Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 108/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 2. novembra 2011

predbežne prerokoval návrh prezidenta Slovenskej republiky na začatie konania podľa

o súlade

- slov „ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky z kandidátov

zvolených Národnou radou Slovenskej republiky a“ v ustanovení § 7a ods. 1 druhej vete,

ustanovenia § 7a ods. 2, slov «Národnou radou Slovenskej republiky a ministrom

spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“)» a slov „alebo

iných osôb, ktoré spĺňajú podmienky podľa tohto zákona“ v ustanovení § 192 ods. 2 druhej

vete, ustanovenia § 192 ods. 2 tretej vety, ustanovenia § 192 ods. 3, 6, 7 a 8 písm. e),

ustanovenia § 197 ods. 1 písm. b), slov „Národná rada Slovenskej republiky a“ v ustanovení

§ 265g a slov „Národnú radu Slovenskej republiky a ministra spravodlivosti“ v ustanovení

v prvej vete o prokurátoroch a právnych čakateľoch

prokuratúry v znení s prvou vetou a

Slovenskej republiky,

- slov „a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky“ v ustanovení § 6a ods. 2,

slov „ako aj o návrhoch komisie, na základe ktorých nevydal stanovisko podľa odseku 1“ v

ustanovení § 6a ods. 3, slov «a troch vymenúva a odvoláva minister spravodlivosti

Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“)» v ustanovení § 6b ods. 1 prvej

vete, ustanovenia § 6b ods. 1 druhej vety, ustanovenia § 6b ods. 2 druhej vety, slov „alebo

minister spravodlivosti“ v ustanovení § 6b ods. 3, slov „okrem stanovísk podľa § 6a“

v ustanovení § 10 ods. 2, slov „a minister spravodlivosti“ v ustanovení § 56ab ods. 1

a ustanovenia o prokuratúre v znení zákona

č. s prvou vetou, , a Slovenskej

republiky,

- ustanovenia až 10 o prokuratúre v znení zákona

č. s a ,

- ustanovenia prvej, tretej a štvrtej vety

o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení

s , a ,

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 17 ods. 1 Medzinárodného

paktu o občianskych a politických právach a čl. 7 a čl. 8 ods. 1 Charty základných práv

Európskej únie,

- ustanovenia prvej až tretej vety o prokurátoroch

a právnych čakateľoch prokuratúry v znení s

Slovenskej republiky,

- ustanovenia o prokurátoroch a právnych

čakateľoch prokuratúry v znení s a

, s Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, čl. 17 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a čl. 7

a čl. 8 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie,

- slov „do šiestich mesiacov“ v ustanovení

o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení s

ods. 1 prvou vetou a ,

- ustanovenia o prokurátoroch a právnych

čakateľoch prokuratúry v znení s prvou vetou a

ods. 1 a takto

rozhodol:

1. Návrh prezidenta Slovenskej republiky p r i j í m a na ďalšie konanie.

2. Návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení zákona

č. o prokuratúre v znení , ktorým sa mení a dopĺňa

o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia

a dopĺňajú niektoré zákony, a o prokurátoroch a právnych

čakateľoch prokuratúry v znení , ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú

niektoré zákony, n e v y h o v u j e .

3. Veci vedené Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn.

a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod

sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 29. septembra

2011 doručený návrh prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“) na začatie

konania o súlade slov „ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky

z kandidátov zvolených Národnou radou Slovenskej republiky a“ v ustanovení § 7a ods. 1

druhej vete, ustanovenia § 7a ods. 2, slov «Národnou radou Slovenskej republiky

a ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“)»

a slov „alebo iných osôb, ktoré spĺňajú podmienky podľa tohto zákona“ v ustanovení § 192

ods. 2 druhej vete, ustanovenia § 192 ods. 2 tretej vety, ustanovenia § 192 ods. 3, 6, 7 a 8

písm. e), ustanovenia § 197 ods. 1 písm. b), slov „Národná rada Slovenskej republiky a“

v ustanovení § 265g a slov „Národnú radu Slovenskej republiky a ministra spravodlivosti“

v ustanovení v prvej vete o prokurátoroch

a právnych čakateľoch prokuratúry v znení (ďalej len „zákon

o prokurátoroch“) s prvou vetou a

(ďalej len „ústava“), slov „a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky“ v ustanovení

