Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 494/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. októbra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť M. N., B., zastúpenej advokátom JUDr. M. Š., CSc., B.,

vo veci namietaného porušenia a

rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. -211 z 11. júna 2009

a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -262,

z 29. marca 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. N. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júna 2011

doručená sťažnosť M. N., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. M.

Š., CSc., B., vo veci namietaného porušenia a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) č. k. -211 z 11. júna 2009 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) č. k. -262, z 29. marca 2011.

Sťažnosť napriek tomu, že sťažovateľka je zastúpená kvalifikovaným právnym

zástupcom, nespĺňala náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným

súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a § 50 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“), ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky 23. júna 2011 na

odstránenie nedostatkov podania.

Právny zástupca sťažnosť doplnil podaním doručeným ústavnému súdu 22. júla

2011.

Ani v doplnení sťažnosti sťažovateľka okrem tvrdenia, že okresný súd „nevykonal

dôkazy, ktoré navrhoval a spochybnil vykonané dôkazy“, bližšie nezdôvodnila, v čom vidí

porušenie jednotlivých ňou označených napadnutých práv.

V relevantnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla:

„Sťažovateľ touto svojou sťažnosťou namieta porušenie svojich základných ľudských

práv a slobôd zaručených , ako aj medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách, ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom

ustanoveným zákonom.

Porušovateľom základných práv a slobôd sťažovateľa je Krajský súd v Bratislave

a Okresný súd Bratislava I (ďalej aj ako porušovateľ).

K porušeniu základných práv a slobôd došlo:

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.06.2009, č. k. -211

a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.3.2011, č.k. -262,

...

Navrhovateľ podal na Okresný súd Bratislava I žalobu, v ktorej žiadal, aby súd

zaviazal odporcu (sťažovateľa) na zaplatenie sumy 100.630 Sk. Sťažovateľ sa v konaní na

Okresnom súde Bratislava I domáhal, aby bola podaná žaloba ako nedôvodná v plnom

rozsahu zamietnutá.

Okresný súd Bratislava I rozsudkom zaviazal sťažovateľa na zaplatenie sumy

1.383,09 € spolu s 11% úrokom z omeškania ročne od 21.04.2004 do zaplatenia. Vo zvyšku

istiny, t.j. 1.957,21 € návrh zamietol. V odôvodnení Okresný súd Bratislava I uviedol, že

postupoval na základe znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru stavebníctva -

Ing. Š. D. Znalec v posudku uviedol, že navrhovateľ vykonal uvedené stavebné práce, ale

účtoval si za ne viac, ako bola ich skutočná hodnota.

Sťažovateľ podal proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie. Krajský súd v Bratislave

rozsudkom rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny

potvrdil.

Podľa názoru sťažovateľa došlo v dôsledku postupu a rozhodnutia vyššie uvedených

súdov k porušeniu jeho základných práv a slobôd zakotvených v Ústave Slovenskej

republiky, keď všeobecné súdy nesprávne aplikovali v konaní slovenské právne predpisy

a nesprávne vyhodnotili situáciu, ako aj skutkový stav a pripísali na ťarchu sťažovateľa

skutočnosti, za ktoré sťažovateľ nemôže.

Navrhovateľ konal v rozpore s dobrými mravmi, snažil sa odporcu (pričom ide o

pani vo vyššom veku) uviesť vedome do omylu a vyúčtoval odporkyni faktúru, ktorá vôbec

neodrážala skutočnú hodnotu vykonaných prác. Túto skutočnosť potvrdil aj súdny znalec vo

svojom posudku. Napriek tomu všeobecné súdy priznali čiastočne navrhovateľovi žalovanú

sumu, a to dokonca s 11 % úrokom z omeškania ročne, t. j. za viac ako 7 rokov. Pričom

odporca, na ochranu ktorého by sa mali aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa na

celú situáciu doplatil, a je teraz povinný zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu spolu

s vysokým úrokom z omeškania. Odporca však svojím konaním túto situáciu nespôsobil.

