Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 542/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. decembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti A & J E.-I., s. r. o., B., zastúpenej advokátom

JUDr. I. H., T., pre namietané porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 1 , a Listiny základných práv

a slobôd, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 14 ods. 1

Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 24. mája 2011 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 25. augusta 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti A & J E.-I., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. septembra

2011 doručená sťažnosť spoločnosti A & J E.-I., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátom JUDr. I. H., T., pre namietané porušenie jej základného práva podľa

a (ďalej len „“),

a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu

o občianskych a politických právach uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 24. mája 2011 (ďalej len „najvyšší súd“) a uznesením Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 25. augusta 2009.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 31. decembra 2008 bol registrovému

Okresnému súdu Bratislava I (ďalej len „registrový súd“) podaný návrh na zápis

sťažovateľky do obchodného registra. Registrový súd zaslal sťažovateľke výzvu

na odstránenie nedostatkov podania z 8. januára 2009, na základe ktorej sťažovateľka

doručila registrovému súdu podanie zo 17. februára 2009, ktorým predložila zmenený

a upravený návrh na zápis do obchodného registra. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

„V intenciách výhrad registrového súdu z 8. 1. 2009 boli v pozmenenom návrhu zo 17. 2.

2009 (vrátane jeho príloh) uvedené už aj poštové smerovacie čísla pri zahraničných

bydliskách dvoch spoločníkov a predovšetkým boli zo slovenských korún na eurá premenené

menovité hodnoty na základe rozhodnutia konateľky ako štatutárneho orgánu spoločnosti

v súlade s ustanoveniami generálneho zákona o eure v spojení s ustanoveniami

v znení generálneho zákona o eure. Konkrétne jednu z príloh

pozmeneného návrhu tvorilo rozhodnutie konateľky (štatutárneho orgánu) spoločnosti zo

dňa 13. 2. 2009 o premene menovitých hodnôt vkladov spoločníkov a základného imania

spoločnosti zo slovenských korún na eurá [ktoré bolo konateľkou vydané v súlade s

ustanoveniami § 10 až § 12 generálneho zákona o eure v spojení s ustanoveniami § 141

ods. 1 a v znení generálneho zákona o eure] a zároveň

ďalšiu z príloh pozmeneného návrhu tvorilo zosumarizované úplné znenie spoločenskej

zmluvy zo dňa 16. 12. 2008 o založení spoločnosti E.-I. s tým, že toto úplné znenie

spoločenskej zmluvy [teda nie nová spoločenská zmluva] bolo zosumarizované, vyhotovené

a podpísané konateľkou spoločnosti dňa 13. 2. 2009 v súlade s ustanoveniami § 141 ods. 3

a zároveň zohľadňovalo ustálenú súdnu judikatúru.“

3. Registrový súd oznámením z 23. februára 2009 upovedomil sťažovateľku

o odmietnutí vykonania zápisu do obchodného registra. Sťažovateľka podala 16. marca

2009 proti odmietnutiu vykonania zápisu námietky, o ktorých registrový súd uznesením

sp. zn. z 30. marca 2009 rozhodol tak, že námietky proti odmietnutiu

vykonania zápisu do obchodného registra zamietol. Proti uzneseniu registrového súdu

sp. zn. z 30. marca 2009 podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom

rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. z 25. augusta 2009 tak, že

uznesenie registrového súdu sp. zn. z 30. marca 2009 potvrdil.

Sťažovateľka podala následne proti uzneseniu krajského súdu sp. zn.

z 25. augusta 2009 dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd uznesením

sp. zn. z 24. mája 2011 tak, že dovolanie odmietol z dôvodu, že

podľa odvolacieho súdu nebolo dovolanie podľa

(ďalej len „OSP“) prípustné.

4. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla: «Dovolací Najvyšší súd SR ani odvolací Krajský

súd v Bratislave (ale v zásade už ani prvostupňový Okresný súd v Bratislave I) pri svojom

konaní a rozhodovaní nerešpektovali a nezohľadnili (ani pokiaľ ide o nedostatočné

a nepreskúmateľné odôvodnenie ich rozhodnutí) ústavnoprávne a medzinárodnoprávne

garantované základné právo navrhovateľky na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces

vrátane ich imanentných súčasti a princípy, ktoré zahŕňajú aj princíp materiálnej

spravodlivosti, právo na postup konajúcich súdov pri procese v súlade so zákonom, právo

na postup súdu podľa princípu „iura novit curia“… ale tiež zahŕňajú princíp rovnosti

všetkých účastníkov súdnych konaní pred zákonom aj pri rovnakom súdnom riešení

rovnakých alebo porovnateľných súdnych záležitostí, ako aj právo na riadne odôvodnenie

vydaného rozhodnutia tak, aby dávalo odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné

otázky súvisiace s predmetom konania a s uplatnenými nárokmi a argumentmi účastníkov

konania (teda navrhovateľa)“. Napadnuté uznesenia sú podľa sťažovateľky arbitrárne a

trpia „ústavne neakceptovateľnými nedostatkami, ktoré sa týkajú predovšetkým

nerešpektovania a nezohľadnenia ustanovení európskeho práva (práva ES/EÚ) o prechode

z národnej meny na menu euro a nadväznej slovenskej zákonnej úpravy o prechode

z pôvodnej slovenskej meny (slovenských korún) na menu euro.“

Ďalej sťažovateľka uvádza, že „Dovolací Najvyšší súd SR ani odvolací Krajský súd

v Bratislave sa pri svojom konaní a rozhodovaní vôbec nezaoberali s argumentáciou

a vo svojich uznesenia nepreskúmateľne a arbitrárne zamlčali argumentáciu navrhovateľky

(teraz sťažovateľky) o potrebe prerušiť konanie za účelom podania (konkrétne navrhnutej)

predbežnej (prejudiciálnej) otázky Európskemu súdnemu dvoru (Súdnemu dvoru EÚ/ES).

Keďže odvolací Krajský súd v Bratislave a ani dovolací Najvyšší súd SR v rámci svojho

procesného postupu neprerušili konanie a nepredložili predbežnú (prejudiciálnu) otázku

Európskemu súdnemu dvoru, tak porušili ustanovenia článku 267 Zmluvy o fungovaní

Európskej únie (respektíve do 31. 11. 2009 ustanovenia článku 234 Zmluvy o založení

Európskeho spoločenstva) a zároveň tým porušili sťažovateľkino základné právo na

zákonného, nezávislého a nestranného sudcu (pričom svojím postupom odňali sťažovateľke

aj možnosť konať pred súdom - Európskym súdnym dvorom).

V neposlednom rade dovolací Najvyšší súd SR a tiež odvolací Krajský súd

v Bratislave (ale už aj prvostupňový Okresný súd v Bratislave I) v rámci svojho konania

a rozhodovania na úkor sťažovateľky (navrhovateľky) hrubo porušil aj princíp rovnosti

účastníkov súdnych konaní (vrátane navrhovateľky) pri konaní a rozhodovaní súdov

(vrátane konania a rozhodovania súdov vo veciach obchodného registra). Tento princíp

rovností tvorí imanentnú súčasť ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaného

základného práva účastníkov súdneho konania (vrátane navrhovateľky) na súdnu ochranu

a práva na spravodlivý súdny proces… V tejto súvislosti dovolací Najvyšší súd SR i

odvolací Krajský súd v Bratislave (ale tiež prvostupňový Okresný súd v Bratislave I) - aj

napriek argumentácii navrhovateľky - pri svojom konaní a rozhodovaní diskriminačné

znevýhodnili navrhovateľku (teraz sťažovateľku) v porovnaní s diametrálne rozdielnou

súdnu judikatúrou v iných rovnakých prípadoch z hľadiska merita veci (sťažovateľka

argumentuje postupom neoznačeného registrového súdu vo veci spoločnosti O. k., s. r. o.,

