Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 554/2011
PDF · 169.54 KB
No categories available
II. ÚS 554/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. decembra 2011
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti F., s. r. o., právne zastúpenej advokátom
Mgr. R. K., Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Obdo V 11/2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti F., s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. septembra
2011 doručená sťažnosť spoločnosti F., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Obdo V 11/2009 (ďalej
aj „napadnuté konanie“).
Zo sťažnosti najmä vyplýva: „... Sťažovateľ podal dňa 25. 04. 2008 dovolanie proti
rozsudku Najvyššieho súdu SR, č. kon. 20bo 201/2007 zo dna 5. 3. 2008. Krajský súd
v Banskej Bystrici vyzval dňa 5. 5. 2008 sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za
dovolanie vo výške 1.269,34 € (38.240,- Sk), ktorý súdny poplatok za dovolanie sťažovateľ
v súdom stanovenej výške uhradil. ...
Dňa 4. 4. 2011 Najvyšší súd SR po 3 rokoch ako súd dovolací vrátil spis bez
rozhodnutia o dovolaní Krajskému súdu v Banskej Bystrici, nakoľko Krajský súd v Banskej
Bystrici ako súd prvostupňový nevyrubil sťažovateľovi súdny poplatok za podané dovolanie
v správnej výške a zároveň Krajskému súdu v Banskej Bystrici uložil vyzvať sťažovateľa na
zaplatenie doplatku súdneho poplatku v sume 928,50 € (27.976,- Sk). Sťažovateľ doplatok
súdneho poplatku za dovolanie, na úhradu ktorého bol vyzvaný Krajským súdom v Banskej
Bystrici výzvou zo dňa 12. 4. 2011, v stanovenej výške uhradil. ...
Na základe týchto skutočností sťažovateľ podal dňa 18. 5. 2011 sťažnosť na prieťahy
v konaní, v ktorej uviedol, že aj napriek značnému časovému odstupu (takmer 3 roky) od
podania dovolania, resp. od zaplatenia súdneho poplatku za dovolanie, dovolací súd
nielenže nerozhodol o podanom dovolaní, ale až po takomto časovom odstupe vrátil spis
bez rozhodnutia o dovolaní prvostupňovému súdu za účelom dovyrubenia súdneho
poplatku, a teda dovolací súd sa ani po uplynutí takmer 3 rokov dovolaním meritórne vôbec
nezaoberal. ...
Listom zo dňa 13. 6. 2011 predseda Najvyššieho súdu SR sťažovateľovi oznámil, že
sťažnosť prešetril, no skonštatoval, že sťažnosť nie je dôvodná, nakoľko dĺžka dovolacieho
konania je výrazom zaťaženosti a počtu vecí v päťčlennom dovolacom senáte
obchodnoprávneho kolégia. ...
Z opísaného skutkového stavu, je zrejmé, že od podania dovolania sťažovateľom na
Najvyšší súd SR cestou prvostupňového súdu uplynuli tri roky. Za tento čas sa Najvyšší súd
SR podaným dovolaním k sp. zn. 1 Obdo V 11/2009 vôbec meritórne nezaoberal a po
uplynutí takmer troch rokov vrátil dovolací spis bez rozhodnutia o dovolaní
prvostupňovému súdu za účelom dovyrúbenia súdneho poplatku.
Sťažovateľ má za to, že postupom Najvyššieho súdu SR mu bolo odopreté právo na
spravodlivý súdny proces bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2
Ústavy SR. ...
Nakoľko proti listu predsedu Najvyššieho súdu SR o neodôvodnenosti sťažnosti nie je
prípustný opravný prostriedok, sťažovateľ má za to, že vyčerpal všetky právne prostriedky,
ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje, t. j. podaná
sťažnosť je prípustná.
Sťažovateľ tiež uvádza, že v konaní nebolo vydané žiadne právoplatné rozhodnutie,
nečinnosť Najvyššieho súdu SR trvá viac ako tri roky, list predsedu Najvyššieho súdu SR
o neodôvodnenosti sťažnosti sťažovateľa nie je možné považovať za rozhodnutie v konaní,
príp. oznámenie o opatrení v konaní, preto pri podaní sťažnosti nie je možné určiť, odkedy
plynie sťažovateľovi lehota na podanie ústavnej sťažnosti v zmysle ust. §-u 53 ods. 3 zák.
