Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 527/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. novembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť M. P., O., zastúpeného advokátom JUDr. M. O., Ž., vo veci

namietania porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 1. júna

2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. P. o d m i e t a pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. septembra

2011 doručená sťažnosť M. P., O. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 1. júna 2011.

Zo sťažnosti vyplýva:

«... Krajský súd v Žiline (ďalej iba krajský súd) rozsudkom sp. zn.

zo dňa 01.06.2011 rozsudok Okresného súdu v Žiline sp. zn. zo dňa

30.06.2010:

- vo výroku o povinnosti sťažovateľa M. P., IČO :..., s miestom podnikania O., okres K.

zaplatiť žalobcovi M. C. – P., IČO :..., s miestom podnikania K., okres K. (ďalej iba

žalobca) sumu 11.692,54 EUR s prísl. „potvrdil“ s tým, že predmetný výrok súčasne

odvolací súd iniciatívne (ultra petitum) upravil (t.j. zmenil) na znenie vyplývajúce

z hmotnoprávnej úpravy akcesorického záväzku sťažovateľa ako ručiteľa, tak ako je

uvedené vo výrokovej časti označeného rozhodnutia kraj. súdu

- uložil mi povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania

- výrok o trovách 1. stupňového konania potvrdil...

1. Možno konštatovať, že krajský súd mi svojím procesným postupom v odvolacom

konaní odňal možnosť konať pred súdom. Krajský súd navyše konal ultra

petitum, nakoľko zo strany žalobcu nebol vôbec uplatnený petit, ktorý bol odvolacím súdom

nakoniec vyslovený v jeho meritórnom enunciáte.

2. Samotný spôsob „potvrdenia“ 1.st. rozsudku krajským súdom v jeho meritórnom

výroku bol zmätočný, nezákonný a v právnom štáte absolútne neprípustný. Krajský súd totiž

rozsudok nepotvrdil, ale upravil = zmenil s tým, že v dôsledku použitia iného

hmotnoprávneho ustanovenia sám iniciatívne v odvolacom konaní bez zmeny petitu

vykonaného žalobcom rozhodol o mojej akcesorickej povinnosti ako ručiteľa a nie ako

dlžníka. Krajský súd tak svojvoľne konal ultra petitum, spoločnosť M., s.r.o. navyše ani

nebola účastníkom konania, takže krajský súd ani nemohol rozhodovať o existencií jej

právnej povinnosti voči žalobcovi a túto priamo deklarovať v napadnutom rozsudku.

3. Krajský súd vo svojom rozhodnutí vyslovil ťažiskový právny záver, že na vec sa

vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo

použité (t. j. moja povinnosť podľa kraj. súdu vyplýva z titulu ručenia predávajúceho pri

predaji podniku v zmysle , a nie ako primárna

povinnosť zo záväzkového vzťahu so žalobcom, ako uzavrel okresný súd). Odvolací súd ma

v rozpore s ust. pritom nevyzval, aby som sa k možnému použitiu tohto

ustanovenia vyjadril, čím mi odňal možnosť konať pred súdom. ...

... rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 01.06.2011

bolo porušené základné právo našej spoločnosti na súdnu a inú právnu ochranu zaručené

podľa a podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a základné právo na spravodlivý súdny proces zaručené

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Krajský súd

svojím rozhodnutím a postupom porušil prakticky všetky ustanovenia Občianskeho súdneho

poriadku ako i esenciálne zásady civilného sporového konania a jeho postup je z ústavného

hľadiska neudržateľný.»

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľa – M. P., IČO :..., s miestom podnikania O., okres K.

na súdnu a inú právnu ochranu zaručené podľa

a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné

právo na spravodlivý súdny proces zaručené podľa č1. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob

333/2010 zo dňa 01.062011 porušené bolo.

2. Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 01.06.2011 sa

zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Žiline je povinný uhradiť M. P., IČO :...,, s miestom podnikania O.,

okres K. do tridsať dní od právoplatností tohto nálezu trovy konania vo výške 261,82 EUR

(slovom dvestošesťdesiatosem eur osemdesiatdva eurocentov) na účet advokáta JUDr. M.

O...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokované každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy, alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd konštatuje, že nie je v jeho právomoci o merite podanej sťažnosti konať

a rozhodnúť.

Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia právomoc, ústavného

súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná subsidiárne, teda len

vtedy, ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov. V danom

prípade podal sťažovateľ proti napadnutému rozsudku krajského súdu dovolanie na

Okresnom súde Žilina 15. augusta 2011, ktorého prípustnosť dôvodil z ustanovenia § 236

a násl. .

Podľa názoru ústavného súdu v prípade podania mimoriadneho opravného

prostriedku (dovolania) a súbežne podanej sťažnosti je daná právomoc ústavného súdu až

po rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie takejto sťažnosti bude považovaná za

zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (mutatis mutandis

, ).

Keďže sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu dovolanie, právomoc

poskytnúť ochranu označeným právam má v tomto štádiu Najvyšší súd Slovenskej

republiky v rámci dovolacieho konania. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného

súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde rozhodol tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. novembra 2011