V., bez označenia spisovej značky; pozn.). …

Porušené bolo predovšetkým základné právo navrhovateľky na súdnu ochranu

a rovnosť všetkých účastníkov súdnych konaní [ktoré garantuje čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3

a a Listiny základných práv a slobôd]

a tiež bolo porušené základné právo navrhovateľa na spravodlivé súdne konanie [ktoré

garantuje čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 14

ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach]. Nepochybnou súčasťou

predmetných (porušených) základných práv navrhovateľa je tiež (porušené) právo

navrhovateľa na náležité odôvodnenie súdnych rozhodnutí a jeho porušené právo

na rovnosť všetkých účastníkov v konaní pred súdom, a to z hľadiska rovnosti pre zákonom,

princípov právnej istoty a tiež zákazu diskriminácie pri posudzovaní a riešení rovnakých

alebo analogických skutkových a právnych situácií (teda zákazu diskriminácie

pri interpretácii a aplikácii právnych predpisov v rovnakých alebo analogických

situáciách).…

Osobitne závažná je aj skutočnosť, že dovolací Najvyšší súd SR i odvolací Krajský

súd v Bratislave boli pri svojom konaní a rozhodovaní povinné plne rešpektovať

a zohľadniť, ale naopak arbitrárne a ústavne neakceptovateľne ignorovali a porušili aj

ustanovenia Článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v platnom znení (respektíve do

31. 11. 2009 ustanovenia článku 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva) tým, že si

nesplnili zákonnú povinnosti predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku

týkajúcu sa výkladu nariadenia Rady (ES) č. 1103/97 zo 17. 6. 1997 o určitých

ustanoveniach týkajúcich sa zavedenia eura v platnom znení a nariadenia Rady (ES)

č. 974/98 z 3. 5. 1998 o zavedení eura v platnom znení (ktoré boli publikované v kapitole 1

O/zväzku 01 mimoriadneho slovenského vydania Úradného vestníka EÚ z roku 2004 a ktoré

podľa druhej vety SR majú prednosť aj pred zákonmi Slovenskej

republiky). Týmto dovolací Najvyšší súd SR i odvolací Krajský súd v Bratislave v konečnom

dôsledku porušil sťažovateľkine základné právo na zákonného sudcu (zákonný súd), ktoré je

garantované podľa a Listiny

základných práv a slobôd (ústavného ), a zároveň v tejto súvislosti

porušil sťažovateľkine základné právo na nezávislý a nestranný súd, ktoré je garantované

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenia

č. ) a tiež podľa Medzinárodného paktu o občianskych

a politických právach (oznámenia č. ).“.

5. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil:

„1. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. zo dňa 9. 6.

2011 o odmietnutí dovolania navrhovateľky a Krajský súd v Bratislave uznesením

sp. zn. -13 zo dňa 25. 8. 2009, ktorým bolo potvrdené prvostupňové

uznesenie a tým zamietnuté odvolanie navrhovateľky vo veci týkajúcej sa odmietnutia

zápisu sťažovateľky do obchodného registra v súvislosti s postupom pri premene

menovitých hodnôt zo slovenských korún na eurá, porušili základné právo sťažovateľky na

súdnu a inú právnu ochranu a na zákonného sudcu (zákonný súd) zaručené podľa čl. 46

ods. 1 a a podľa a

Listiny základných práv a slobôd (ústavného ), ako aj základné právo

na spravodlivé konanie a na nezávislý a nestranný súd zaručené podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenia č. ) a

podľa čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (oznámenia

č. ).

2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. zo dňa 9. 6. 2011 a zároveň zrušuje uznesenie Krajského

súdu v Bratislave sp. zn. -13 zo dňa 25. 8. 2009 a vec vracia Krajskému

súdu v Bratislave na ďalšie konanie a rozhodnutie, pri ktorom je viazaný právnym názorom

Ústavného súdu Slovenskej republiky.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke náhradu trov konania

(právneho zastúpenia), ktoré je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť na účet

sťažovateľkinho právneho zástupcu JUDr. I. H. [so sídlom a. k., T.] a to do jedného

mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

1. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

2. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

3. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

4. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa.

5. Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

6. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

7. Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

8. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

9. Podľa čl. 38 ods. 1 listiny nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

11. Podľa čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach

všetky osoby sú si pred súdom rovné. Každý má úplne rovnaké právo, aby bol spravodlivo

a verejne vypočutý nezávislým a nestranným súdom, ktorý rozhoduje buď o jeho právach

a povinnostiach, alebo o akomkoľvek trestnom obvinení vznesenom proti nemu. Tlač

a verejnosť môžu byť vylúčené z celého konania alebo z jeho časti z dôvodov morálky,

verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti alebo vtedy,

keď to vyžaduje súkromný záujem strán, alebo môžu byť vylúčené v rozsahu, ktorý je podľa

prísnej mienky súdu nevyhnutný pri osobitných okolnostiach, keby zverejnenie

prejudikovalo záujmy spravodlivosti; ale každý rozsudok vynesený v trestnej alebo

občianskoprávnej veci, s výnimkou prípadov, keď záujem mladistvých osôb vyžaduje iný

postup alebo keď sa konanie týka manželských sporov alebo opatrovníctva detí, bude

zverejnený.

12. Podľa o zavedení meny euro v Slovenskej

republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) do obchodného registra ani do iných úradných registrov alebo

úradných evidencií nemožno odo dňa zavedenia eura vykonávať zápisy údajov vyjadrených

v slovenskej mene; tým nie sú dotknuté zápisy údajov o premene majetkových hodnôt

zo slovenskej meny na eurá. Konania o návrhoch na vykonanie zápisu údajov vyjadrených

v slovenskej mene, ktoré sa začalo a neskončilo predo dňom zavedenia eura, sa preruší

so zaslaním výzvy navrhovateľovi na zmenu alebo doplnenie podaného návrhu tak, aby

navrhovaný zápis údajov bol vyjadrený v eurách.

13. Podľa o obchodnom registri a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ak sa má konanie o návrhu

na zápis údajov vyjadrených v slovenskej mene prerušiť podľa osobitného predpisu

( ), súd bezodkladne zašle navrhovateľovi výzvu

na zmenu alebo doplnenie návrhu, v ktorej určí 30-dňovú lehotu na vykonanie zmeny alebo

doplnenie návrhu. Ak súdu nedôjde v určenej lehote zmenený alebo doplnený návrh

na zápis, súd pokračuje v konaní a do piatich pracovných dní odmietne návrh na zápis;

o tomto následku musí byť navrhovateľ vo výzve poučený.

III.

Sťažovateľka sťažnosťou adresovanou ústavnému súdu namieta, že napadnuté

uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. z 24. mája 2011 v spojení s uznesením

krajského súdu sp. zn. z 25. augusta 2009 v súvislosti s rozhodovaním

o odmietnutí zápisu sťažovateľky do obchodného registra (z dôvodu nedostatkov návrhu

na zápis – úpravou výšky vkladu spoločníkov a základného imania zo slovenských korún

na eurá uskutočnenou rozhodnutím konateľky z 13. februára 2009 a vyhotovením úplného

znenia spoločenskej zmluvy z 13. februára 2009 podpísanej konateľkou predtým, ako bola

spoločnosť sťažovateľky vôbec zapísaná do obchodného registra) sú arbitrárne a také,

ktorými bolo porušené jej základné právo na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces,

a to najmä základné právo na zákonného sudcu, práva na nezávislý a nestranný súd a princíp

rovnosti účastníkov súdneho konania.

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1

, a listiny, dohovoru a

Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach uznesením najvyššieho

súdu sp. zn. z 24. mája 2011

1.1. Sťažovateľka podala dovolanie proti uzneseniu krajského súdu

sp. zn. z 25. augusta 2009 z dôvodov podľa a ,

t. j. z dôvodu, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

a z dôvodu, že rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený. Najvyšší súd

uznesením sp. zn. z 24. mája 2011 odmietol dovolanie z dôvodu, že nebol

naplnený dôvod prípustnosti dovolania. Keďže najvyšší súd nepovažoval dovolanie

za prípustné, hmotnoprávnymi dôvodmi uvedenými v dovolaní sa nezaoberal.

