Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 528/2011
PDF · 142.47 KB
No categories available
II. ÚS 528/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. novembra 2011
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. R. U., R., zastúpeného advokátkou E. K., B., vo veci
namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13 Co 177/2011
z 12. júla 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. R. U. o d m i e t a pre nedostatok právomoci.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. septembra
2O011 doručená sťažnosť JUDr. R. U., R. vo veci namietaného porušenia základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.
13 Co 177/2011 z 12. júla 2011.
Zo sťažnosti vyplýva:
«Dňa 31.05.2007 podal predseda Krajského súdu v Žiline p. K. návrh na
disciplinárne stíhanie sťažovateľa. Predmetný návrh bol vedený na Najvyššom súde
Slovenskej republiky - Disciplinárny súd (ďalej aj „disciplinárny súd“) pod sp. zn.
2Ds 2/2007. Vo veci bolo rozhodnuté – disciplinárne konanie bolo v celom rozsahu
zastavené – a to dňa 20.05.2009. Rozhodnutie Najvyššieho súdu – disciplinárny súd
nadobudlo právoplatnosť dňa 27.08.2009.
Pre posudzovanú vec je podstatné začatie disciplinárneho konania, t.j. deň
31.05.2007 a jeho trvanie až (najmenej) do 31.12.2008, ktoré skutočnosti vyplývajú
z pripojeného rozhodnutia disciplinárneho súdu. Spôsob rozhodnutia o disciplinárnom
návrhu, deň konečného rozhodnutia, či nadobudnutie právoplatnosti nemajú žiadny súvis
s uplatňovaným nárokom. Len na okraj uvádzame, že disciplinárne konanie sa po celý čas
viedlo výlučne o priestupku, resp. o konaní, ktoré malo mať znaky priestupku podľa
osobitného predpisu.
V dôsledku vedenia predmetného disciplinárneho konania neboli sťažovateľovi
v zákonom stanovených termínoch v rokoch 2007 a 2008 vyplatené ďalšie platy v zmysle
ust. § 77 ods. 1 písm. c) zák. č. 385/2000 Z.z. (v znení pred jeho novelizáciou zákonom
č. 517/2008 Z.z.). Tieto ďalšie platy mu boli vyplatené až dňa 30.09.2009. Do uvedeného
dátumu bol preto podľa názoru sťažovateľa Krajský súd v Žiline v omeškaní vo vzťahu ku
každému jednotlivému ďalšiemu platu. Preto sa sťažovateľ domáhal zapolatenia úrokov
z omeškania v sume 881,14 Eur žalobou na Okresnom súde v Revúcej. ...
Sťažovateľ namietal, že znenie cit. § 77 ods. 1 zák. č. 385/2000 Z.z. v znení pred
novelizáciou zákonom č. 517/2008 Z.z. bolo v rozpore s čl. 12 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej
republiky, v zmysle ktorého platí princíp rovnosti vo vzťahu k základným právam
a slobodám. Sťažovateľ namietal, že cit. znenie § 77 ods. 1 porušovalo zásadu prezumpcie
neviny a vo faktickej rovine aj zásadu, že nie je možné za ten istý skutok obvineného
potrestať dvakrát (opakovane). Predmetné zásady patria medzi základné práva, ktoré musia
byť garantované a rešpektované. Sťažovateľ tiež poukázal na skutočnosť, že disciplinárne
konanie bolo proti nemu vedené „len“ pre priestupok. V prípade priestupkového konania
proti osobe, ktorá nie je sudcom, samotný fakt, že sa také konanie vedie, nemá žiadny vplyv
na príjem (mzdu) takejto osoby. Navyše, v prípade uznania viny za priestupok najvyšší trest,
ktorý bolo možné podľa § 42a ods. 2 zák. č. 372/1990 Zb. uložiť, bola pokuta vo výške
50.000,00 Sk (dnes je to 1.659,00 Eur), čo je suma nižšia, ako bol jeden nevyplatený ďalší
plat v prípade sťažovateľa. ...
Navyše, bez ohľadu na uvedenú novelizáciu zákona č. 385/2000 Z.z. sťažovateľ
poukázal na skutočnosť, že tak zákonodarca ako aj predkladateľ legislatívnych návrhov (t.j.
Ministerstvo spravodlivosti SR) už v období pred označenou novelou si boli vedomí
nerovnosti, ktorú namietané znenie § 77 zák. č. 385/2000 Z.z. vyvolávalo, a preto v rámci
úprav ohľadom nároku na ďalší plat pre roky 2005 a 2006 (prechodné ustanovenie § 151h
ods. 1 písm. c) a § 151i ods. 1 písm. c) zák. č. 385/2000 Z.z., v znení zákonov č. 609/2004
Z.z. a č. 622/2005 Z.z.) samotné vedenie disciplinárneho konania nebolo prekážkou vzniku
nároku na ďalší plat.
