Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 524/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. decembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. R. K., B., zastúpeného doc. JUDr. B. F., PhD.,

B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, ako aj porušenia a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 1. augusta

2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. R. K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. novembra

2011 doručená sťažnosť JUDr. R. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného doc. JUDr.

B. F., PhD., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a (ďalej len „“) a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj

porušenia a dohovoru a práva podľa Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

postupom Okresného súdu Komárno (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 1. augusta 2011.

Napadnutým uznesením okresný súd vylúčil sťažovateľa z vykonávania exekúcie

vedenej pod sp. zn. (EX 7188/11) z dôvodu, že bol zamestnancom účastníka

exekučného konania (v danom prípade oprávneného), čo podľa názoru okresného súdu

zakladá dôvod na jeho vylúčenie (pričom si sťažovateľ nesplnil svoju oznamovaciu

povinnosť o oznámení všetkých skutočností, pre ktoré je vylúčený z vykonávania exekúcie).

Okresný súd rozhodol o jeho vylúčení ex offo. V nadväznosti na to zamietol aj jeho žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza:

«Sťažovateľ je súdnym exekútorom, ktorý vykonáva exekučnú činnosť na základe

(zákon o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene

a doplnení ďalších zákonov, ďalej aj „Exekučný poriadok“). ...

Sťažovateľ bol vymenovaný do funkcie exekútora Ministrom spravodlivosti

Slovenskej republiky s účinnosťou odo dňa 28. 5. 2007 a to rozhodnutím zo dňa 16. 05.

2007, č. -41 po tom. čo splnil všetky taxatívne určené formálne a materiálne

podmienky obsiahnuté v ust. § 10 ods. 1 Exekučného poriadku (rozhodnutie ministra

prikladáme). Sťažovateľ po vymenovaní za exekútora ministrom spravodlivosti oznámil

Slovenskej komore exekútorov podaním zo dňa 06. 06. 2007, že z výkonom exekučnej

činnosti začne 06. 06. 2007 (je potrebné vysvetliť, že pracovníčka Slovenskej komory

exekútorov omylom v podacej pečiatke nastavila dátum 11. 06. 2007, pričom však vlastnou

rukou z dôvodu opravy na spodnú stranu listiny následne napísala „prevzala dňa 6. 6.

2007“) a dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 29. 05. 2007 ukončil pracovný

pomer so spoločnosťou P., s. r. o. k 05. 06. 2007 (dohodu o skončení pracovného pomeru

pripájame). Exekútor teda začal s reálnym výkon exekučnej činnosti dňa 06. 06. 2007.

Sťažovateľ začal vykonávať exekučnú činnosť po zložení sľubu a splnení ďalších

zákonom stanovených podmienok upravených v ust. § 12 ods. 1 Exekučného poriadku pre

široký okruh fyzických a právnických osôb, ktoré sa na neho na základe vlastnej vôle

a slobodného rozhodnutia obrátili s návrhom na vykonanie exekúcie. Podľa ust. § 38 ods. 1

Exekučného poriadku sa exekučné konanie začína len na návrh, na ktorý je procesné

legitimovaný oprávnený (veriteľ) alebo ten, kto preukáže, že na neho prešlo právo

z exekučného titulu (právny nástupca veriteľa).

Medzi osobami, ktoré sa dobrovoľne rozhodli využiť služby sťažovateľa poskytované

prostredníctvom výkonu exekučnej činnosti bola aj právnická osoba - obchodná spoločnosť

- P., s. r. o. so sídlom B., Slovenská republika, (výpis z obchodného registra označenej

spoločnosti prikladáme ako prílohu č. 2). ...

Spoločnosť P., s.r.o. v záujme vymoženia jednej zo svojich finančných pohľadávok,

ktorá vznikla na základe poskytnutej pôžičky fyzickej osobe: Z. J. (ďalej aj „Povinný“) a

ktorej pravosť čo do dôvodu a výšky bola autoritatívne deklarovaná rozsudkom Stáleho

rozhodcovského súdu spoločnosti S., a. s. (rozsudok je detailne špecifikovaný v uznesení

Okresného súdu Komárno, ktorým došlo k nelegitímnym a nelegálnym zásahom do

základných práv sťažovateľa...

Okresný súd Komárno uznesením zo dňa 01. 08. 2011, sp. zn.: -10

(ďalej aj „Uznesenie“ alebo „napadnuté uznesenie“) zamietol žiadosť sťažovateľa

o udelenie poverenia a zároveň ex offo rozhodol o vylúčení sťažovateľa z vykonávania

exekúcie. Práve označené uznesenie a postup všeobecného súdu, ktorý viedol k jeho

vydaniu, sťažovateľ napáda z hľadiska porušenia jeho základných, nižšie definovaných,

práv. ...