Sťažovateľ podáva túto sťažnosť v zmysle ust. §-u 53 ods. 3 zák. č. 38/1993 Zb.
v znení neskorších zmien a doplnkov, ktoré zachovanie lehoty je odôvodnené tým, že
porušenie základného ústavného práva sťažovateľa na spravodlivý súdny proces bez
zbytočných prieťahov stále trvá. ...
S poukazom na vyššie uvedené žiadame Ústavný súd Slovenskej republiky, aby po
vyhodnotení písomných dôkazov takto rozhodol:
Základné právo spoločnosti F., s. r. o., na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd postupom Najvyššieho súdu SR v konaní č. 1 Obdo V 11/2009 porušené
bolo.
Najvyššiemu súdu SR sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod spis. zn.
1 Obdo V 14/2011 (pôvodná značka konania: 20bo 201/2007) konal.
Najvyšší súd SR je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia
vo výške 314,18 € na účet advokáta Mgr. K. R. (...) do jedného mesiaca od právoplatnosti
tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Obdo V 11/2009.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno
vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).
1. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok
prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti
v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta
odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr.
I. ÚS 120/02, I. ÚS 124/04). Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej
lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).
Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom
súde porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť podania
sťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03).
Lehota na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy začala v okolnostiach danej veci
plynúť dňom, keď sa sťažovateľka „dozvedela“ o zbytočných prieťahoch, teda o „inom
zásahu“ najvyššieho súdu, ktorého označila za účastníka tohto konania.
Keďže „dňa 4. 4. 2011 Najvyšší súd SR po 3 rokoch ako súd dovolací vrátil spis bez
rozhodnutia o dovolaní Krajskému súdu v Banskej Bystrici“, sťažovateľkou napadnuté
dovolacie konanie vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 1 Obdo V 11/2009 bolo dňom
vrátenia spisu (12. apríla 2011) Krajskému súdu v Banskej Bystrici ukončené. Ako sa
v samotnej ústavnej sťažnosti uvádza („Sťažovateľ doplatok súdneho poplatku za
dovolanie, na úhradu ktorého bol vyzvaný Krajským súdom v Banskej Bystrici výzvou zo
dňa 12. 4. 2011, v stanovenej výške uhradil.“), sťažovateľka sa o namietaných zbytočných
prieťahoch v konaní vedenom na najvyššom súde pod sp. zn. 1 Obdo V 11/2009 mohla
dozvedieť najneskôr 12. apríla 2011. Pretože predmetná sťažnosť z 22. augusta 2011 bola
podaná na ústavnom súde v čase (12. septembra 2011), keď už uplynula lehota ustanovená
v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ústavný súd sa už nemohol zaoberať
opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti. Z uvedených dôvodov bolo potrebné
sťažnosť posúdiť ako návrh podaný oneskorene.
Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že ako to z listu predsedu
najvyššieho súdu sp. zn. Spr 599/2011 z 13. júna 2011 vyplýva, „spis bol opätovne
doručený najvyššiemu súdu ako súdu dovolaciemu 23. mája 2011 s tým, že v súčasnosti je
vedený pod sp. zn. 1 ObdoV/14/2011“. Sťažovateľka však konanie vedené na najvyššom
súde pod sp. zn. 1 Obdo V 14/2011 predmetnou ústavnou sťažnosťou nenapáda.
2. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). Inými
slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na
prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 4/00).
Sťažovateľka namieta aj porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu
garantovaného v čl. 46 ods. 1 ústavy. Ústavný súd konštatuje, že zo skutočností, ktoré
sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, nevyplýva žiadna možnosť porušenia uvedeného
základného práva, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie,
a sťažovateľka, ktorá je v konaní pred ústavným súdom zastúpená advokátom, teda
kvalifikovaným právnym zástupcom, neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
záver o porušení označeného práva sťažovateľky, preto bolo potrebné jej sťažnosť v tejto
časti odmietnuť tiež ako zjavne neopodstatnenú.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. decembra 2011