Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 509/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. novembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosť M. Z., toho času v Ústave na výkon väzby, P., vo veci

namietaného porušenia jeho bližšie neurčeného práva podľa Slovenskej

republiky rozhodnutím Okresného súdu Prešov č. k. -1942 zo 14. júla 2011 a

takto

rozhodol:

Sťažnosť M. Z. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. septembra

2011 doručená sťažnosť M. Z. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

bližšie neurčeného práva podľa (ďalej len „“)

uznesením Okresného súdu Prešov č. k. -1942 zo 14. júla 2011.

Z obsahu sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, že sťažovateľ bol

„uznesením Okresného súdu Poprad zo dňa 23.11.2009 sp. zn. -71 vzatý

do väzby podľa z dôvodu uvedeného v ,

písm. c) vo veci pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných

látok, jedov alebo prekurzorov podľa , , ,

formou spolupáchateľstva podľa “.

Sťažovateľ ďalej uviedol, že „uznesením Okresného súdu prešov (ďalej len „okresný

súd“) zo dňa 4.8.2010 sp. zn. mi podľa sudkyňa

pre prípravné konanie zmenila dôvody väzby tak, že ich zrušila len na dôvody uvedené

v “.

Na sťažovateľa bola 15. októbra 2010 podaná obžaloba „vo veci obzvlášť závažného

zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,

ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a), b), c), d), ods. 2 písm. c)

s poukazom na ustanovenie Tr. zákona“.

Sťažovateľ opakovane žiadal o prepustenie z väzby na slobodu. Naposledy bola jeho

žiadosť zamietnutá uznesením okresného súdu č. k. -1942 zo 14. júla 2011

a nebol prijatý ani písomný sľub obvineného. Podľa názoru sťažovateľa bolo toto

rozhodnutie „bez odôvodnenia, ako to vyžaduje a podmieňuje ustanovenie § 72 ods. 2

“.

Náležité odôvodnenie rozhodnutia o väzbe „v tomto ako aj v predchádzajúcich

rozhodnutiach úplne absentuje. Na túto absenciu som poukazoval aj v sťažnostiach

na Krajský súd Prešov, ktorý mi vo svojom rozhodnutí dáva za pravdu, no aj napriek tejto

skutočnosti sťažnosti nevyhovel“.

Sťažovateľ sa domnieva, že v danom prípade ide „o opakovanie odôvodnenia väzby“

a poukazuje na to, že súd opakovane „odôvodňuje väzbu tým, že na Okresnom súde Prešov

je na mňa podaná obžaloba vedená pod sp. zn. pre inú trestnú vec, ako aj tým,

že v minulosti som bol tri krát súdne trestaný a z toho je zrejmé, že mám podľa názoru súdu

sklony dopúšťať sa trestnej činnosti. Takouto argumentáciou podľa môjho názoru sudca

porušil ust. , ako aj .“.

V závere svojej sťažnosti sťažovateľ navrhol „aby ústavný súd môjmu návrhu

vyhovel a rozhodol o mojom prepustení na slobodu z väzby“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ síce v sťažnosti uviedol, že postupom súdu došlo k porušeniu bližšie

nešpecifikovaných práv podľa , jeho argumentácia v odôvodnení sťažnosti však

smeruje k námietke nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia o zamietnutí jeho žiadosti

o prepustenie z väzby na slobodu, konkrétne uznesenia okresného súdu č. k. 33 T 123/10-

1942 zo 14. júla 2011, a teda k tvrdeniu o porušení jeho základného práva podľa čl. 17

ods. 2, resp. .

Proti rozhodnutiu okresného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť sťažovateľa

o prepustenie z väzby na slobodu, mal sťažovateľ podľa

možnosť podať sťažnosť, o ktorej koná a rozhoduje nadriadený súd.

Ako to z odôvodnenia sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, sťažovateľ túto

možnosť aj využil a sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu podal 15. augusta 2011.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity ustanovený v čl. 127

ods. 1 (premietaný aj do ), z ktorého vyplýva, že

právomoc ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv a slobôd

nerozhoduje iný súd. Tento princíp reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie jeho

zásahov do právomoci všeobecných súdov, rozhodnutia ktorých sú v konaní o sťažnosti

preskúmavané (m. m. , ).

V danom prípade právomoci ústavného súdu predchádza právomoc krajského súdu,

ktorý je podľa súdom oprávneným rozhodovať o sťažnosti

proti uzneseniu okresného súdu.

Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (m. m. , ,

, ).

Nad rámec uvedeného ústavný súd tiež konštatuje, že sťažnosť nespĺňa ani zákonom

predpísané náležitosti. V prvom rade v rozpore s

v sťažnosti absentuje jednoznačný a zrozumiteľný petit, v ktorom by sa sťažovateľ domáhal

vyslovenia porušenia svojich základných práv. Sťažovateľ taktiež k svojej sťažnosti

nepripojil kópiu napadnutého rozhodnutia ani žiadne iné písomné dôkazy podporujúce jeho

tvrdenia, ako to vyžaduje . Napokon v podaní

sťažovateľa absentuje tiež právne zastúpenie sťažovateľa advokátom a jeho preukázanie

doručením písomného splnomocnenia podľa , pričom

sťažovateľ ústavný súd o ustanovenie zástupcu z radov advokátov nepožiadal.

Ústavný súd na odstránenie uvedených nedostatkov návrhu sťažovateľa nevyzýval,

keďže v danom prípade sa takýto postup s ohľadom na odmietnutie sťažnosti z dôvodu

nedostatku právomoci nejavil ako efektívny.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní sa ústavný

súd ďalšími nárokmi sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. novembra 2011