§ 6a ods. 2, slov „ako aj o návrhoch komisie, na základe ktorých nevydal stanovisko podľa

odseku 1“ v ustanovení § 6a ods. 3, slov «a troch vymenúva a odvoláva minister

spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“)» v ustanovení § 6b

ods. 1 prvej vete, ustanovenia § 6b ods. 1 druhej vety, ustanovenia § 6b ods. 2 druhej vety,

slov „alebo minister spravodlivosti“ v ustanovení § 6b ods. 3, slov „okrem stanovísk podľa

§ 6a“ v ustanovení § 10 ods. 2, slov „a minister spravodlivosti“ v ustanovení § 56ab ods. 1

a ustanovenia o prokuratúre v znení zákona

č. (ďalej len „“) s prvou vetou, ,

a , ustanovenia až 10 s

a s , ustanovenia prvej vety, tretej vety a štvrtej vety zákona

o prokurátoroch s , a , čl.. 8 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), čl. 17 ods. 1

Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ďalej len „medzinárodný

pakt“) a čl. 7 a čl. 8 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“),

ustanovenia prvej až tretej vety zákona o prokurátoroch s ,

ustanovenia zákona o prokurátoroch s a ,

ods. 1 dohovoru, čl. 17 ods. 1 medzinárodného paktu a čl. 7 a čl. 8 ods. 1 charty, slov „do

šiestich mesiacov“ v ustanovení § 197 ods. 3 zákona o prokurátoroch s čl. 1 ods. 1 prvou

vetou a a ustanovenia zákona o prokurátoroch s

ods. 1 prvou vetou a (ďalej aj „napadnuté zákonné ustanovenia“).

Navrhovateľ odôvodnil podanie návrhu na začatie konania o súlade niektorých

ustanovení a zákona o prokurátoroch s vybranými článkami ,

dohovoru, medzinárodného paktu a charty takto:

„V súlade s princípom právneho štátu, ktorého základom je úprava vzájomných

vzťahov všetkých dôležitých štruktúr verejnej moci v ústave, zákonodarný orgán môže

zasahovať do pôsobnosti iných ústavných orgánov, akým je aj prokuratúra a generálny

prokurátor, len vtedy a len takým spôsobom, ako to upravuje .

Vo vzťahu k prokuratúre a generálnemu prokurátorovi podľa Národná rada

Slovenskej republiky predkladá prezidentovi Slovenskej republiky návrh na vymenovanie a

odvolanie generálneho prokurátora (čl. 150) a uznáša sa na zákone, ktorý ustanoví

podrobnosti o vymenúvaní a odvolávaní, právach a povinnostiach prokurátorov a

organizácii prokuratúry (čl. 151).

Podľa Národná rada Slovenskej republiky sa nemôže podieľať na výbere

prokurátorov a vedúcich prokurátorov a na disciplinárnom konaní vo vzťahu k

prokurátorom vrátane generálneho prokurátora. Národná rada Slovenskej republiky nemá

podľa a nemôže mať ani podľa zákona, na ktorom sa uznesie, pôsobnosť podľa

citovaných ustanovení v znení voliť

kandidátov na členov výberových komisií, ktoré uskutočňujú výberové konanie na funkciu

prokurátora a na funkciu vedúceho prokurátora, ani navrhovať kandidátov na členov

disciplinárnych komisií, ktoré zisťujú disciplinárnu zodpovednosť prokurátorov a ukladajú

im disciplinárne opatrenia. Výberové komisie a disciplinárne komisie nie sú orgánmi

Národnej rady Slovenskej republiky, ani orgánmi štátu. Rovnako to platí pre ústavnoprávny

výbor Národnej rady Slovenskej republiky určovať žrebom troch členov výberovej komisie z

kandidátov zvolených Národnou radou Slovenskej republiky. Účasť na výbere prokurátorov

a vedúcich prokurátorov podľa Národnej rade Slovenskej republiky nepatrí.

Rovnako Národnej rade Slovenskej republiky podľa nepatrí ani navrhovanie členov

disciplinárnej komisie a primeraného počtu jej náhradníkov. ...

V tejto súvislosti treba zdôrazniť aj ustanovenie § 7a ods. 2 časti prvej vety za

bodkočiarkou v znení Z. z, podľa ktorého

Národná rada Slovenskej republiky volí kandidátov výberovej komisie podľa pomeru

politických síl. Toto ustanovenie ešte zvýrazňuje politický charakter nominácie kandidáta

na člena výberovej komisie...

