Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 547/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. decembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti S., s. r. o., B., zastúpenej advokátom Mgr. Ing.

P. K., T., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v

v spojení s Slovenskej

republiky uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo 4. augusta 2011 a

takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti S., s. r. o., o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. septembra

2011 doručená sťažnosť spoločnosti S., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) v spojení s uznesením

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 4. augusta

2011.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na návrh veriteľa (Ing. M. K.)

sťažovateľky (dlžníka) okresný súd uznesením sp. zn. z 20. mája 2011 vyhlásil

na majetok sťažovateľky konkurzné konanie, avšak uznesením sp. zn. z 20.

júna 2011 okresný súd prerušil konkurzné konanie voči sťažovateľke, a to na návrh jedného

z jej konateľov (Ing. R. B.) z 3. júna 2011, pričom spolu s týmto návrhom bola okresnému

súdu predložená „Dohoda o vypracovaní reštrukturalizačného posudku“ z 2. júna 2011,

ktorou konatelia sťažovateľky Ing. M. K. a Ing. R. B. poverili, resp. udelili súhlas JUDr. J.

P., aby ako správca (ďalej len „správca“) vypracoval reštrukturalizačný posudok

sťažovateľky z dôvodu, že sťažovateľka mala záujem odvrátiť úpadok a zachovať podnik.

Podľa sťažovateľky aj keď predmetná dohoda bola podpísaná iba jedným z v tejto dohode

označených konateľov, pričom podľa výpisu z obchodného registra v čase uzatvorenia

predmetnej dohody mali za spoločnosť konať a podpisovať vždy dvaja konatelia spoločne,

okresný súd napriek uvedenej skutočnosti na základe návrhu označených konateľov

sťažovateľky na povolenie reštrukturalizácie, ktorý bol 25. júla 2011 doručený okresnému

súdu spolu so správcom vypracovaným reštrukturalizačným posudkom sťažovateľky,

napádaným uznesením sp. zn. zo 4. augusta 2011 začal proti sťažovateľke

reštrukturalizačné konanie (toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 11. augusta 2011).

Sťažovateľka sťažnosťou podanou ústavnému súdu namieta nezákonnosť uznesenia

okresného súdu sp. zn. zo 4. augusta 2011 z dôvodu, že okresný súd vyhlásil

reštrukturalizačné konanie bez toho, aby ako predbežnú otázku skúmal oprávnenosť návrhu

na jeho vyhlásenie. Podľa sťažovateľky bol totižto tento návrh v rozpore so zápisom

v obchodnom registri podpísaný iba jedným z jej konateľov, pričom sťažovateľka tiež

namieta, že okresný súd rovnako ako predbežnú otázku mal skúmať aj platnosť ustanovenia

konateľa, ktorý podal návrh na vyhlásenie reštrukturalizácie, do tejto funkcie. Sťažovateľka

totiž poukázala na skutočnosť, že traja z jej spoločníkov boli 10. mája 2011 oslovení ďalším

jej spoločníkom, a to Ing. M. K., pričom boli vyzvaní, aby ako spoločníci sťažovateľky

vyjadril svoj súhlas s prijatím uznesení (3 x) mimo valného zhromaždenia, ktorých návrh

bol súčasťou predmetnej výzvy. Predmetom týchto uznesení bolo okrem iného aj rozšírenie

okruhu konateľov sťažovateľky o Ing. M. K. a Ing. R. B., ako aj zmena v spôsobe konania

konateľov za sťažovateľku. Sťažovateľka ďalej uviedla, že „Dňa 16. 05. 2011 Ing. P. R.

ako jeden zo spoločníkov Sťažovateľa vyjadril svoj nesúhlas s rozhodovaním spoločníkov

mimo valného zhromaždenia.“, avšak napriek tomu registrový súd rozhodol o zápise

predmetných zmien do obchodného registra. Z uvedeného dôvodu „Podaním zo dňa 02. 06.

2011 Ing. P. R. podal žalobu o určenie neplatnosti rozhodnutí valného zhromaždenia

Sťažovateľa“.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

«Na základe uvedených skutočností a s poukazom na zákonné ustanovenia je zrejmé,

že i keď Porušovateľ neskúmal otázku oprávnenosti konateľa Ing. R. B. konať za

Sťažovateľa, z podaného návrhu na prerušenie konania ako i priloženej dohody o

vypracovaní reštrukturalizačného posudku vyplýva, že návrh ako i dohodu podpísal len

jeden z konateľov (aj to len putatívny konateľ), a preto takýto spôsob konania nie je

spôsobilý vyvolať účinky právneho úkonu Sťažovateľa, keďže vôľu Sťažovateľa by

obligatórne mali prejavovať vždy najmenej dvaja konatelia (v skutočnosti však len JUDr.

