Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 528/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. novembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. R. U., R., zastúpeného advokátkou E. K., B., vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

z 12. júla 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. R. U. o d m i e t a pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. septembra

2O011 doručená sťažnosť JUDr. R. U., R. vo veci namietaného porušenia základného práva

podľa (ďalej len „“) a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 12. júla 2011.

Zo sťažnosti vyplýva:

«Dňa 31.05.2007 podal predseda Krajského súdu v Žiline p. K. návrh na

disciplinárne stíhanie sťažovateľa. Predmetný návrh bol vedený na Najvyššom súde

Slovenskej republiky - Disciplinárny súd (ďalej aj „disciplinárny súd“) pod sp. zn.

. Vo veci bolo rozhodnuté – disciplinárne konanie bolo v celom rozsahu

zastavené – a to dňa 20.05.2009. Rozhodnutie Najvyššieho súdu – disciplinárny súd

nadobudlo právoplatnosť dňa 27.08.2009.

Pre posudzovanú vec je podstatné začatie disciplinárneho konania, t.j. deň

31.05.2007 a jeho trvanie až (najmenej) do 31.12.2008, ktoré skutočnosti vyplývajú

z pripojeného rozhodnutia disciplinárneho súdu. Spôsob rozhodnutia o disciplinárnom

návrhu, deň konečného rozhodnutia, či nadobudnutie právoplatnosti nemajú žiadny súvis

s uplatňovaným nárokom. Len na okraj uvádzame, že disciplinárne konanie sa po celý čas

viedlo výlučne o priestupku, resp. o konaní, ktoré malo mať znaky priestupku podľa

osobitného predpisu.

V dôsledku vedenia predmetného disciplinárneho konania neboli sťažovateľovi

v zákonom stanovených termínoch v rokoch 2007 a 2008 vyplatené ďalšie platy v zmysle

ust. (v znení pred jeho novelizáciou zákonom

č. ). Tieto ďalšie platy mu boli vyplatené až dňa 30.09.2009. Do uvedeného

dátumu bol preto podľa názoru sťažovateľa Krajský súd v Žiline v omeškaní vo vzťahu ku

každému jednotlivému ďalšiemu platu. Preto sa sťažovateľ domáhal zapolatenia úrokov

z omeškania v sume 881,14 Eur žalobou na Okresnom súde v Revúcej. ...

Sťažovateľ namietal, že znenie cit. v znení pred

novelizáciou bolo v rozpore s , 2 Slovenskej

republiky, v zmysle ktorého platí princíp rovnosti vo vzťahu k základným právam

a slobodám. Sťažovateľ namietal, že cit. znenie § 77 ods. 1 porušovalo zásadu prezumpcie

neviny a vo faktickej rovine aj zásadu, že nie je možné za ten istý skutok obvineného

potrestať dvakrát (opakovane). Predmetné zásady patria medzi základné práva, ktoré musia

byť garantované a rešpektované. Sťažovateľ tiež poukázal na skutočnosť, že disciplinárne

konanie bolo proti nemu vedené „len“ pre priestupok. V prípade priestupkového konania

proti osobe, ktorá nie je sudcom, samotný fakt, že sa také konanie vedie, nemá žiadny vplyv

na príjem (mzdu) takejto osoby. Navyše, v prípade uznania viny za priestupok najvyšší trest,

ktorý bolo možné podľa uložiť, bola pokuta vo výške

50.000,00 Sk (dnes je to 1.659,00 Eur), čo je suma nižšia, ako bol jeden nevyplatený ďalší

plat v prípade sťažovateľa. ...

Navyše, bez ohľadu na uvedenú novelizáciu sťažovateľ

poukázal na skutočnosť, že tak zákonodarca ako aj predkladateľ legislatívnych návrhov (t.j.

Ministerstvo spravodlivosti SR) už v období pred označenou novelou si boli vedomí

nerovnosti, ktorú namietané znenie vyvolávalo, a preto v rámci

úprav ohľadom nároku na ďalší plat pre roky 2005 a 2006 (prechodné ustanovenie § 151h

ods. 1 písm. c) a , v znení

Z.z. a č. ) samotné vedenie disciplinárneho konania nebolo prekážkou vzniku

nároku na ďalší plat.