Postavenie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky ako člena vlády, ktorá

reprezentuje výkonnú moc, a zároveň ako osoby, ktorá je na čele Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré je ústredným orgánom štátnej správy, vylučuje aj

jeho oprávnenie podať návrh na začatie disciplinárneho konania prokurátora. Dôvodom je

najmä pôsobnosť prokuratúry a prokurátora aj vo vzťahu k Ministerstvu spravodlivosti

Slovenskej republiky, na čele ktorého je minister spravodlivosti Slovenskej republiky.

Oprávnenie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky podať návrh na začatie

disciplinárneho konania prokurátora podľa môjho názoru utvára aj podmienky na

neoprávnené politické zasahovanie do pôsobnosti prokurátora a prokuratúry a na

zneužívanie moci...

Minister spravodlivosti Slovenskej republiky ako člen vlády, ani ako „predstaviteľ"

ústredného orgánu štátnej správy - Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, podľa

nemá žiadnu pôsobnosť vo vzťahu k prokuratúre a k prokurátorom vrátane

generálneho prokurátora. Ústavné vymedzenie postavenia prokuratúry (čl. 149) a

generálneho prokurátora (čl. 150) nezakladá žiadny vzťah medzi generálnym prokurátorom

a ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky, či už ako členom vlády Slovenskej

republiky alebo ako osoby, ktorá riadi a zodpovedá za činnosť Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky.

Subjekt, ktorý je objektom dozoru (orgán, ktorý podlieha dozoru prokurátora), teda

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré riadi a za jeho činnosť zodpovedá

minister spravodlivosti Slovenskej republiky, nemôže v súlade s vykonávať

oprávnenia vo vzťahu k orgánu, ktorý dozor vykonáva...

Ak by teda minister spravodlivosti Slovenskej republiky záväzným spôsobom

navrhoval kandidátov na členov disciplinárnych komisií a vymenúval členov Komisie pre

vydávanie stanovísk a v zákonom ustanovených prípadoch by aj zvolával zasadnutia tejto

komisie a určoval toho, kto vedie jej zasadnutie, tento prvok direktívnosti by ho staval do

pozície nadradenosti voči prokuratúre. Takáto pozícia ministrovi spravodlivosti Slovenskej

republiky podľa nepatrí...

Nemožnosť (zákaz) nadriadeného prokurátora vydávať podriadenému prokurátorovi

pokyny podľa a v znení

zoslabuje ochranu práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a

štátu, a to najmä fyzických osôb pred nezákonným (neodôvodneným) začatím trestného

stíhania, vznesením obvinenia, vzatím do väzby alebo podaním obžaloby, teda pred jedným

z najhrubších zásahov štátu do osobnej slobody jednotlivca. V neprípustnej miere

nadraďuje záujem štátu na trestnom stíhaní podozrivých osôb pred verejným záujmom na

ochrane základných práv pred neodôvodneným zásahom zo strany represívnych orgánov

štátu, čo je tiež v rozpore s princípmi právneho štátu. Zoslabuje aj ochranu práv a zákonom

chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu pred neodôvodneným

zásahom do občianskoprávnych vzťahov.“

Vo vzťahu k zakotveniu zásady verejnosti výberových konaní na obsadenie voľného

miesta prokurátora navrhovateľ uviedol, že „overovanie zdravotného stavu a psychickej

vyrovnanosti uchádzača, nezaručuje tajomstvo písomností, nedotknuteľnosť súkromia,

ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného života ani ochranu osobných

údajov...

Uchádzač, ktorý sa zúčastňuje výberového konania na obsadenie voľného miesta

prokurátora nie je ešte prokurátorom. Je osobou, ktorá musí spĺňať zákonné predpoklady

na vymenovanie do funkcie prokurátora... Zverejňovanie všetkých žiadostí o zaradenie do

výberového konania, profesijných životopisov uchádzačov a ich motivačných listov na

webovom sídle generálnej prokuratúry považujem za neoprávnené zverejňovanie údajov o

osobe uchádzača.“.