Napokon sťažovateľ uviedol, že z titulu princípu subsidiarity je rozpor ustanovneia
§ 77 ods. 1 písm. c) zák. č. 385/2000 Z.z. (v jeho namietanom znení pred novelizáciou zák.
č. 517/2008 Z.z.) s ústavou oprávnený riešiť aj všeobecný súd. Vzhľadom na aktuálnu
právnu úpravu ďalších platov (v dôsledku citovanej novely) už konanie o nesúlade dotknutej
právnej normy s ústavou nie je možné (§ 41a ods. 4 zák. č. 38/1993 Z.z.).
Okresný súd Revúca nároku čiastočne vyhovel a priznal sťažovateľovi náhradu
úrokov z omeškania v sume 510,75 Eur, pričom tieto počítal odo dňa 16.01.2009. Vo zvyšku
nárok sťažovateľa zamietol, pričom okrem poukazu na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky sa nijako nevysporiadal s jeho argumentáciou v tejto časti.
O odvolaní proti rozsudku OS Revúca rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici,
pričom sa len „stotožnil“ s argumentáciou prvostupňového súdu (ktorá však v podstatnej
a namietanej časti neexistuje). Rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.
13Co/1777/2011 zo dňa 12.07.2011 bolo sťažovateľovi doručené dňa 27.07.2011.
V zákonnej lehote podávame proti tomuto rozhodnutiu ústavnú sťažnosť. ...
Namietaným rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici bol sťažovateľ ukrátený
na svojom základnom práve na spravodlivý proces (v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 36
ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 6 Dohovoru o ochrane základných práv
a slobôd). Okrem toho sťažovateľ namieta, že rozhodnutie je v rozpore s princípom právnej
istoty (vyplývajúcim predovšetkým z čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, ako aj z čl. 46 Ústavy SR),
ktorého imanentnou súčasťou je aj legitímna predvídateľnosť postupu orgánov verejnej
moci v súlade s právom a zákonom stanovenými požiadavkami. ...
Obsahom základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy je
umožniť každému prístup k takémuto orgánu a tomu zodpovedajúca povinnosť dotknutého
orgánu o veci konať takým spôsobom, aby nedošlo k porušeniu ústavnoprocesných
princípov podľa druhej hlavy siedmeho oddielu Ústavy SR. Porušenie práva na spravodlivý
proces nastáva aj vtedy, ak všeobecný súd urobí právny záver, ale sa nevysporiada
so skutočnosťou, ktorej zohľadnenie je nevyhnutné pre právne posúdenie veci. Inými
slovami – ak je rozhodnutie súdu neodôvodnené a arbitrárne.
Prvostupňový, rovnako ako aj odvolací súd sa nijako nezaoberali podstatnou časťou
návrhu sťažovateľa, čím v rozpore s ústavou zasiahli do sťažovateľovho práva na súdnu
ochranu. Medzi namietaným rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici a porušením
sťažovateľovho práva je priama súvislosť.»
Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:
„Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. 13Co/177/2011 zo dňa 12.07.2011
v časti, v ktorej potvrdil rozsudok Okresného súdu Revúca č.k. 5C/204/2010-54 zo dňa
15.03.2011, porušil základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Ústavy
Slovenskej republiky.
Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/177/2011 zo dňa
12.07.2011 sa v namietanej časti ruší a vec sa vracia Krajskému súdu v Banskej Bystrici na
ďalšie konanie a rozhodnutie.
Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania
a právneho zastúpenia na účet jeho právnej zástupkyne do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd konštatuje, že nie je v jeho právomoci o merite podanej sťažnosti konať
a rozhodnúť.
Ako to vyplýva z ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu
poskytovať ochranu základných právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,
ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov. V danom prípade
sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu dovolanie, ako to sám v sťažnosti uviedol
a ako to ústavný súd zistil aj z prípisu Okresného súdu Revúca, ktorý o veci rozhodoval ako
súd prvého stupňa.
Podľa názoru ústavného súdu v prípade podania mimoriadneho opravného
prostriedku (dovolania) a súbežne podanej sťažnosti je daná právomoc ústavného súdu až
po rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie takejto sťažnosti bude považovaná za
zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu rozhodnutiu (mutatis mutandis I. ÚS 169/09,
Keďže sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu dovolanie, právomoc
poskytnúť ochranu označeným právam má v tomto štádiu Najvyšší súd Slovenskej
republiky v rámci dovolacieho konania. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného
súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. novembra 2011