Napokon sťažovateľ uviedol, že z titulu princípu subsidiarity je rozpor ustanovneia

(v jeho namietanom znení pred novelizáciou zák.

č. ) s oprávnený riešiť aj všeobecný súd. Vzhľadom na aktuálnu

právnu úpravu ďalších platov (v dôsledku citovanej novely) už konanie o nesúlade dotknutej

právnej normy s nie je možné ( ).

Okresný súd Revúca nároku čiastočne vyhovel a priznal sťažovateľovi náhradu

úrokov z omeškania v sume 510,75 Eur, pričom tieto počítal odo dňa 16.01.2009. Vo zvyšku

nárok sťažovateľa zamietol, pričom okrem poukazu na Slovenskej

republiky sa nijako nevysporiadal s jeho argumentáciou v tejto časti.

O odvolaní proti rozsudku OS Revúca rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici,

pričom sa len „stotožnil“ s argumentáciou prvostupňového súdu (ktorá však v podstatnej

a namietanej časti neexistuje). Rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.

zo dňa 12.07.2011 bolo sťažovateľovi doručené dňa 27.07.2011.

V zákonnej lehote podávame proti tomuto rozhodnutiu ústavnú sťažnosť. ...

Namietaným rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici bol sťažovateľ ukrátený

na svojom základnom práve na spravodlivý proces (v zmysle SR,

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 6 Dohovoru o ochrane základných práv

a slobôd). Okrem toho sťažovateľ namieta, že rozhodnutie je v rozpore s princípom právnej

istoty (vyplývajúcim predovšetkým z SR, ako aj z SR),

ktorého imanentnou súčasťou je aj legitímna predvídateľnosť postupu orgánov verejnej

moci v súlade s právom a zákonom stanovenými požiadavkami. ...

Obsahom základného práva na inú právnu ochranu podľa je

umožniť každému prístup k takémuto orgánu a tomu zodpovedajúca povinnosť dotknutého

orgánu o veci konať takým spôsobom, aby nedošlo k porušeniu ústavnoprocesných

princípov podľa druhej hlavy siedmeho oddielu SR. Porušenie práva na spravodlivý

proces nastáva aj vtedy, ak všeobecný súd urobí právny záver, ale sa nevysporiada

so skutočnosťou, ktorej zohľadnenie je nevyhnutné pre právne posúdenie veci. Inými

slovami – ak je rozhodnutie súdu neodôvodnené a arbitrárne.

Prvostupňový, rovnako ako aj odvolací súd sa nijako nezaoberali podstatnou časťou

návrhu sťažovateľa, čím v rozpore s zasiahli do sťažovateľovho práva na súdnu

ochranu. Medzi namietaným rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici a porušením

sťažovateľovho práva je priama súvislosť.»

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:

„Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. zo dňa 12.07.2011

v časti, v ktorej potvrdil rozsudok Okresného súdu Revúca č.k. -54 zo dňa

15.03.2011, porušil základné právo sťažovateľa podľa Slovenskej

republiky, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a

Slovenskej republiky.

Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa

12.07.2011 sa v namietanej časti ruší a vec sa vracia Krajskému súdu v Banskej Bystrici na

ďalšie konanie a rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania

a právneho zastúpenia na účet jeho právnej zástupkyne do 15 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd konštatuje, že nie je v jeho právomoci o merite podanej sťažnosti konať

a rozhodnúť.

Ako to vyplýva z ustanovenia , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základných právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov. V danom prípade

sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu dovolanie, ako to sám v sťažnosti uviedol

a ako to ústavný súd zistil aj z prípisu Okresného súdu Revúca, ktorý o veci rozhodoval ako

súd prvého stupňa.

Podľa názoru ústavného súdu v prípade podania mimoriadneho opravného

prostriedku (dovolania) a súbežne podanej sťažnosti je daná právomoc ústavného súdu až

po rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie takejto sťažnosti bude považovaná za

zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu rozhodnutiu (mutatis mutandis ,

).

Keďže sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu dovolanie, právomoc

poskytnúť ochranu označeným právam má v tomto štádiu Najvyšší súd Slovenskej

republiky v rámci dovolacieho konania. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného

súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. novembra 2011