Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 496/2011
PDF · 123.89 KB
No categories available
III. ÚS 496/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. novembra 2011
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. L. M., Česká republika, zastúpeného advokátom Mgr.
M. M., Č., pre namietané porušenie základných práv podľa čl. 20, čl. 46, čl. 47 a čl. 48
Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Prievidza
č. k. 9 C/23/2008-53 z 13. januára 2009 a rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 19 Co/168/2009-79 z 11. marca 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. L. M. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júna 2011
faxom a 29. júna 2011 poštou doručená sťažnosť Ing. L. M., Česká republika (ďalej len
„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich základných práv a slobôd.
Keďže sťažnosť nespĺňala náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred
ústavným súdom podľa § 20 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“), ústavný súd listom č. k. Rvp 1586/2011-6 z 13. júla 2011 oboznámil sťažovateľa so
zistenými nedostatkami a vyzval ho, aby uviedol, ktoré jeho základné práva a slobody
a z akých dôvodov mali byť porušené, aby predložil právoplatné rozhodnutia všeobecných
súdov, ktorých neústavnosť namieta, ako aj splnomocnenie pre advokáta na jeho
zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd sťažovateľa zároveň upozornil
na možnosť odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
V doplnení sťažnosti doručenom ústavnému súdu 26. augusta 2011 sťažovateľ žiadal,
aby ústavný súd vydal tento nález:
„1. Ústavný súd SR sťažnosti vyhovuje.
2. Ústavný súd SR konštatuje, že v odvolacom konaní pred Krajským súdom Trenčín
č. k. 19 Co/168/2009 a v konaní pred Okresným súdom Prievidza č. k. 9 C/23/2008 došlo
k porušeniu práv a slobôd sťažovateľa
a) podľa článku 20, podľa článku 46, podľa článku 47, podľa článku 48 Ústavy
Slovenskej republiky
b) podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd a podľa čl. 1
dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd...
4. Krajský súd Trenčín je povinný uhradiť sťažovateľovi náklady konania.“
Sťažovateľ zároveň pripojil kópiu rozsudku Okresného súdu Prievidza
č. k. 9 C/23/2008-53 z 13. januára 2009 a rozsudku Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 19 Co/168/2009-79 z 11. marca 2011 (bez vyznačenia dátumu právoplatnosti)
a splnomocnenie na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom advokátom Mgr. M.
M., Č.
II.
Podľa čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavy ústavný súd je
nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na
neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa
ustanovení § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť
dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie
sa nemusí odôvodniť.
Ústavný súd je v zmysle § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom
na začatie konania. Uvedené osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce
ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené právnym zástupcom, advokátom.
Povinnosti advokáta vyplývajúce zo zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene
a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je
advokát povinný vykonávať tak, aby boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie
konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené
predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými
začína konanie pred ústavným súdom (napr. II. ÚS 117/05, III. ÚS 236/07, III. ÚS 334/09).
Ústavný súd konštatuje, že v danom prípade napriek výzve ústavného súdu návrh
na rozhodnutie vo veci samej (petit) v spojení s odôvodnením sťažnosti nie je (vo vzťahu
k jednotlivým základným právam a slobodám) vymedzený presne, určito a zrozumiteľne,
teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu
o prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Nedostatok zákonom predpísaných náležitostí
je dôvodom odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Na základe uvedených skutočností ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia.
Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že judikáty Ústavného súdu Českej
republiky, na ktoré sťažovateľ vo svojej sťažnosti odkazuje, nepatria medzi pramene práva
Slovenskej republiky, ktorými je ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti viazaný.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. novembra 2011