Mag. M. H.).

Porušovateľ preto podľa právneho názoru Sťažovateľa nemal konkurzné konanie

prerušiť a následne (po podaní návrhu na povolenie reštrukturalizácie) rozhodnúť o začatí

reštrukturalizačného konania, ale návrh na povolenie reštrukturalizácie odmietnuť (§ 113

ods. 1 o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“)). Týmto

nezákonným rozhodnutím tak Porušovateľ súčasne porušil právo Sťažovateľa na súdnu a

inú právnu ochranu v zmysle , subsidiárne právo Sťažovateľa vlastniť majetok.

Vzhľadom na existenciu daného stavu má Sťažovateľ za to, že Porušovateľ nebol

oprávnený prerušiť konkurzné konanie, ale bol povinný riešiť otázku týkajúcu sa

oprávnenosti podania návrhu na prerušenie konkurzného konania ako otázku predbežnú

(prejudiciálnu) vzhľadom na skutkový stav, a to, že rozhodnutia spoločníkov Sťažovateľa

prijaté mimo valného zhromaždenia nemožno považovať za platné. Dôležitosť vyriešenia

prejudicálnej otázky spočíva v tom, že ide o otázku zásadného významu, vyriešenie ktorej

má vplyv na konkurzné, ako aj reštrukturalizačné konanie.

Porušovateľ nesprávnou aplikáciou príslušnej právnej normy rozhodol v právnej

veci Sťažovateľa nezákonne, pričom takéto rozhodnutie bolo spôsobilé porušiť ústavné

práva sťažovateľa špecifikované vyššie.»

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti na

ďalšie konanie takto rozhodol:

„Základné právo Sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1Ústavy

Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. zo dňa

04. 08. 2011 porušené bolo.

Uznesenie Okresného súdu Bratislava 1. sp. zn. 2 zo dňa 04. 08. 2011 sa

zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava I. na ďalšie konanie.

Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť Sťažovateľovi náhradu trov súdneho

konania vo výške 261,82 EUR, k rukám právneho zástupcu sťažovateľa do troch dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd v prvom rade podotýka, že podľa je

viazaný návrhom sťažovateľky, ktorá je v danom prípade navyše zastúpená kvalifikovaným

právnym zástupcom. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh

výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľka domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť

len o tom, čoho sa sťažovateľka domáha v petite svojej sťažnosti, preto v danej veci ústavný

súd rozhodoval o porušení tých práv ( v spojení s ),

ktorých vyslovenia porušenia sa sťažovateľka domáha v návrhu na rozhodnutie, t. j. v petite

sťažnosti. Tvrdenia o porušení iných práv (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a ), ktoré sťažovateľka uvádza v texte sťažnosti

mimo petitu, je podľa názoru ústavného súdu potrebné považovať iba za súčasť jej

argumentácie (napr. , , ).

Predmetom konania je sťažovateľkou tvrdené porušenie jej základného práva na

spravodlivé súdne konanie zaručeného v v spojení aj

uznesením sp. zn. zo 4. augusta 2011, k porušeniu ktorého malo dôjsť jednak

z dôvodu, že podľa sťažovateľky okresný súd nemal vyhlásiť na jej majetok

reštrukturalizačné konanie a mal pokračovať v konkurznom konaní, pretože podľa

sťažovateľky návrh na vyhlásenie reštrukturalizačného konania podal iba jeden z jej

konateľov, a to aj napriek skutočnosti, že v zmysle zápisu v obchodnom registri boli v tom

čase oprávnení konať a podpisovať v jej mene vždy dvaja konatelia spoločne, takže podľa

sťažovateľky uvedený návrh bol inperfektný, a teda nebol spôsobilý vyvolať právne účinky

vyhlásenia reštrukturalizačného konania. Okrem toho sťažovateľka namieta nezákonnosť

napádaného uznesenia sp. zn. zo 4. augusta 2011 aj z dôvodu, že okresný súd

podľa nej neskúmal oprávnenosť osoby, ktorá sa v návrhu na vyhlásenie

reštrukturalizačného konania označila za konateľa sťažovateľky, t. j. neskúmal, či táto osoba

mala skutočne oprávnenie za sťažovateľku konať, a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť,

že jeden zo spoločníkov sťažovateľky mal už v tom čase podať žalobu, ktorou sa domáhal

vyslovenia neplatnosti okrem iného aj uznesenia, ktorým bola táto osoba podľa

sťažovateľky nezákonne ustanovená do funkcie jej konateľa.

