní mojej ústavnej sťažnosti túto prijal na

ďalšie konanie a aby konečným verdiktom vo svojom ústavnom náleze rozhodol takto:

1. Vyslovuje, že základne a ľudské práva A. S., bytom K. č. ..., okr. B. porušené bolo

2. Ústavný súd prikazuje KS v Prešove, aby konal bez zbytočných prieťahov

3. Ukladá KS v Prešove uhradiť A. S. trovy konania vo výške 350 € za vypracovanie

sťažnosti a právne zastupovanie, ktoré je mu KS v Prešove povinný vyplatiť v hotovosti,

alebo šekovou poukážkou do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Pri rozhodovaní v

rámci predbežného prerokovania o prijatí návrhu žiadam, aby predmetná sťažnosť bola

prijatá na ďalšie prerokovanie.“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

K predloženej sťažnosti ústavný súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že

sa vyznačuje nekonzistentnou argumentáciou, pričom v samotnom návrhu na rozhodnutie

(petit) sťažovateľ neidentifikoval, ktoré základné práva a iné práva (označením čl.

alebo príslušnej medzinárodnej zmluvy) a ktorými rozhodnutiami orgánov verejnej moci

mali byť v jeho prípade porušené, hoci z obsahu sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ sa

domáha vyslovenia porušenia svojich označených práv napadnutými uzneseniami krajského

súdu a najvyššieho súdu.

Takéto zistenia štandardne vedú ústavný súd k výzve adresovanej sťažovateľovi na

doplnenie jeho podania s poučením, v akom smere je potrebné podanie doplniť, v akej

lehote a aké sú prípadné následky nevyhovenia výzve.

V posudzovanom prípade však ústavný súd z dôvodov hospodárnosti a efektívnosti

konania podľa ( v spojení s )

od výzvy adresovanej sťažovateľovi upustil a ustálil predmet tohto konania tak, ako to je

uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia. Dôvodom zvoleného postupu bolo samotné

rozhodnutie o predloženej sťažnosti v rámci jej predbežného prerokovania. Ústavný súd

totiž na základe podkladov, ktorými disponoval, dospel k záveru, že ani prípadné doplnenie

petitu sťažnosti sťažovateľa by nemohlo za žiadnych okolností viesť k prijatiu jeho

sťažnosti na ďalšie konanie.

1. Na prerokovanie sťažnosti v časti napádajúcej uznesenie krajského súdu ústavný

súd nemá dostatok právomoci. V konaní pred ústavným súdom sa uplatňuje princíp

subsidiarity ( ), podľa ktorého, ak o ochrane základných práv a slobôd

sťažovateľa rozhoduje „iný súd“, ústavný súd nemôže poskytnúť takým právam ochranu.

Prvostupňové rozhodnutie krajského súdu bolo napadnuteľné odvolaním ako

riadnym opravným prostriedkom. Túto možnosť sťažovateľ aj využil. Z uvedeného dôvodu

ochranu jeho označeným právam poskytoval najvyšší súd, a tak ústavný súd nemôže za

žiadnych okolností podrobiť svojmu prieskumu napadnuté uznesenie krajského súdu sp. zn.

z 18. decembra 2009, preto sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2

pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie a rozhodnutie.

2. Pokiaľ ide o napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, ústavný súd na krajskom súde

zistil, že uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. z 29. apríla 2010 nadobudlo

právoplatnosť 26. mája 2010.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd stabilne zotrváva na stanovisku, že nedodržanie uvedenej lehoty je

zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene

podľa . V prípade podania sťažnosti po uplynutí

zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty

odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie neumožňuje

(napr. m. m. , , ).

Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu z 29. apríla 2010 nadobudlo právoplatnosť

26. mája 2010. Sťažnosť odoslal sťažovateľ na poštovú prepravu ústavnému súdu

30. augusta 2011, čo je zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej na

podanie sťažnosti. V tejto časti tak ústavný súd posúdil predloženú sťažnosť ako oneskorene

podanú.

3. Vzhľadom na odôvodnenie odmietnutia predloženej sťažnosti nepovažoval

ústavný súd za nevyhnutné odstraňovať nedostatky a vady podania sťažovateľa,

pretože taký postup by nemohol viesť k inému rozhodnutiu pri predbežnom prerokovaní

predloženej sťažnosti. Z tých istých dôvodov ústavný súd o ďalších návrhoch sťažovateľa

už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. októbra 2011