Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 489/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. novembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. K., Č., zastúpeného spoločnosťou A., s. r. o., Č., v

menej ktorej koná advokát JUDr. M. S., vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 12 v spojení s čl. 4 ods. 1, 2 a 4 Listiny

základných práv a slobôd unesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 To

10/2010 z 21. júna 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. J. K. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. augusta

2011 doručená sťažnosť Ing. J. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 12 v spojení s čl. 4 ods. 1, 2

a 4 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 21. júna 2011 (ďalej

aj „napadnuté uznesenie“).

Sťažovateľ bol rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

zo 7. novembra 2007 uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho trestného

činu podvodu podľa a a Trestný

zákon v znení neskorších predpisov, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere

2 roky s podmienečným odkladom výkonu trestu so skúšobnou dobou v trvaní 5 rokov.

Rovnako tak bol sťažovateľovi uložený aj peňažný trest v sume 250 000 Sk, pričom mu

bola súčasne uložená povinnosť nahradiť majetkovú škodu spôsobenú trestným činom

poškodenému (M., B.) v sume 2 547 055 Sk a spolu s ďalším obžalovaným aj povinnosť

uhradiť majetkovú škodu v sume 39 500 Sk. Odvolanie sťažovateľa bolo napadnutým

uznesením podľa o trestnom konaní súdnom (trestný

poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietnuté ako

nedôvodné.

V sťažnosti sťažovateľ namieta, že krajský súd ani najvyšší súd neodstránili

nedostatky, na ktoré sťažovateľ počas celého konania poukazoval. Sťažovateľ v

podrobnostiach uvádza:

„Poukazoval som najmä na nezákonnosť zaobstaraných dôkazov. Dňa 23. 7. 1995

vydal Okresný úrad vyšetrovania PZ Ž., pod č. ... príkaz na prehliadku iných priestorov -

osobného motorového vozidla ... ŠPZ ..., ktorého majiteľom bola v tom čase spoločnosť K. s.

r. o., so sídlom J., pričom ja som bol užívateľom tohto motorového vozidla a zároveň

jediným konateľom obchodnej spoločnosti K. s. r. o. S uvedenou prehliadkou iných

priestorov vyjadril krátky súhlas okresný prokurátor v Ž. dňa 24. 7. 1998 bez toho, že by

túto skutočnosť zdôvodnil, čím došlo nie len k podstatnej chybe konania v zmysle § 258 ods.

1 písm. a , ale aj porušeniu môjho práva na súkromie. Na základe toho príkazu

na prehliadku iných priestorov boli prehliadkou motorového vozidla zaistené listinné

dôkazy, ktoré sú podkladmi pre body 3-8 rozsudku Krajského súdu Žilina.“

Sťažovateľ súčasne poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky

sp. zn. , ktorým boli v Českej republike v zákone č. 141/1961 Sb. o trestním

řízení soudním (trestní řád) zrušené niektoré časti ustanovenia § 83 ods. 1. Podľa tohto

rozhodnutia podobne ako v prípade domovej prehliadky, tak i pri výkone prehliadky iných

priestorov vrátane poľnohospodárskych stavieb ako aj pozemkov dochádza k zásahu do

súkromnej sféry jednotlivca priestorovo vymedzenej a pre takýto zásah je potrebné

predchádzajúce povolenie súdu. Podľa názoru sťažovateľa: „Keďže ust. § 83 a) ods. 1 Tr.

poriadku bolo zrušené iným štátom, ktorý ho kontinuálne používal

tak ako Slovenská republika po rozdelení ČSFR a bolo zistené ústavným súdom iného štátu,

že toto ustanovenie je protiústavné a v rozpore s právom Európskej únie a štátov v nej

združených, je zrejmé, že toto ustanovenie je protiústavné na území SR a ak bolo na základe

dôkazov získaných podľa tohto ustanovenia vydané rozhodnutie, javí sa byť také

rozhodnutie nezákonné pre takúto chybu konania v zmysle

a na základe takto získaných dôkazov nemôže dôjsť k odsudzujúcemu rozsudku, nakoľko

takéto rozhodnutie je odôvodňované nezákonnými dôkazmi.“

Sťažovateľ v súvislosti s predloženými námietkami navrhuje, aby ústavný súd

prerušil konanie o tejto sťažnosti a dal podnet na konanie o súlade právnych predpisov

z dôvodu, že ustanovenie je v rozpore s listinou, ako aj

niektorými medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Vo veci samej sťažovateľ navrhuje vydať takéto rozhodnutie:

„Základné právo Ing. J. K... na ochranu súkromia upravené v čl. 4 ods. 1, 2 a 4

Listiny základných práv a slobôd a právo na ochranu súkromia upravené v čl. 12 Listiny

základných práv a slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. zrušuje a vracia mu vec na ďalšie konanie.

Ing. J. K. priznáva trovy právneho zastúpenia vo výške 314,18 EUR... ktoré je súd

povinný zaplatiť na účet A. s. r. o... do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

V posudzovanom prípade ústavný súd zistil, že sťažovateľom napadnuté uznesenie

najvyššieho súdu sp. zn. z 21. júna 2011, ktorým bol potvrdený rozsudok

krajského súdu č. k. -7946 zo 7. novembra 2007, nadobudol v zmysle § 139

ods. 1 písm. a) právoplatnosť okamihom vyhlásenia rozsudku

odvolacieho súdu, t. j. 21. júna 2011.

Ústavný súd vychádzal pri určovaní, od kedy začala sťažovateľovi plynúť lehota na

podanie sťažnosti proti uzneseniu najvyššieho súdu, zo svojej doterajšej judikatúry,

v zmysle ktorej sa pri posudzovaní otázky dodržiavania lehoty na podanie sťažnosti musí

vychádzať z doslovného znenia a , ktorý

upravuje právoplatnosť rozhodnutí v trestnom konaní. Z toho vyplýva, že ústavný súd

zásadne nemôže ľubovoľne posudzovať začiatok plynutia týchto lehôt a posúvať ich

v závislosti od faktických úkonov súdov v trestnom konaní (m. m. ).

Z obsahu sťažnosti a ústavným súdom vyžiadanej kópie zápisnice o verejnom

zasadnutí senátu najvyššieho súdu vyplýva, že sťažovateľ bol v odvolacom konaní pred

najvyšším súdom zastúpený obhajcom, ktorý ho súčasne zastupuje aj v tomto konaní pred

ústavným súdom. Najvyšší súd o odvolaní sťažovateľa rozhodoval na verejnom zasadnutí

21. júna 2011, na ktorom bol tento jeho obhajca aj prítomný.

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ mohol vedieť už 21. júna 2011, kedy bolo

rozhodnutie najvyššieho súdu vyhlásené, že v tento deň toto rozhodnutie nadobudlo i

právoplatnosť [ ]. Táto vedomosť sťažovateľa sa

odvíja od toho, že v tomto konaní pred najvyšším súdom bol zastúpený obhajcom, ktorý

podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov je povinný pri výkone advokácie konať čestne, svedomito, dôsledne využívať

všetky právne prostriedky a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa svojho

presvedčenia pokladá za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovania

právnych služieb.

Ústavnému súdu bola sťažnosť sťažovateľa proti rozhodnutiu najvyššieho súdu

doručená 30. augusta 2011, pričom na poštovú prepravu bola podaná 25. augusta 2011, teda

4 dni po uplynutí dvojmesačnej lehoty, ktorá v okolnostiach danej veci začala plynúť

najneskôr dňom, ktorým napadnuté uznesenie najvyššieho súdu nadobudlo právoplatnosť,

teda 21. júna 2011. Nedodržanie tejto lehoty je dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako

podanej oneskorene ( ). V prípade podania sťažnosti po

uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje

zmeškanie tejto lehoty odpustiť (napr. , ).

Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa je časovo obmedzený

právny prostriedok ochrany ústavnosti možno konštatovať, že lehota stanovená na tento

druh konania pred ústavným súdom sťažovateľovi bez akýchkoľvek pochybností uplynula

skôr, než podal túto sťažnosť. Ústavný súd preto jeho sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2

ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. novembra 2011