1.2. Najvyšší súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že pokiaľ ide

o zákonné dôvody podaného dovolania podľa , sťažovateľka okrem

označenia ustanovenia g) v podanom dovolaní nenamietala, že by vo veci

rozhodoval vylúčený sudca, a túto skutočnosť nezistil najvyšší súd ani z obsahu spisu.

Najvyšší súd sa zaoberal skúmaním existencie závažných procesných vád v zmysle § 237

písm. f) , pričom s ohľadom na dovolacie námietky sťažovateľky sústredil svoju

pozornosť na skúmanie otázky, či postupom súdu bola sťažovateľom odňatá možnosť konať

pred súdom, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa . Najvyšší súd

k jednotlivým námietkam sťažovateľky konštatoval: „Postup súdu, ktorý namieta

navrhovateľ v dovolaní a označuje ho za neznámy z dôvodu, že súd neakceptoval námietky

navrhovateľa z 13. 03. 2009 a ich doplnenie z 26. 03. 2009, nerešpektoval podľa

navrhovateľa európske právo na nezákonne a ignoroval a porušil ústavnoprávne

a medzinárodné garantované princípy pre prechod zo slovenských korún na menu euro,

porušil princípy kontinuity, negarantoval základné právo navrhovateľa ako účastníka

konania na spravodlivý súdny proces, odvolací súd nepovažuje za taký postup súdu, ktorým

by bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom. Nevyhodnocovanie

a neodôvodňovanie diskriminačného rozdielu a byrokratický šikanózny postup

a rozhodovanie pri neakceptovaní premeny námietok vzhľadom na opačný postup súdov tej

istej súdnej sústavy, nie je taktiež možné označiť za postup súdu, ktorým bola odňatá

možnosť účastníkovi konania konať pred súdom. V danom prípade ide iba o tvrdenie

navrhovateľa, ktoré nie je ničím konkrétnym konkretizované, nesprávnosť posúdenia

namietaná navrhovateľom ako aj námietka, že konajúce súdy sa nevysporiadali

s relevantnými dôkazmi a právnymi otázkami súvisiacimi so skutkovými a právnymi

otázkami sa nedá taktiež označiť za postup súdu, ktorým bola účastníkovi konania odňatá

možnosť konať pred súdom. Z ustanovenia jednoznačne vyplýva, že súd

rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná a nevykonanie navrhnutých dôkazov

účastníkom konania sa nedá považovať za postup súdu, ktorým by bola odňatá možnosť

účastníkovi konania konať pred súdom. Nedostatky doterajšieho súdneho konania

a rozhodovania namietané na strane 6 dovolania sa taktiež týkajú posúdenia a správnosti

napadnutého rozhodnutia z hľadiska konkrétneho právneho ustanovenia obchodného

zákonníka, ale nie porušením procesného práva účastníka, ktorým porušením by mu bola

odňatá možnosť konať pred súdom. Z obsahu dovolania /strana 6-15/, ktoré je v podstate

právnym rozborom ustanovení a posúdenia všeobecne známych

skutočností ohľadné poštových smerovacích čísiel pri zahraničných bydliskách, Najvyšší

súd Slovenskej republiky nemôže kvalifikovať ako postup súdu, ktorým sa, odňala

navrhovateľovi túto možnosť konať pred súdom. Namietané porušovanie medzinárodných

garantovaných základných práv navrhovateľom nieje dôkazom ale iba vyjadrením

nespokojnosti s rozhodnutiami prvostupňového a odvolacieho súdu, čo nemôže byť dôkazom

o tom, že konajúce súdy ich postupom odňali účastníkom konania možnosť konať pred

súdom. Právny záver navrhovateľa, že obidve rozhodnutia sú prepiato formalistické

a diskriminačné, taktiež nie je možné označiť za postup súdu, ktorým bola účastníkovi

konania odňatá možnosť konať pred súdom. Odvolávanie sa navrhovateľa na súdnu

judikatúru ohľadne práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a , že reálne uplatnenie základného práva na

súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana v zákonom

predpokladanej kvalite dostane bez toho, aby sa mu ukladali v spojitosti s jej uplatnením

povinnosti, ktoré zákon v súvislosti s uplatňovaním jeho uvedeného práva od účastníka

nevyžaduje, Najvyšší súd Slovenskej republiky z hľadiska posúdenia či ide o dovolanie

prípustné podľa ustanovenia považuje za právne irelevantné.

