Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 40/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. januára 2012

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti S., s. r. o., B., zastúpenej advokátom Mgr. Ing.

P. K., T., ktorou namietala porušenie , základného

práva vlastniť majetok podľa a základného práva

na súdnu ochranu podľa uznesením Okresného

súdu Bratislava I sp. zn. 2 z 12. septembra 2011, a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti S., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. novembra

2011 doručená sťažnosť spoločnosti S., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie (ďalej len „“),

základného práva vlastniť majetok podľa a základného práva na súdnu

ochranu podľa uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. 2 z 12. septembra 2011.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh k nej pripojených vyplýva, že na návrh veriteľa

sťažovateľky (ako dlžníka) okresný súd uznesením sp. zn. z 20. mája 2011

vyhlásil na majetok sťažovateľky konkurzné konanie, ktoré neskôr uznesením sp. zn.

z 20. júna 2011 prerušil.

Okresný súd uznesením sp. zn. 2 zo 4. augusta 2011 začal

reštrukturalizačné konanie proti sťažovateľke a uznesením sp. zn. 2

z 12. septembra 2011 povolil reštrukturalizáciu sťažovateľky.

Sťažovateľka namietala, že:

«... Porušovateľ neskúmal otázku oprávnenosti konateľa Ing. R. B. konať za Dlžníka,

z podaného návrhu na prerušenie konania ako i priloženej dohody o vypracovaní

reštrukturalizačného posudku vyplýva, že návrh ako i dohodu podpísal len jeden z

konateľov (aj to len putatívny konateľ), a preto takýto spôsob konania nie je spôsobilý

vyvolať účinky právneho úkonu Dlžníka, keďže vôľu Dlžníka by obligatórne mali prejavovať

vždy najmenej dvaja konatelia (v skutočnosti však len JUDr. Mag. M. H.).

Porušovateľ preto podľa právneho názoru Sťažovateľa nemal konkurzné konanie

prerušiť a následne (po podaní návrhu na povolenie reštrukturalizácie) rozhodnúť o začatí

reštrukturalizačného konania, ale návrh na povolenie reštrukturalizácie odmietnuť (§ 113

ods. 1 o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“). Nakoľko

Porušovateľ už o začatí reštrukturalizačného konania rozhodol, nemal reštrukturalizáciu

Dlžníka povoliť z dôvodu, že neboli splnené predpoklady, aby súd povolil reštrukturalizáciu.

Porušovateľ mal reštrukturalizačné konanie v rovnakej lehote uznesením zastaviť. Týmto

nezákonným rozhodnutím tak Porušovateľ súčasne porušil právo Sťažovateľa na súdnu

a inú právnu ochranu v zmysle , subsidiárne právo Sťažovateľa... vlastniť

majetok.

Vzhľadom na existenciu daného stavu má Sťažovateľ za to, že Porušovateľ nebol

oprávnený začať reštrukturalizačné konania, ale bol povinný riešiť otázku týkajúcu sa

oprávnenosti podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie ako otázku predbežnú

(prejudiciálnu)...

Porušovateľ nesprávnou aplikáciou príslušnej právnej normy rozhodol v právnej

veci Sťažovateľa nezákonne, pričom takéto rozhodnutie bolo spôsobilé porušiť ústavné

práva sťažovateľa špecifikované vyššie.»

Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že uznesením okresného

súdu sp. zn. 2 z 12. septembra 2011 bol porušený , ako aj jej

základné práva podľa a , aby uvedené rozhodnutie

okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a aby jej priznal náhradu trov

právneho zastúpenia v sume 261,82 €.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd poukazuje v tomto smere na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej

o zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní

nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). Ústavný súd môže

pri predbežnom prerokovaní odmietnuť aj taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez

najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (). Dôvodom na odmietnutie

návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť je tiež absencia priamej súvislosti medzi

označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním

alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak

ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví

zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. ,

, ).

Sťažovateľka v sťažnosti namietala porušenie , základného práva

vlastniť majetok podľa a základného práva na súdnu ochranu podľa

uznesením okresného súdu sp. zn. 2 z 12. septembra 2011,

ktorým povolil reštrukturalizáciu sťažovateľky.

Rozhodnutiu o povolení reštrukturalizácie predchádzalo uznesenie okresného súdu

sp. zn. 2 zo 4. augusta 2011, ktorým začal reštrukturalizačné konanie proti

sťažovateľke. Uznesenie o začatí reštrukturalizačného konania sťažovateľka napadla

sťažnosťou podanou ústavnému súdu 27. septembra 2011, o ktorej ústavný súd rozhodol

uznesením č. k. -13 z 8. decembra 2011 tak, že ju odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

Sťažovateľka svoju argumentáciu v oboch prípadoch založila na tom, že návrh

na vyhlásenie reštrukturalizačného konania proti sťažovateľke nepodali na to oprávnené

osoby, a teda neboli splnené o konkurze a reštrukturalizácii

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov požadované

podmienky na začatie reštrukturalizačného konania, resp. na povolenie reštrukturalizácie

sťažovateľky, ale okresný súd mal pokračovať v konkurznom konaní.

Ústavný súd už v uznesení č. k. -13 z 8. decembra 2011 (na ktoré

v pobrobnostiach odkazuje) vyvrátil tvrdenia sťažovateľky, keď konštatoval, že návrh

na vyhlásenie reštrukturalizačného konania proti sťažovateľke podali osoby, ktoré boli

v zmysle zápisu v obchodnom registri v tom čase oprávnené v mene a za sťažovateľku

konať ako jej konatelia, pričom v súlade so zápisom v obchodnom registri obaja konatelia

tento návrh aj podpísali, takže v tomto smere sa konštatovania sťažovateľky javia ako

nepravdivé a zjavne neopodstatnené. Ústavný súd zároveň uviedol, že pre rozhodovanie

okresného súdu boli smerodajné údaje, ktoré vyplývali z v rozhodnom čase aktuálneho

výpisu z obchodného registra, o pravdivosti ktorých nemal dôvod pochybovať, keďže ide

o verejnú listinu.

Preskúmaním danej veci ústavný súd dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu

sp. zn. 2 z 12. septembra 2011 nemožno považovať za zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne a že (ani) v danom prípade nemohlo objektívne dôjsť k porušeniu základných

práv sťažovateľky podľa a v spojení s .

Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti

bolo bez právneho významu rozhodnúť o ďalších návrhoch sťažovateľky v nej uvedených.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. januára 2012