Navrhovateľ rovnako namieta aj povinnosť uchádzačov o funkciu prokurátora

predkladať vo výberovom konaní písomné vyhlásenia so zoznamom im blízkych osôb a

jeho zverejnenie. Podľa názoru navrhovateľa to možno „považovať za neoprávnené

zhromažďovanie a zverejňovanie údajov o osobe uchádzača, ale aj údajov o jemu blízkych

osobách. Právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním a zverejňovaním údajov

o svojej osobe zaručuje každému ...

Predĺženie subjektívnej lehoty na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania

z dvoch mesiacov na šesť mesiacov, podstatným spôsobom narúša právnu istotu

prokurátora a nie je ani v súlade s , ktorý zaručuje aj právo prokurátora,

aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov. Ak sa prokurátor dopustil

disciplinárneho previnenia alebo konania podľa ,

mal by ten, kto je oprávnený podať návrh na začatie disciplinárneho konania, tento návrh

podať čo najskôr. Preto subjektívnu lehotu dvoch mesiacov na podanie návrhu na začatie

disciplinárneho konania považujem za dostatočnú. Nie je dôvod na predĺženie tejto lehoty.

V tejto súvislosti treba tiež uviesť, že podľa v

znení návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnený

podať minister spravodlivosti Slovenskej republiky proti prokurátorovi ktorejkoľvek

prokuratúry vrátane generálneho prokurátora. Predĺženie subjektívnej lehoty utvára

priestor pre nátlak a nevhodné zasahovanie alebo neoprávnené vystavovanie zásahom do

právomoci prokurátora a tým pre zoslabovanie nestrannosti jeho rozhodovania a jeho

povinnosti chrániť verejný záujem a slúžiť tomuto záujmu.“.

Napokon navrhovateľ napáda aj zmenu právneho postavenia právnych čakateľov

prokuratúry vo vzťahu k osobám, ktoré nadobudli toto postavenie pred účinnosťou zákona

č. , ktorým sa mení a dopĺňa o prokuratúre v znení

neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon

č. “). Napadnuté zákonné ustanovenia považuje navrhovateľ za retroaktívne

a odnímajúce „neodňateľné základné právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň

podľa . Treba uviesť, že Národná rada Slovenskej republiky novelou

v znení neskorších predpisov od 1. októbra 2011 (zákonom č.

) nielen zrušila inštitút právnych čakateľov prokuratúry, ale od 1. októbra

2011 zmenila aj právne postavenie právnych čakateľov prokuratúry, ich status, zhoršujúcim

spôsobom“.

Navrhovateľ žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie, ktorým vysloví že:

«1. slová „ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky z kandidátov

zvolených Národnou radou Slovenskej republiky a“ v ustanovení § 7a ods. 1 druhej vete,

ustanovenia § 7a ods. 2, slová „Národnou radou Slovenskej republiky a ministrom

spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“)“ a slová „alebo

iných osôb, ktoré spĺňajú podmienky podľa tohto zákona“ v ustanovení § 192 ods. 2 druhej

vete, ustanovenie § 192 ods. 2 tretej vety, ustanovenia § 192 ods. 3, 6, 7 a 8 písm. e),

ustanovenie § 197 ods. 1 písm. b), slová „Národná rada Slovenskej republiky a“ v

ustanovení § 265g a slová „Národnú radu Slovenskej republiky a ministra spravodlivosti“ v

ustanovení v prvej vete o prokurátoroch a právnych

čakateľoch prokuratúry v znení nie sú v súlade s prvou

vetou a s ,

2. slová „a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky“ v ustanovení § 6a ods.

2, slová „ako aj o návrhoch komisie, na základe ktorých nevydal stanovisko podľa odseku

1“ v ustanovení § 6a ods. 3, slová „a troch vymenúva a odvoláva minister spravodlivosti

Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“)“ v ustanovení § 6b ods. 1 prvej

vete, ustanovenie § 6b ods. 1 druhej vety, ustanovenie § 6b ods. 2 druhej vety, slová „alebo

minister spravodlivosti" v ustanovení § 6b ods. 3, slová „okrem stanovísk podľa § 6a“ v

ustanovení § 10 ods. 2, slová „a minister spravodlivosti“ v ustanovení § 56ab ods. 1 a

ustanovenie o prokuratúre v znení zákona č.