Sťažovateľ tvrdí, že Okresný súd Komárno svojím postupom v konaní 15Er

378/2011-10 a rozhodnutím - Uznesením zo dňa 01. 08. 2011, ktoré bolo logickým

následkom tohto konania, porušil jeho základné práva, konkrétne:

A. právo na súdnu ochranu zaručené (ďalej

aj „Ústava SR“);

B. právo na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“);

C. právo vlastniť majetok zaručené ;

D. právo na pokojné užívanie majetku zaručené čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru;

E. všeobecný zákaz diskriminácie ustanovený ;

F. zákaz diskriminácie ustanovený čl.14 Dohovoru ...

Sťažovateľ je fyzickou osobou, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, ako aj

iným zásahom sa porušili jej základné práva, pričom o ochrane týchto základných práv

rozhoduje ústavný súd a to pri dodržaní zásady subsidiarity, pretože sťažovateľ nemá k

dispozícii iné opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré by mu zákon na

ochranu jeho základných práv účinne poskytoval.

Sťažovateľ ako súdny exekútor tvrdí, že právoplatným uznesením Okresného súdu

Komárno ako aj jeho postupom v exekučnom konaní sa porušili jeho základne práva,

pričom právny poriadok Slovenskej republiky neponúka sťažovateľovi žiadne ďalšie účinné

nástroje ochrany, ktoré by vyvolali reparačné, reštitučné alebo satisfakčné účinky.

Tvrdíme, že pri ochrane porušených základných práv sťažovateľa nie je rozhodujúce

to, či sťažovateľ bol účastníkom súdneho konania, ktoré bolo pre neho ukončené vynesením

poškodzujúceho rozhodnutia, ale rozhodujúceho pre status sťažovateľa ako poškodenej

osoby je to, že vyneseným rozhodnutím boli porušené jeho základné práva (obzvlášť to platí

pre právo vlastniť majetok a právo na pokojne užívanie majetku).».

Sťažovateľ tvrdí, že «Okresný súd Komárno dokonca rozhodol o vylúčení

sťažovateľa z výkonu exekúcie v čase, keď takéto rozhodnutie nebolo možné zo strany súdu

vydať, pretože nedošlo k udeleniu poverenia na vykonanie exekúcie sťažovateľovi. Podľa

ust. § 36 ods. 2 veta druhá Exekučného poriadku cit. „Exekútor však môže začať vykonávať

exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).“ Podľa platného práva tak

bez udelenia poverenia exekútor nemôže vykonávať exekúciu a preto logicky nemôže byť

vylúčený z vykonávania exekúcie, ako o tom rozhodol Okresný súd Komárno. Vylúčenie

z výkonu exekúcie prichádza do úvahy len vtedy, ak exekútor môže vykonávať exekúciu

na základe udeleného poverenia, nie skôr. Preventívne vylúčenie exekútora z vykonávania

exekúcie Exekučný poriadok neupravuje. Okresný súd prekročil svoju právomoc, keď

rozhodol o právnom postavení sťažovateľa v čase, keď na to nebol oprávnený, aplikoval

pritom nesprávne právnu normu (ust. § 30 Exekučného poriadku), čím porušil právo

sťažovateľa na súdnu ochranu, ale aj jeho právo vlastniť majetok, ako aj právo na pokojné

užívanie majetku. V neposlednom rade okresný súd diskriminoval sťažovateľa vo vzťahu

k iným osobám (exekútorom) nachádzajúcim sa v porovnateľnom postavení.».

Sťažovateľ pritom uvádza, že „zamestnancom obchodnej spoločnosti P., s. r. o. len

krátke obdobie a to po dobu 10 mesiacov, vrátane štvortýždňovej dovolenky a dvojmesačnej

práceneschopnosti. Sťažovateľ - obchodnej spoločnosti P., s. r. o. - pôsobil v

pracovnoprávnej pozícii radového zamestnanca, ktorého pracovné zaradenie nijako

nesúviselo s priebehom exekúcií. Exekútor s osobami uzatvárajúcimi zmluvy o pôžičke

alebo úvere s obchodnou spoločnosťou P., s. r. o. v rámci výkonu svojej pracovnoprávnej

pozície neprišiel do kontaktu.“.