V danom prípade prvostupňový súd nepochybil, keď vyzval účastníka konania na strane

navrhovateľa výzvou mu doručenou doplniť jeho návrh na zápis do obchodného registra,

ktorý postup sa nedá označiť za postup súdu, ktorý ukladá účastníkovi povinnosti

v súvislosti s uplatňovaním jeho práva, ktoré zákon nevyžaduje.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe takto zisteného a posúdeného stavu

nedospel k záveru, že súdy ako prvostupňový tak aj súd odvolací ich postupom konania

zabránili navrhovateľovi možnosť konať pred súdom, a teda podľa odvolacieho súdu nebol

naplnený dôvod prípustnosti dovolania s poukazom na ustanovenie “

1.3. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia najvyššieho súdu dospel

k záveru, že napadnuté uznesenie najvyššieho súdu rozhodne nevykazuje znaky

svojvoľnosti alebo arbitrárnosti a závery v ňom uvedené v súvislosti s rozhodovaním

o prípustnosti dovolania sťažovateľky podľa a nie sú ústavne

neudržateľné, tak ako to tvrdí sťažovateľka. Najvyšší súd v napadnutom uznesení podľa

názoru ústavného súdu primeraným spôsobom reagoval na námietky sťažovateľky

a vysvetlil dôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie, preto toto rozhodnutie nemožno

považovať za arbitrárne, respektíve nepreskúmateľné.

Ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej otázka posúdenia, či sú

alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do

výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, nie do právomoci ústavného

súdu. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124

a ) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou

opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, ktorých

sústavu završuje najvyšší súd (mutatis mutandis , ).

1.4. Keďže ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia základného práva

sťažovateľky na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1

a , a listiny, dohovoru a

ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, sťažnosť sťažovateľky v časti

napadnutého uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. z 24. mája 2011 podľa

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1

, a listiny, dohovoru a

Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach uznesením krajského

súdu sp. zn. z 25. augusta 2009

2.1. Sťažovateľka podala proti napadnutému uzneseniu krajského súdu

sp. zn. z 25. augusta 2009 dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súdu

uznesením sp. zn. z 24. mája 2011. Sťažovateľka teda využila možnosť

podania opravného prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu krajského súdu.

2.2. Vo vzťahu k namietanému uzneseniu krajského súdu ústavný súd konštatuje, že

vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1

, môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie

ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba

nemôže domôcť v inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky. Preto, pokiaľ

je o ochrane sťažovateľom označeného základného práva alebo slobody oprávnený konať

alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho sťažnosť už po predbežnom

prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

2.3. Podľa právneho názoru ústavného súdu po zistení nedostatku právomoci

v konaní pred ústavným súdom už nie je potrebné skúmať, či sú alebo nie sú splnené ďalšie

procesné podmienky. Tomuto postupu totiž bráni zistený nedostatok neodstrániteľnej

procesnej prekážky spočívajúci v nedostatku právomoci ústavného súdu (podobne

sp. zn. ).

2.4. K namietanému porušeniu práv uznesením krajského súdu sp. zn.

z 25. augusta 2009 ústavný súd uvádza, že v danom prípade bolo

v právomoci najvyššieho súdu rozhodnúť o dovolaní sťažovateľky proti uzneseniu

krajského súdu, čo vylučuje právomoc ústavného súdu. Ústavný súd preto pri predbežnom

prerokovaní sťažnosť sťažovateľky v časti smerujúcej proti uzneseniu krajského súdu

sp. zn. z 25. augusta 2009 odmietol pre nedostatok svojej právomoci podľa

v spojení s .

2.5. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, o ďalších nárokoch sťažovateľky

ústavný súd nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. decembra 2011