Sťažovateľ navrhoval vykonať dôkazy, ktoré Okresný súd Bratislava I nevykonal

a taktiež spochybnil vykonané dôkazy, a v dôsledku nesprávneho postupu tohto súdu bolo

rozhodnuté v neprospech sťažovateľa.

Napadnutými rozhodnutiami, ako aj postupom všeobecných súdov boli porušené

základné práva sťažovateľa zakotvené v článku.... 46 ,... ...

ods. 1 dohovoru...

Ústavný súd Slovenskej republiky je oprávnený a povinný chrániť základné práva

a slobody, ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd. Vzhľadom na charakter právneho aktu,

ktorým boli porušené základné práva sťažovateľa, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že

porušovateľmi základných práv sú v tomto prípade Okresný súd Bratislava I a Krajský súd

v Bratislave, ktorých napadnuté rozhodnutie je právoplatné, nie je možné dovolávať sa

ochrany základných práv u žiadneho iného všeobecného súdu...

Sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky, po predbežnom

prerokovaní, prijal sťažnosť na ďalšie konanie.“

Sťažovateľka navrhla, aby o jej sťažnosti rozhodol ústavný súd týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa zakotvené v článku 46 a článku 48 ods. 2

Slovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, č. k. -211

a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k. -262, , ako aj

postupom uvedených súdov v konaní, porušené bolo.

2. Rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.júna 2009, ak. -211

a rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.3.2011, č.k. -262,

sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie podľa úvahy

Ústavného súdu Slovenskej republiky.

4. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktoré je Okresný súd

Bratislava I povinný vyplatiť k rukám advokáta JUDr. M. Š., CSc., B.“

Sťažovateľka zároveň požiadala, aby ústavný súd rozhodol o pozastavení

vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí až do rozhodnutia o tejto ústavnej sťažnosti.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

1. Právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu pred porušením základných práv

a slobôd v zmysle je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, ak o ochrane

týchto práv a základných slobôd nerozhoduje iný súd.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu označených základných práv rozhodnutím

okresného súdu v napadnutom konaní ústavný súd konštatuje, že nemá právomoc

preskúmať napadnutý postup okresného súdu, keďže jeho rozhodnutie a postup, ktorý jeho

vydaniu predchádzal, preskúmal na základe odvolania sťažovateľky krajský súd, ktorý

rozsudkom č. k. -262, z 29. marca 2011 napadnutý rozsudok

okresného súdu č. k. -211 z 11. júna 2009 v napadnutej časti potvrdil.

Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietnuť pre

nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde (, ).

2. Vo vzťahu k tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti rozsudku krajského súdu č. k.

-262, z 29. marca 2011, treba sťažnosť považovať za zjavne

neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri

uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani

právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného

súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia

a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov

takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže

stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa

všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.

O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by

bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných

ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis ,

, ).

Ústavný súd preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu č. k.

262, z 29. marca 2011, z odôvodnenia ktorého krajský súd uviedol:

„V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom

rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti návrhu

navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia zvyšnej časti ceny za práce vykonané na

rekonštrukcii rodinného domu odporkyne, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení

odporkyne z hľadiska skutočností, ktoré uviedla na svoju obranu (, ),

pričom na odstránenie rozporov v tvrdeniach účastníkov nariadil aj znalecké dokazovanie

a vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. . Na základe vykonaného

dokazovania správne dospel k správnemu záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný v časti

zaplatenia sumy 1.383,09 eur.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že medzi nimi došlo k uzavretiu ústnej dohody

o vykonaní prác navrhovateľom na rekonštrukcii kúpeľne v rodinnom dome odporkyne,

pričom odporkyňa vo svojej výpovedi potvrdila, že pôvodne dohodnuté práce na kúpeľni

boli dohodou účastníkov rozšírené aj o práce na WC, schodoch do pivnice, prechodných

dverách do pivnice, o práce v pivnici a na skleníku. Nesporné bolo medzi účastníkmi aj to,