V súvislosti s vylúčením sťažovateľa z exekúcie v označenom exekučnom konaní

sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože „napadnuté uznesenie Okresného súdu Komárno veľmi

významnou mierou ovplyvnilo faktické a právne postavenie sťažovateľa a to najmä

v spojitosti s výkonom exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 7188/11. Tvrdíme, že postup

všeobecného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.: -10 ako aj samotné

rozhodnutie tohto súdu, nelegitímne a nelegálne limitovali práva sťažovateľa, najmä jeho

právo na súdnu ochranu zaručené a právo na spravodlivý súdny proces

zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru a to v takej miere, že je to v právnom štáte neprípustné. Je

tomu tak preto, že všeobecný súd;

a) bez toho aby upovedomil sťažovateľa o Náleze ústavného súdu zo dňa 13. 04.

2010, sp. zn.: -37;

b) bez toho aby vykonal akékoľvek dokazovanie v otázke subjektívnej alebo

objektívnej zaujatosti sťažovateľa vo veci alebo v pomere k účastníkom exekučného

konania;

c) bez toho aby existovala námietka zaujatosti alebo akékoľvek racionálne

pochybnosti o legálnom a legitímnom postupe sťažovateľa v exekúcii;

d) bez toho aby existovali oprávnené obavy povinného o legálny priebeh exekúcie;

e) bez toho aby umožnil sťažovateľovi s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného

súdu vyjadriť sa k otázke zaujatosti a to aj na podklade konkrétnych dôkazov a rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn.: ; rozhodol s konečnou

platnosťou (podľa ust. § 30 ods. 10 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu všeobecného

súdu o námietke zaujatosti exekútora nemožno podať opravný prostriedok) o právnom

postavení sťažovateľa, pričom toto rozhodnutie vyvolalo právne účinky do budúcnosti

a definitívne zbavilo sťažovateľa možnosti vykonávať teraz i v budúcnosti exekúciu vedenú

pre vymoženie pohľadávky obchodnej spoločnosti P., s. r. o. voči povinnému, ktorá bola

prisúdená rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti S., a. s.“.

Sťažovateľ namieta tiež porušenie svojho základného práva podľa čl. 20 ods. 1

a práva podľa dodatkového protokolu, pretože „všeobecný súd svojím

rozhodnutím, ktoré bolo vydané v konaní vedenom bez dodržania zásad spravodlivého

súdneho procesu, obmedzil majetkové práva sťažovateľa takým spôsobom, ktorý je

nezlučiteľný s článkom č.20 ods. l SR a článkom č. 1 Protokolu č. l. Rozhodnutím

všeobecného súdu došlo k z enormnému zníženiu majetkovej hodnoty sťažovateľa do tej

miery, že viac nemožno hovoriť o hodnote v pravom slova zmysle. Sťažovateľ mal teda

v zmysle článku č. 20 ods. 1 SR a článku č. 1 Protokolu č. 1 majetok chránený

Dohovorom o ktorý však nelegálnym postupom a rozhodnutím všeobecného súdu bez

akejkoľvek náhrady prišiel.“.

Sťažovateľ namieta aj porušenie a dohovoru tvrdiac, že „aj

keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý súdny proces mala byť rovnaká, mal

v konaní pred všeobecným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané

odlišne. Sťažovateľ však bol, a to najmä vzhľadom k faktu, že všeobecný súd rozhodoval

o jeho práve vykonať exekúciu a toto rozhodnutie výrazne ovplyvnilo jeho právne

postavenie, stranou konania rovnako ako povinný. Z okolností daného prípade nemožno

vyšpecifikovať také skutočnosti, ktoré by mohli objektívne a rozumne ospravedlniť takéto

odlišné zaobchádzanie. Odlišné zaobchádzanie so sťažovateľom nemožno ospravedlniť jeho

iným postavením (postavením súdneho exekútora), pretože takýto dôvod je priamo

SR a Dohovorom špecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania.“.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ďalej uvádza, že „vzhľadom k skutočnosti, že

Exekučný poriadok nepripúšťa, aby sťažovateľ podal proti napadnutému uzneseniu

Okresného súdu Komárno odvolanie alebo iný účinný opravný prostriedok, je splnená

formálna podmienka upravená ust. “.

V nadväznosti na uvedené žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1) Základné právo JUDr. R. K., trvalé bytom: B. na súdnu ochranu zaručené čl. 46

ods. 1 postupom Okresného súdu Komárno v konaní vedenom

pod sp. zn.: -10 bolo porušené.

2) Základné právo JUDr. R. K., trvalé bytom: B. na spravodlivý súdny proces

zaručené čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Komárno v konaní vedenom pod sp. zn.: -10 bolo

porušené.

3) Základné právo JUDr. R. K., trvalé bytom: B. na súdnu ochranu zaručené čl. 46

ods. 1 uznesením Okresného súdu Komárno zo dňa 01. 08.

2011 sp. zn.: -10 bolo porušené.