nie sú v súlade s prvou vetou, s , s a s

,

3. ustanovenia až 10 o prokuratúre v znení

nie sú v súlade s a s ,

4. ustanovenia prvej vety, tretej vety a štvrtej vety

o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení nie sú

v súlade s , s a s , s článkom 8 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, s článkom 17 ods. 1 Medzinárodného paktu

o občianskych a politických právach a s článkom 7 a s článkom 8 ods. 1 Charty základných

práv Európskej únie,

5. ustanovenia prvej vety až tretej vety o

prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení nie sú v

súlade s ,

6. ustanovenia o prokurátoroch a právnych

čakateľoch prokuratúry v znení nie sú v súlade s a s

, s článkom 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, s článkom 17 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a s

článkom 7 a s článkom 8 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie,

7. slová „do šiestich mesiacov“ v ustanovení o

prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení nie sú v

súlade s prvou vetou a s ,

8. ustanovenia o prokurátoroch a právnych

čakateľoch prokuratúry v znení nie je v súlade s prvou

vetou a s .»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov

s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas

Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom

ustanoveným zákonom.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak osoby

uvedené v § 18 ods. 1 písm. a) až f) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily

nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou,

môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie konania.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom

prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o

ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ústavný súd návrh na začatie konania o súlade napadnutých zákonných ustanovení s

, dohovorom, medzinárodným paktom a chartou predbežne prerokoval na

neverejnom zasadnutí podľa a dospel k záveru, že nie

sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa . Návrh bol

teda podaný oprávnenou osobou podľa , resp.

písm. b) , spĺňa náležitosti ustanovené v a zákona

o ústavnom súde, nie je neprípustný a nie je ani zjavne neopodstatnený.

Z uvedených dôvodov bolo rozhodnuté o prijatí návrhu na ďalšie konanie v celom

rozsahu tak, ako to je uvedené v prvom bode výroku tohto uznesenia.

III.

Podľa ak ústavný súd prijme návrh na ďalšie konanie, môže

pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich

ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí

značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.

V nadväznosti na to podľa môže o pozastavení

účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení

rozhodnúť ústavný súd aj na návrh účastníka konania.

Ústavný súd zistil, že všetky navrhovateľom napadnuté ustanovenia zákona

o prokuratúre a zákona o prokurátoroch, resp. slovné spojenia uvedené v týchto

ustanoveniach, boli spolu s inými ustanoveniami týchto zákonov, ako aj niektorými

ustanoveniami o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov,

o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Justičnej akadémii“), zákona

č. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o registri trestov“) a

o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o štátnej službe“) už skôr napadnuté prvým námestníkom generálneho

prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „prvý námestník generálneho prokurátora“)

návrhom doručeným ústavnému súdu 23. augusta 2011.

Návrh prvého námestníka generálneho prokurátora na začatie konania o súlade vyššie

označených právnych predpisov, ich častí, resp. niektorých ich ustanovení ústavný súd

uznesením sp. zn. z 28. septembra 2011 prijal na ďalšie konanie. Súčasne

týmto uznesením ústavný súd pozastavil účinnosť niektorých ustanovení zákona

č. Konkrétne v čl. VI, ktorým sa menil a dopĺňal zákon o prokurátoroch,

pozastavil účinnosť bodu 1 [§ 1 ods. 1 písm. b)], bodu 7 [§ 6 ods. 2 písm. i/], bodu 9 (§ 7),

bodu 10 (§ 7a), bodu 15 (§ 10 ods. 5), bodu 19 (§ 20, § 21), bodu 30 [§ 65 ods. 1 písm. j)],

bodu 32 [§ 93 ods. 1 písm. c) tretí bod], bodu 43 (§ 109), bodu 52 (§ 192 ods. 2), bodu 53

(§ 192 ods. 3 až 8), bodu 57 [§ 197 ods. 1 písm. b) a c)], bodu 68 (§ 221 ods. 1 posledná

veta), bodu 69 [§ 222 ods. 1 písm. d)], bodu 70 [§ 222 ods. 2 písm. c)], bodu 73 (§ 234 až

§ 245a a § 249 až § 251), bodu 74 [§ 252 ods. 1 písm. a) prvý a štvrtý bod], bodu 76

(§ 261 ods. 2) a bodu 77 (§ 265e, § 265f ods. 1 až 4, § 265g, § 265h, § 265i). V čl. X,

ktorým sa menil a dopĺňal zákon o Justičnej akadémii, ústavný súd pozastavil účinnosť

bodu 6 (§ 3 ods. 5), bodu 7 (§ 3 ods. 6), bodu 8 (§ 3 ods. 7), bodu 9 (§ 11 ods. 8), bodu 10

