Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 554/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. decembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti F., s. r. o., právne zastúpenej advokátom

Mgr. R. K., Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti F., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. septembra

2011 doručená sťažnosť spoločnosti F., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a (ďalej len „“) a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. V 11/2009 (ďalej

aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti najmä vyplýva: „... Sťažovateľ podal dňa 25. 04. 2008 dovolanie proti

rozsudku Najvyššieho súdu SR, č. kon. zo dna 5. 3. 2008. Krajský súd

v Banskej Bystrici vyzval dňa 5. 5. 2008 sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za

dovolanie vo výške 1.269,34 € (38.240,- Sk), ktorý súdny poplatok za dovolanie sťažovateľ

v súdom stanovenej výške uhradil. ...

Dňa 4. 4. 2011 Najvyšší súd SR po 3 rokoch ako súd dovolací vrátil spis bez

rozhodnutia o dovolaní Krajskému súdu v Banskej Bystrici, nakoľko Krajský súd v Banskej

Bystrici ako súd prvostupňový nevyrubil sťažovateľovi súdny poplatok za podané dovolanie

v správnej výške a zároveň Krajskému súdu v Banskej Bystrici uložil vyzvať sťažovateľa na

zaplatenie doplatku súdneho poplatku v sume 928,50 € (27.976,- Sk). Sťažovateľ doplatok

súdneho poplatku za dovolanie, na úhradu ktorého bol vyzvaný Krajským súdom v Banskej

Bystrici výzvou zo dňa 12. 4. 2011, v stanovenej výške uhradil. ...

Na základe týchto skutočností sťažovateľ podal dňa 18. 5. 2011 sťažnosť na prieťahy

v konaní, v ktorej uviedol, že aj napriek značnému časovému odstupu (takmer 3 roky) od

podania dovolania, resp. od zaplatenia súdneho poplatku za dovolanie, dovolací súd

nielenže nerozhodol o podanom dovolaní, ale až po takomto časovom odstupe vrátil spis

bez rozhodnutia o dovolaní prvostupňovému súdu za účelom dovyrubenia súdneho

poplatku, a teda dovolací súd sa ani po uplynutí takmer 3 rokov dovolaním meritórne vôbec

nezaoberal. ...

Listom zo dňa 13. 6. 2011 predseda Najvyššieho súdu SR sťažovateľovi oznámil, že

sťažnosť prešetril, no skonštatoval, že sťažnosť nie je dôvodná, nakoľko dĺžka dovolacieho

konania je výrazom zaťaženosti a počtu vecí v päťčlennom dovolacom senáte

obchodnoprávneho kolégia. ...

Z opísaného skutkového stavu, je zrejmé, že od podania dovolania sťažovateľom na

Najvyšší súd SR cestou prvostupňového súdu uplynuli tri roky. Za tento čas sa Najvyšší súd

SR podaným dovolaním k sp. zn. V 11/2009 vôbec meritórne nezaoberal a po

uplynutí takmer troch rokov vrátil dovolací spis bez rozhodnutia o dovolaní

prvostupňovému súdu za účelom dovyrúbenia súdneho poplatku.

Sťažovateľ má za to, že postupom Najvyššieho súdu SR mu bolo odopreté právo na

spravodlivý súdny proces bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

SR. ...

Nakoľko proti listu predsedu Najvyššieho súdu SR o neodôvodnenosti sťažnosti nie je

prípustný opravný prostriedok, sťažovateľ má za to, že vyčerpal všetky právne prostriedky,

ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje, t. j. podaná

sťažnosť je prípustná.

Sťažovateľ tiež uvádza, že v konaní nebolo vydané žiadne právoplatné rozhodnutie,

nečinnosť Najvyššieho súdu SR trvá viac ako tri roky, list predsedu Najvyššieho súdu SR

o neodôvodnenosti sťažnosti sťažovateľa nie je možné považovať za rozhodnutie v konaní,

príp. oznámenie o opatrení v konaní, preto pri podaní sťažnosti nie je možné určiť, odkedy

plynie sťažovateľovi lehota na podanie ústavnej sťažnosti v zmysle ust. §-u 53 ods. 3 zák.