4) Základné právo JUDr. R. K., trvalé bytom: B. na spravodlivý súdny proces

zaručené čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Komárno zo dňa 01. 08. 2011 sp. zn.: -10 bolo

porušené.

5) Základné právo JUDr. R. K., trvalé bytom: B. vlastniť majetok zaručené čl. 20

ods. 1 uznesením Okresného súdu Komárno zo dňa 01. 08.

2011 sp. zn.: -10 bolo porušené.

6) Základné právo JUDr. R. K., trvalé bytom: B. na pokojné užívanie majetku

zaručené čl. 1 Protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd uznesením Okresného súdu Komárno zo dňa 01. 08. 2011 sp. zn.: 15Er

378/2011-10 bolo porušené.

7) Okresný súd Komárno postupom v konaní vedenom pod sp. zn.: -10

porušil všeobecný zákaz diskriminácie ustanovený

a týmto postupom diskriminoval JUDr. R. K., trvalé bytom: B.

8) Okresný súd Komárno uznesením zo dňa 01. 08. 2011 sp. zn.: -10

porušil všeobecný zákaz diskriminácie ustanovený

a týmto rozhodnutím diskriminoval JUDr. R. K., trvalé bytom: B.

9) Okresný súd Komárno postupom v konaní vedenom pod sp. zn.: -10

porušil zákaz diskriminácie ustanovený čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a týmto postupom diskriminoval JUDr. R. K., trvalé bytom: B.

10) Okresný súd Komárno uznesením zo dňa 01. 08. 2011 sp. zn.: -10

porušil zákaz diskriminácie ustanovený čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a týmto rozhodnutím diskriminoval JUDr. R. K., trvalé bytom: B.

11) Uznesenie Okresného súdu Komárno zo dňa 01. 08. 2011 sp. zn.: 15Er

378/2011-10 sa zrušuje a vec sa tomuto súdu vracia na ďalšie konanie.

12) JUDr. R. K., trvalé bytom: B. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v

sume 1.000,- EUR, ktoré sú jej Okresný súd Komárno povinní zaplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

13) Okresný súd Komárno je povinní uhradiť JUDr. R. K., trvalé bytom: B. trovy

konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu, na účet jej právneho

zástupcu a to do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ namieta porušenie svojich práv označeným uznesením okresného súdu

vydaným vyšším súdnym úradníkom tvrdiac, že Exekučný poriadok nepripúšťa, aby podal

proti napadnutému uzneseniu okresného súdu odvolanie alebo iný účinný opravný

prostriedok. V tejto súvislosti namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods.

1 a a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu,

ako aj porušenie a dohovoru. Napriek poučeniu v napadnutom

uznesení o možnosti podať opravný prostriedok proti uzneseniu okresného súdu odvolanie

nepodal.

Podľa poslednej vety proti rozhodnutiu zamestnanca súdu

povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca.

Ústavný súd už v tejto súvislosti konštatoval, že „Vyšší súdny úradník je podľa § 2

o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov štátnym

zamestnancom. Proti každému rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka vydanému v súdnom

konaní je v zmysle poslednej vety vždy prípustný opravný prostriedok,

o ktorom vždy rozhoduje sudca, a to aj vtedy, ak osobitný zákon odvolanie alebo iný

opravný prostriedok nepripúšťa.“ ().

Zmysel a účel princípu subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani

podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré sú

v občianskom súdnom konaní povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny

prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa

, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré

alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám alebo právnickým osobám

zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio – inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, ).

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu tých

základných práv, porušenie ktorých v súvislosti s napadnutým rozhodnutím okresného súdu

sťažovateľ namieta v konaní pred ústavným súdom, neposkytuje iný všeobecný súd

na základe sťažovateľovi dostupných opravných prostriedkov predstavujúcich účinné

právne prostriedky nápravy namietaného porušenia jeho v sťažnosti označených základných

práv.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ mal možnosť domáhať sa preskúmania

napadnutého uznesenia okresného súdu z 1. augusta 2011 využitím riadneho opravného

prostriedku, a to odvolania tak, ako to napokon uviedol okresný súd v poučení napadnutého

uznesenia. Sťažovateľ odvolanie proti napadnutému uzneseniu nepodal. Skutočnosť, že

sťažovateľ odvolanie nepodal, hoci podľa poslednej vety bol na to

oprávnený, automaticky nezakladá právomoc ústavného súdu.

Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany

ústavnosti ( ), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou

vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (, ), ústavný

súd sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej

právomoci na jej prerokovanie ( ).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa už ústavný súd ďalšími požiadavkami

sťažovateľa na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2011