(§ 12 ods. 2, 3, 5 a 6), bodu 11 (§ 13 ods. 5), bodu 12 (§ 14 ods. 1 a 2), bodu 13

(§ 14 ods. 3), bodu 14 (§ 14) a bodu 16 (§ 17). V čl. XIII, ktorým sa menil a dopĺňal zákon

o registri trestov, tiež pozastavil účinnosť bodu 1 [§ 14 ods. 3 písm. e) tretí bod] a napokon

v čl. XIV, ktorým sa menil a dopĺňal zákon o štátnej službe, pozastavil účinnosť bodu 1

(§ 2 ods. 3).

Pokiaľ ide o návrh na pozastavenie účinnosti navrhovateľom napadnutých zákonných

ustanovení, ústavný súd konštatuje, že účinnosť väčšiny z týchto ustanovení bola už

pozastavená uznesením ústavného súdu sp. zn. z 28. septembra 2011,

ktorým čiastočne vyhovel návrhu prvého námestníka generálneho prokurátora na

pozastavenie účinnosti ním napadnutých ustanovení Už pri

rozhodovaní o návrhu prvého námestníka generálnej prokuratúry ústavný súd zvažoval

závažnosť dopadov všetkých ním napadnutých ustanovení , pričom

dospel k záveru, že predpokladané podmienky na pozastavenie účinnosti sú splnené

len vo vzťahu k niektorým z napadnutých ustanovení zákona o prokurátoroch, zákona

o Justičnej akadémii, zákona o registri trestov a zákona o štátnej službe.

Navrhovateľ odôvodnil návrh na pozastavenie účinnosti všetkých ním namietaných

zákonných ustanovení hrozbou porušovania základných práv a slobôd a nerešpektovaním

jedného zo základných ústavnoprávnych princípov, ktorým je princíp právneho štátu,

požiadavky právnej istoty, zákazu spätného pôsobenia právnych predpisov a ochrany

legálne nadobudnutých práv.

Ústavný súd zdôrazňuje, že k uplatneniu svojej právomoci podľa čl. 125 ods. 2

pristupuje vo svojej doterajšej judikatúre len v dostatočne odôvodnených prípadoch,

a pritom celkom výnimočne, t. j. keď sú spôsob ohrozenia označených základných práv a

slobôd, resp. hrozba hospodárskej škody alebo iného nenapraviteľného následku v návrhu

dostatočne konkretizované, pričom z okolností prípadu zjavne vyplýva, že tvrdenia

navrhovateľa možno považovať za preukázané, a teda opodstatnené (m. m. ).

V danom prípade ústavný súd, berúc na zreteľ uznesením sp. zn.

z 28. septembra 2011 pozastavenú účinnosť väčšiny navrhovateľom napadnutých

zákonných ustanovení, vyhodnotil dôvody uvádzané navrhovateľom na pozastavenie

účinnosti aj ďalších napadnutých zákonných ustanovení za nezakladajúce dôvod na

revidovanie rozhodnutia ústavného súdu týkajúceho sa návrhu na pozastavenie účinnosti

napadnutých zákonných ustanovení, ktoré bolo vydané v konaní o návrhu prvého

námestníka generálneho prokurátora. Ústavný súd preto nevyhovel navrhovateľovej žiadosti

o pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení a zákona

o prokurátoroch, tak ako to vyplýva z druhého bodu výroku tohto uznesenia.

IV.

Podľa ustanovenia ak tento zákon neustanovuje inak

a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane

ustanovenia .

Podľa ustanovenia môže ústavný súd

v záujme hospodárnosti konania spojiť na spoločné konanie veci, ktoré u neho začali

a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

So zreteľom na obsah obidvoch návrhov na začatie konania pred ústavným súdom,

podľa ktorých niektoré ustanovenia a zákona o prokurátoroch nie sú v

súlade s , dohovorom, medzinárodným paktom, prípadne chartou, ústavný súd

považuje za dôvodné v záujme hospodárnosti konania spojiť konanie o návrhu navrhovateľa

s konaním o návrhu prvého námestníka generálneho prokurátora. S dôrazom na uvedené

ústavný súd rozhodol o spojení vecí na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v treťom

bode výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. novembra 2011