č.

Sťažovateľ podáva túto sťažnosť v zmysle ust. §-u 53 ods. 3

v znení neskorších zmien a doplnkov, ktoré zachovanie lehoty je odôvodnené tým, že

porušenie základného ústavného práva sťažovateľa na spravodlivý súdny proces bez

zbytočných prieťahov stále trvá. ...

S poukazom na vyššie uvedené žiadame Ústavný súd Slovenskej republiky, aby po

vyhodnotení písomných dôkazov takto rozhodol:

Základné právo spoločnosti F., s. r. o., na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 , Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Najvyššieho súdu SR v konaní č. 1 Obdo V 11/2009 porušené

bolo.

Najvyššiemu súdu SR sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod spis. zn.

1 Obdo V 14/2011 (pôvodná značka konania: ) konal.

Najvyšší súd SR je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia

vo výške 314,18 € na účet advokáta Mgr. K. R. (...) do jedného mesiaca od právoplatnosti

tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. V 11/2009.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

1. Podľa ustanovenia jednou z podmienok

prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta

odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr.

, ). neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej

lehoty odpustiť (napr. ).

Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom

súde porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť podania

sťažnosti (, ).

Lehota na podanie sťažnosti podľa začala v okolnostiach danej veci

plynúť dňom, keď sa sťažovateľka „dozvedela“ o zbytočných prieťahoch, teda o „inom

zásahu“ najvyššieho súdu, ktorého označila za účastníka tohto konania.

Keďže „dňa 4. 4. 2011 Najvyšší súd SR po 3 rokoch ako súd dovolací vrátil spis bez

rozhodnutia o dovolaní Krajskému súdu v Banskej Bystrici“, sťažovateľkou napadnuté

dovolacie konanie vedené na najvyššom súde pod sp. zn. bolo dňom

vrátenia spisu (12. apríla 2011) Krajskému súdu v Banskej Bystrici ukončené. Ako sa

v samotnej ústavnej sťažnosti uvádza („Sťažovateľ doplatok súdneho poplatku za

dovolanie, na úhradu ktorého bol vyzvaný Krajským súdom v Banskej Bystrici výzvou zo

dňa 12. 4. 2011, v stanovenej výške uhradil.“), sťažovateľka sa o namietaných zbytočných

prieťahoch v konaní vedenom na najvyššom súde pod sp. zn. V 11/2009 mohla

dozvedieť najneskôr 12. apríla 2011. Pretože predmetná sťažnosť z 22. augusta 2011 bola

podaná na ústavnom súde v čase (12. septembra 2011), keď už uplynula lehota ustanovená

v , ústavný súd sa už nemohol zaoberať

opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti. Z uvedených dôvodov bolo potrebné

sťažnosť posúdiť ako návrh podaný oneskorene.

Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že ako to z listu predsedu

najvyššieho súdu sp. zn. Spr 599/2011 z 13. júna 2011 vyplýva, „spis bol opätovne

doručený najvyššiemu súdu ako súdu dovolaciemu 23. mája 2011 s tým, že v súčasnosti je

vedený pod sp. zn. “. Sťažovateľka však konanie vedené na najvyššom

súde pod sp. zn. V 14/2011 predmetnou ústavnou sťažnosťou nenapáda.

2. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). Inými

slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na

prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený ().

Sťažovateľka namieta aj porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu

garantovaného v . Ústavný súd konštatuje, že zo skutočností, ktoré

sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, nevyplýva žiadna možnosť porušenia uvedeného

základného práva, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie,

a sťažovateľka, ktorá je v konaní pred ústavným súdom zastúpená advokátom, teda

kvalifikovaným právnym zástupcom, neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali

záver o porušení označeného práva sťažovateľky, preto bolo potrebné jej sťažnosť v tejto

časti odmietnuť tiež ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. decembra 2011