Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 547/2011
PDF · 157.76 KB
No categories available
II. ÚS 547/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. decembra 2011
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti S., s. r. o., B., zastúpenej advokátom Mgr. Ing.
P. K., T., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2 R 5/2011 zo 4. augusta 2011 a
takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti S., s. r. o., o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. septembra
2011 doručená sťažnosť spoločnosti S., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci
namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy uznesením
Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 2 R 5/2011 zo 4. augusta
2011.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na návrh veriteľa (Ing. M. K.)
sťažovateľky (dlžníka) okresný súd uznesením sp. zn. 2 K 23/2011 z 20. mája 2011 vyhlásil
na majetok sťažovateľky konkurzné konanie, avšak uznesením sp. zn. 2 K 23/2011 z 20.
júna 2011 okresný súd prerušil konkurzné konanie voči sťažovateľke, a to na návrh jedného
z jej konateľov (Ing. R. B.) z 3. júna 2011, pričom spolu s týmto návrhom bola okresnému
súdu predložená „Dohoda o vypracovaní reštrukturalizačného posudku“ z 2. júna 2011,
ktorou konatelia sťažovateľky Ing. M. K. a Ing. R. B. poverili, resp. udelili súhlas JUDr. J.
P., aby ako správca (ďalej len „správca“) vypracoval reštrukturalizačný posudok
sťažovateľky z dôvodu, že sťažovateľka mala záujem odvrátiť úpadok a zachovať podnik.
Podľa sťažovateľky aj keď predmetná dohoda bola podpísaná iba jedným z v tejto dohode
označených konateľov, pričom podľa výpisu z obchodného registra v čase uzatvorenia
predmetnej dohody mali za spoločnosť konať a podpisovať vždy dvaja konatelia spoločne,
okresný súd napriek uvedenej skutočnosti na základe návrhu označených konateľov
sťažovateľky na povolenie reštrukturalizácie, ktorý bol 25. júla 2011 doručený okresnému
súdu spolu so správcom vypracovaným reštrukturalizačným posudkom sťažovateľky,
napádaným uznesením sp. zn. 2 R 5/2011 zo 4. augusta 2011 začal proti sťažovateľke
reštrukturalizačné konanie (toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 11. augusta 2011).
Sťažovateľka sťažnosťou podanou ústavnému súdu namieta nezákonnosť uznesenia
okresného súdu sp. zn. 2 R 5/2011 zo 4. augusta 2011 z dôvodu, že okresný súd vyhlásil
reštrukturalizačné konanie bez toho, aby ako predbežnú otázku skúmal oprávnenosť návrhu
na jeho vyhlásenie. Podľa sťažovateľky bol totižto tento návrh v rozpore so zápisom
v obchodnom registri podpísaný iba jedným z jej konateľov, pričom sťažovateľka tiež
namieta, že okresný súd rovnako ako predbežnú otázku mal skúmať aj platnosť ustanovenia
konateľa, ktorý podal návrh na vyhlásenie reštrukturalizácie, do tejto funkcie. Sťažovateľka
totiž poukázala na skutočnosť, že traja z jej spoločníkov boli 10. mája 2011 oslovení ďalším
jej spoločníkom, a to Ing. M. K., pričom boli vyzvaní, aby ako spoločníci sťažovateľky
vyjadril svoj súhlas s prijatím uznesení (3 x) mimo valného zhromaždenia, ktorých návrh
bol súčasťou predmetnej výzvy. Predmetom týchto uznesení bolo okrem iného aj rozšírenie
okruhu konateľov sťažovateľky o Ing. M. K. a Ing. R. B., ako aj zmena v spôsobe konania
konateľov za sťažovateľku. Sťažovateľka ďalej uviedla, že „Dňa 16. 05. 2011 Ing. P. R.
ako jeden zo spoločníkov Sťažovateľa vyjadril svoj nesúhlas s rozhodovaním spoločníkov
mimo valného zhromaždenia.“, avšak napriek tomu registrový súd rozhodol o zápise
predmetných zmien do obchodného registra. Z uvedeného dôvodu „Podaním zo dňa 02. 06.
2011 Ing. P. R. podal žalobu o určenie neplatnosti rozhodnutí valného zhromaždenia
Sťažovateľa“.
Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:
«Na základe uvedených skutočností a s poukazom na zákonné ustanovenia je zrejmé,
že i keď Porušovateľ neskúmal otázku oprávnenosti konateľa Ing. R. B. konať za
Sťažovateľa, z podaného návrhu na prerušenie konania ako i priloženej dohody o
vypracovaní reštrukturalizačného posudku vyplýva, že návrh ako i dohodu podpísal len
jeden z konateľov (aj to len putatívny konateľ), a preto takýto spôsob konania nie je
spôsobilý vyvolať účinky právneho úkonu Sťažovateľa, keďže vôľu Sťažovateľa by
obligatórne mali prejavovať vždy najmenej dvaja konatelia (v skutočnosti však len JUDr.