že odporkyňa formou zálohových platieb v priebehu vykonávania prác uhradila

navrhovateľovi sumu 104.500,-Sk. Za účelom zistenia presného rozsahu navrhovateľom

vykonaných stavebných prác na rodinnom dome odporkyne, ako aj ceny týchto prác súd

prvého stupňa nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. Š. D., z odboru stavebníctvo,

odhad hodnoty nehnuteľností a odhad hodnoty stavebných prác, ktorým bolo preukázané, že

práce uvedené v denníku navrhovateľa v prevažnej miere zodpovedali stavebným prácam,

ktoré boli aj skutočne vykonané a záznamy v stavebnom denníku nie sú v rozpore

s uvedeným predmetom vykonaných prác, avšak skutočne realizovaným stavebným prácam

nezodpovedá konečná vyúčtovaná cena v sume 205.130,-Sk vo faktúre zo dňa 20.04.2004,

ale podľa výpočtov znalca skutočná cena realizovaných prác je 145.523,10 Sk vrátane

DPH, pričom zásadný rozpor medzi tvrdeniami navrhovateľa a odporkyne spočíval

v dopočítaní sadzby DPH, dĺžke trvania prác a v oprávnenosti použitia hodinových sadzieb.

Znalec v znaleckom posudku potvrdil, že stavebné práce nevykazovali v čase obhliadky

závady a poukázal aj na to že, ak odporkyňa súhlasila s vykonávaním naviac prác, zrejme

bola s vykonanými prácami spokojná. Celkové náklady na práce vykonané na rodinnom

dome odporkyne vyčíslil znalec v sume 146.167,10 Sk, z ktorej odporkyňa forma zálohových

platieb uhradila sumu 104.500,-Sk a rozdiel predstavoval sumu 41.667,10 Sk. Takto súd

prvého stupňa pri posudzovaní dôvodnosti návrhu navrhovateľa vychádzal z vykonaného

znaleckého dokazovania a v súlade so závermi znalca uložil odporkyni povinnosť doplatiť

za vykonané stavebné práce navrhovateľovi sumu 1.383,09 eur.

Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by vykonané stavebné práce

vykazovali vady alebo nedorobky, prípadne, že by táto nejaké vady vôbec relevantným

spôsobom reklamovala, tak, ako tvrdila odporkyňa, a preto tieto námietky uvedené v jej

odvolaní odvolací súd posúdil ako nedôvodné. V odvolaní odporkyňa neuviedla žiadne nové

skutočnosti a obsah jej odvolania nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov

napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom

uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce

skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by

spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje

rozhodnutie. ...

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s vyhodnotením vykonaných dôkazov,

právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, ako aj odôvodnením rozsudku súdu prvého

stupňa v napadnutej časti, majúcim všetky zákonom stanovené náležitosti podľa § 157 ods.

2 , a preto rozsudok v napadnutej časti podľa , ako vecne správny

potvrdil.“

Podľa názoru ústavného súdu sa krajský súd podrobne a vyčerpávajúco vysporiadal

s námietkami uvedenými v odvolaní podanom sťažovateľkou. Jeho závery sú presvedčivé,

a ústavný súd preto nevidí žiaden dôvod, aby do týchto záverov zasiahol.

V uvedenej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajský súd zrozumiteľným

a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré odvolaním napadnutý rozsudok

okresného súdu vo vzťahu k sťažovateľke potvrdil. V každom prípade tento postup

krajského súdu pri odôvodňovaní svojho právneho záveru vo veci sťažovateľky nemožno

považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny, teda krajský súd v danom prípade

neporušil označené základné práva sťažovateľky. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym

názorom krajského súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného

súdu nahradiť právny názor krajského súdu svojím vlastným. Ústavný súd nie je opravným

súdom právnych názorov krajského súdu. Ingerencia ústavného súdu do výkonu tejto

právomoci krajského súdu je opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s

alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Aj keby ústavný súd nesúhlasil

s interpretáciou zákonov všeobecných súdov, v zmysle citovanej judikatúry by mohol

nahradiť napadnutý právny názor krajského súdu iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný,

zjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný. O svojvôli pri výklade a aplikácii

zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa

tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel

a význam.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. októbra 2011