V súvislosti s prvou námietkou sťažovateľky ústavný súd z od okresného súdu

vyžiadaného materiálu, a to konkrétne z návrhu na vyhlásenie reštrukturalizačného konania

na sťažovateľku (ktorý sťažovateľky nepredložila, aj keď sa ho dovoláva, pozn.) zistil, že

tento návrh z 15. júla 2011 bol skutočne doručený okresnému súdu 25. júla 2011 a bol

podaný Ing. M. K. a Ing. R. B., pričom obaja menovaní tento návrh aj riadne podpísali.

Okrem toho z úplného výpisu z obchodného registra týkajúceho sa sťažovateľky (S., s. r. o.)

ústavný súd tiež zistil, že Ing. M. K. je konateľom sťažovateľky od 17. mája 2011 a Ing. R.

B. je konateľom sťažovateľky tiež od 17. mája 2011. Navyše, ústavný súd zistil, že pokiaľ

ide o spôsob konania za a v mene sťažovateľky od 19. mája 2011, zo zápisu v obchodnom

registri vyplývalo, že „Konatelia konajú a podpisujú v mene spoločnosti vždy dvaja

spoločne. Konatelia podpisujú v mene spoločnosti tak, že k písanému alebo tlačenému

názvu spoločnosti pripoja svoj podpis.“.

Z uvedených zistení bezpochyby vyplýva, že návrh na vyhlásenie

reštrukturalizačného konania proti sťažovateľke podali na to oprávnené osoby, a to osoby,

ktoré boli v zmysle zápisu v obchodnom registri v tom čase oprávnené v mene a za

sťažovateľku konať ako jeho konatelia, pričom v súlade so zápisom v obchodnom registri

obaja konatelia tento návrh aj podpísali, takže v tomto smere sa konštatovania sťažovateľky

javia ako nepravdivé a zjavne neopodstatnené.

V súvislosti s námietkou sťažovateľky o nezákonnosti uznesenia okresného súdu

sp. zn. zo 4. augusta 2011 z dôvodu, že okresný súd pred jeho vydaním

neskúmal ako otázku predbežnú otázku pravdivosti zápisu v obchodnom registri, t. j.

neskúmal, či osoby zapísané v obchodnom registri ako konatelia sťažovateľky sú skutočne

oprávnené konať v jej mene, ústavný súd uvádza, že údaje zapísané v obchodnom registri,

ktorý je v zmysle o obchodnom registri a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov považovaný za verejný register, možno

považovať za údaje všeobecne platné a pravdivé do doby, kým sa nepreukáže opak. Z tohto

hľadiska boli pre rozhodovanie okresného súdu smerodajné údaje, ktoré vyplývali

z v rozhodnom čase aktuálneho výpisu z obchodného registra, o pravdivosti ktorých

okresný súd nemal dôvod pochybovať. Keďže výpis z obchodného registra je opatrený

odtlačkom pečiatky súdu ako orgánu verejnej moci a podpisom úradnej osoby, je potrebné

túto listinu považovať za verejnú listinu, ktorej dôkazná sila je vyššia ako dôkazná sila

listiny súkromnej. Ak sa nedokáže opak, považujú sa skutočnosti uvedené vo verejnej listine

za pravdivé bez ďalšieho zisťovania. Na rozdiel od toho obsah listiny súkromnej treba aj

dokázať.

Vzhľadom na uvedené nemohlo objektívne dôjsť k porušeniu základného práva

sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie zaručeného v a v spojení

s ním teda ani k porušeniu .

Uvedené konštatovania boli podkladom pre záver ústavného súdu, ktorý sťažnosť

sťažovateľky už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25

ods. 2 ).

Nad rámec ústavný súd ešte poznamenáva, že v danom prípade sťažnosť

sťažovateľky nebolo možné odmietnuť ako podanú neoprávnenou osobou, pretože JUDr.

Mag. M. H., ktorý v mene sťažovateľky udelil právnemu zástupcovi splnomocnenie na jej

zastupovanie v konaní pre ústavným súdom, v súčasnej dobe (t. j. v čase rozhodovania

ústavného súdu) už nie je konateľom sťažovateľky (bol ním do 3. októbra 2011), avšak v

čase podania sťažnosti ústavnému súdu (27. septembra 2001) bol ešte oprávnený v mene

sťažovateľky konať.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napadnutého

uznesenia okresného súdu, ako aj rozhodnutie o priznaní náhrady trov konania sú viazané na

vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľky ( prvá veta ),

ústavný súd sa touto časťou sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. decembra 2011