Mag. M. H.).
Porušovateľ preto podľa právneho názoru Sťažovateľa nemal konkurzné konanie
prerušiť a následne (po podaní návrhu na povolenie reštrukturalizácie) rozhodnúť o začatí
reštrukturalizačného konania, ale návrh na povolenie reštrukturalizácie odmietnuť (§ 113
ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“)). Týmto
nezákonným rozhodnutím tak Porušovateľ súčasne porušil právo Sťažovateľa na súdnu a
inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 Ústavy, subsidiárne právo Sťažovateľa vlastniť majetok.
Vzhľadom na existenciu daného stavu má Sťažovateľ za to, že Porušovateľ nebol
oprávnený prerušiť konkurzné konanie, ale bol povinný riešiť otázku týkajúcu sa
oprávnenosti podania návrhu na prerušenie konkurzného konania ako otázku predbežnú
(prejudiciálnu) vzhľadom na skutkový stav, a to, že rozhodnutia spoločníkov Sťažovateľa
prijaté mimo valného zhromaždenia nemožno považovať za platné. Dôležitosť vyriešenia
prejudicálnej otázky spočíva v tom, že ide o otázku zásadného významu, vyriešenie ktorej
má vplyv na konkurzné, ako aj reštrukturalizačné konanie.
Porušovateľ nesprávnou aplikáciou príslušnej právnej normy rozhodol v právnej
veci Sťažovateľa nezákonne, pričom takéto rozhodnutie bolo spôsobilé porušiť ústavné
práva sťažovateľa špecifikované vyššie.»
Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti na
ďalšie konanie takto rozhodol:
„Základné právo Sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1Ústavy
Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 2R/5/2011 zo dňa
04. 08. 2011 porušené bolo.
Uznesenie Okresného súdu Bratislava 1. sp. zn. 2 R/5/2011 zo dňa 04. 08. 2011 sa
zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava I. na ďalšie konanie.
Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť Sťažovateľovi náhradu trov súdneho
konania vo výške 261,82 EUR, k rukám právneho zástupcu sťažovateľa do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd v prvom rade podotýka, že podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je
viazaný návrhom sťažovateľky, ktorá je v danom prípade navyše zastúpená kvalifikovaným
právnym zástupcom. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh
výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľka domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť
len o tom, čoho sa sťažovateľka domáha v petite svojej sťažnosti, preto v danej veci ústavný
súd rozhodoval o porušení tých práv (čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy),
ktorých vyslovenia porušenia sa sťažovateľka domáha v návrhu na rozhodnutie, t. j. v petite
sťažnosti. Tvrdenia o porušení iných práv (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a čl. 20 ods. 1 ústavy), ktoré sťažovateľka uvádza v texte sťažnosti
mimo petitu, je podľa názoru ústavného súdu potrebné považovať iba za súčasť jej
argumentácie (napr. III. ÚS 149/04, III. ÚS 235/05, II. ÚS 65/07).
Predmetom konania je sťažovateľkou tvrdené porušenie jej základného práva na
spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení aj čl. 1 ods. 1 ústavy
uznesením sp. zn. 2 R 5/2011 zo 4. augusta 2011, k porušeniu ktorého malo dôjsť jednak
z dôvodu, že podľa sťažovateľky okresný súd nemal vyhlásiť na jej majetok
reštrukturalizačné konanie a mal pokračovať v konkurznom konaní, pretože podľa
sťažovateľky návrh na vyhlásenie reštrukturalizačného konania podal iba jeden z jej
konateľov, a to aj napriek skutočnosti, že v zmysle zápisu v obchodnom registri boli v tom
čase oprávnení konať a podpisovať v jej mene vždy dvaja konatelia spoločne, takže podľa
sťažovateľky uvedený návrh bol inperfektný, a teda nebol spôsobilý vyvolať právne účinky
vyhlásenia reštrukturalizačného konania. Okrem toho sťažovateľka namieta nezákonnosť
napádaného uznesenia sp. zn. 2 R 5/2011 zo 4. augusta 2011 aj z dôvodu, že okresný súd
podľa nej neskúmal oprávnenosť osoby, ktorá sa v návrhu na vyhlásenie
reštrukturalizačného konania označila za konateľa sťažovateľky, t. j. neskúmal, či táto osoba
mala skutočne oprávnenie za sťažovateľku konať, a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť,
že jeden zo spoločníkov sťažovateľky mal už v tom čase podať žalobu, ktorou sa domáhal
vyslovenia neplatnosti okrem iného aj uznesenia, ktorým bola táto osoba podľa
sťažovateľky nezákonne ustanovená do funkcie jej konateľa.
