Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 518/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. novembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. E. L., Ž., zastúpenej advokátom JUDr. Ing. J. L., Ž.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd v konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn.

a jeho uznesením z 22. septembra 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. E. L. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. októbra

2011 doručená sťažnosť JUDr. E. L. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa

čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) v konaní vedenom

Okresným súdom Žilina (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou konania na

strane odporcu v 5. rade vedeného okresným súdom pod sp. zn. , v ktorom

bolo 28. júna 2011 uznesením vyhovené návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Proti

tomuto uzneseniu podala sťažovateľka odvolanie.

«Napriek tomu, že toto uznesenie nebolo zákonným spôsobom doručené všetkým

odporcom, súd na tomto uznesení vyznačil predbežnú vykonateľnosť dňa 15. 7. 2011,

nasledovne:

Odporca v rade 1. 14. 7. 2011

Odporca v rade 5. 30. 6. 2011

Na základe horeuvedeného uznesenia... podali navrhovatelia prostredníctvom

právnej zástupkyne... návrh na vykonanie exekúcie dňa 12. 7. 2011, ktorý podali

exekútorovi Mgr. B. J. ... pričom na návrhu je dátum podania 13. 7. 2011, rukou prepísaný

na 14. 7. 2011...

K návrhu na výkon exekúcie bol však pripojený „exekučný titul“ kde predbežná

vykonateľnosť voči odporkyni v rade 1. je vyznačená dňa 14. 7. 2011 a nie tak ako je

uvedené v návrhu na výkon exekúcie dňa 29. 6. 2011.

Exekútor dňa 26. 7. 2011 podal na súd žiadosť o udelenie poverenia na výkon

exekúcie, pričom súdu doručil návrh na výkon exekúcie, ako aj exekučný titul.

Okresný súd v Žiline dňa 1. 8. 2011 poveril súdneho exekútora Mgr. B. J. vykonaním

tejto exekúcie.

Následne exekútor dňa 18. 8. 2011 vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré

doručil obom „povinným“.

Týmto upovedomením zároveň zakázal povinným, aby odo dňa doručenia nakladali

so svojim majetkom, ktorý podlieha exekúcii a taktiež vyzval na zaplatenie trov exekúcie vo

výške 911,32 €.

Obe „povinné“ sme podali proti tomuto upovedomeniu v zákonnej lehote námietky

proti exekúcii ako aj námietky proti trovám exekúcie...

Následne súd oznámením zo dňa 30. 8. 2011 uznal pochybenie pri doručovaní

predmetného „exekučného titulu“ a na záver uviedol, že tento „exekučný titul“ ku dňu

30. 8. 2011 nie je vykonateľný.

V zmysle horeuvedeného navrhovatelia podali dňa 14. 9. 2011 podanie, ktorým

zobrali návrh na výkon exekúcie späť.

Súd uznesením zo dňa 22. 9. 2011, doručené právnemu zástupcovi „povinných“ JUDr.

J. B. dňa 05. 10. 2011 exekučné konanie zastavil...

Súd o našich námietkach zo dňa 9. 9. 2011 nerozhodol z dôvodu „že takéto

rozhodnutie považoval za nadbytočné“».

Podľa názoru sťažovateľky okresný súd nepostupoval v napadnutom exekučnom

konaní v súlade so zákonom, pretože „pred vydaním poverenia exekútorovi vôbec

nezisťoval, či odporcovia svoju povinnosť uloženú nevykonateľným rozhodnutím splnili

alebo nie“.

Sťažovateľka zároveň poukázala na „zásadný rozpor“ medzi návrhom na vykonanie

exekúcie a exekučným titulom, ktorý si okresný súd mal všimnúť a presvedčiť sa, či údajný

exekučný titul je skutočne vykonateľný. Ďalší nedostatok konania sťažovateľka vidí

v skutočnosti, že okresný súd rozhodol o zastavení exekúcie bez rozhodnutia o ňou

vznesených námietkach.

Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti navrhuje, aby ústavný

súd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie označených práv a prizná jej primerané

finančné zadosťučinenie v sume 100 000 €, ako aj úhradu trov právneho zastúpenia.

Z priloženého uznesenia okresného súdu č. k. -64 z 22. septembra 2011

vyplýva, že okresný súd exekúciu v predmetnej veci v zmysle § 57 ods. 1 písm. c)

Exekučného poriadku zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu na jej vykonanie. O trovách

exekučného konania rozhodol tak, že oprávnení musia nahradiť trovy právneho zastúpenia

povinných, t. j. aj samotnej sťažovateľky.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľka proti uzneseniu o zastavení exekučného

konania podala v časti výšky náhrady trov odvolanie.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

1. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

Ústavný súd z tohto hľadiska preskúmal napadnuté konanie, ako aj rozhodnutie

okresného súdu, a nezistil pritom žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný

postup tohto súdu nemajúci oporu v zákone.

V nadväznosti na námietky sťažovateľky ústavný súd poukazuje na § 57 ods. 1

písm. c) Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie

navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie. Oprávnený môže bez akýchkoľvek procesných

prekážok navrhnúť zastavenie exekúcie. V takom prípade niet procesného dôvodu, ktorý

opodstatňuje pokračovanie v exekúcii a v ďalšom rozhodovaní súdu napríklad o podaných

námietkach povinných. Dispozičná zásada, ktorou je ovládané exekučné konanie, sa

prejavuje aj v spôsobe jeho skončenia. Ak ten, kto podal návrh na nariadenie exekúcie,

navrhne jeho zastavenie, musí mu súd vyhovieť a exekúciu zastaviť (R 50/2004, rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M Cdo 53/01 z 25. apríla 2002).

Podľa názoru ústavného súdu správne postupoval okresný súd, keď z dôvodu

späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie túto v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného

poriadku zastavil. Právne závery okresného súdu vyjadrené v napadnutom uznesení

nemožno považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušných ustanovení Exekučného

poriadku, ktorý by mohol mať za následok porušenie garantovaných práv

sťažovateľky ako účastníčky exekučného konania, a niet teda ani príčiny na to, aby ústavný

súd do týchto záverov zasiahol. Skutočnosť, že posúdenie veci okresným súdom

nekorešponduje s posúdením sťažovateľky, sama osebe porušenie označených práv

nezakladá.

V súvislosti s uvedeným záverom ústavný súd nevidí ani v ďalších námietkach

sťažovateľky spočívajúcich v tom, že okresný súd mal skúmať pred vydaním poverenia

súdnemu exekútorovi (i) splnenie povinnosti sťažovateľkou ako povinnou a (ii) existenciu

„zásadného rozporu“ medzi návrhom na vykonanie exekúcie a exekučným titulom,

príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

dohovoru a čl. 36 ods. 1 listiny.

2. Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia , právomoc

ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne,

teda len vtedy, ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov.

Sťažovateľka proti uzneseniu o zastavení exekučného konania nepodala odvolanie

(podala iba proti trovám konania). V danom prípade sťažovateľke nič nebránilo, aby všetky

svoje námietky uplatnené v sťažnosti presadzovala aj v odvolacom konaní na krajskom

súde.

Vzhľadom na to, že sťažovateľka nevyčerpala všetky účinné prostriedky ochrany

označených práv pred všeobecnými súdmi, hoci tak mohla urobiť, v okolnostiach danej veci

pripadalo do úvahy odmietnutie sťažnosti aj pre neprípustnosť.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. novembra 2011