V súvislosti s prvou námietkou sťažovateľky ústavný súd z od okresného súdu
vyžiadaného materiálu, a to konkrétne z návrhu na vyhlásenie reštrukturalizačného konania
na sťažovateľku (ktorý sťažovateľky nepredložila, aj keď sa ho dovoláva, pozn.) zistil, že
tento návrh z 15. júla 2011 bol skutočne doručený okresnému súdu 25. júla 2011 a bol
podaný Ing. M. K. a Ing. R. B., pričom obaja menovaní tento návrh aj riadne podpísali.
Okrem toho z úplného výpisu z obchodného registra týkajúceho sa sťažovateľky (S., s. r. o.)
ústavný súd tiež zistil, že Ing. M. K. je konateľom sťažovateľky od 17. mája 2011 a Ing. R.
B. je konateľom sťažovateľky tiež od 17. mája 2011. Navyše, ústavný súd zistil, že pokiaľ
ide o spôsob konania za a v mene sťažovateľky od 19. mája 2011, zo zápisu v obchodnom
registri vyplývalo, že „Konatelia konajú a podpisujú v mene spoločnosti vždy dvaja
spoločne. Konatelia podpisujú v mene spoločnosti tak, že k písanému alebo tlačenému
názvu spoločnosti pripoja svoj podpis.“.
Z uvedených zistení bezpochyby vyplýva, že návrh na vyhlásenie
reštrukturalizačného konania proti sťažovateľke podali na to oprávnené osoby, a to osoby,
ktoré boli v zmysle zápisu v obchodnom registri v tom čase oprávnené v mene a za
sťažovateľku konať ako jeho konatelia, pričom v súlade so zápisom v obchodnom registri
obaja konatelia tento návrh aj podpísali, takže v tomto smere sa konštatovania sťažovateľky
javia ako nepravdivé a zjavne neopodstatnené.
V súvislosti s námietkou sťažovateľky o nezákonnosti uznesenia okresného súdu
sp. zn. 2 R 5/2011 zo 4. augusta 2011 z dôvodu, že okresný súd pred jeho vydaním
neskúmal ako otázku predbežnú otázku pravdivosti zápisu v obchodnom registri, t. j.
neskúmal, či osoby zapísané v obchodnom registri ako konatelia sťažovateľky sú skutočne
oprávnené konať v jej mene, ústavný súd uvádza, že údaje zapísané v obchodnom registri,
ktorý je v zmysle zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov považovaný za verejný register, možno
považovať za údaje všeobecne platné a pravdivé do doby, kým sa nepreukáže opak. Z tohto
hľadiska boli pre rozhodovanie okresného súdu smerodajné údaje, ktoré vyplývali
z v rozhodnom čase aktuálneho výpisu z obchodného registra, o pravdivosti ktorých
okresný súd nemal dôvod pochybovať. Keďže výpis z obchodného registra je opatrený
odtlačkom pečiatky súdu ako orgánu verejnej moci a podpisom úradnej osoby, je potrebné
túto listinu považovať za verejnú listinu, ktorej dôkazná sila je vyššia ako dôkazná sila
listiny súkromnej. Ak sa nedokáže opak, považujú sa skutočnosti uvedené vo verejnej listine
za pravdivé bez ďalšieho zisťovania. Na rozdiel od toho obsah listiny súkromnej treba aj
dokázať.
Vzhľadom na uvedené nemohlo objektívne dôjsť k porušeniu základného práva
sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a v spojení
s ním teda ani k porušeniu čl. 1 ods. 1 ústavy.
Uvedené konštatovania boli podkladom pre záver ústavného súdu, ktorý sťažnosť
sťažovateľky už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Nad rámec ústavný súd ešte poznamenáva, že v danom prípade sťažnosť
sťažovateľky nebolo možné odmietnuť ako podanú neoprávnenou osobou, pretože JUDr.
Mag. M. H., ktorý v mene sťažovateľky udelil právnemu zástupcovi splnomocnenie na jej
zastupovanie v konaní pre ústavným súdom, v súčasnej dobe (t. j. v čase rozhodovania
ústavného súdu) už nie je konateľom sťažovateľky (bol ním do 3. októbra 2011), avšak v
čase podania sťažnosti ústavnému súdu (27. septembra 2001) bol ešte oprávnený v mene
sťažovateľky konať.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napadnutého
uznesenia okresného súdu, ako aj rozhodnutie o priznaní náhrady trov konania sú viazané na
vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľky (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy),
ústavný súd sa touto časťou sťažnosti nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. decembra 2011