Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 11/2012
PDF · 87.96 KB
No categories available
I. ÚS 11/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. januára 2012
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. E. B., T. (pre doručovanie B.), vo veci namietaného
porušenia základných práv garantovaných čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom generálneho
prokurátora Slovenskej republiky a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. E. B. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky bola 2. Septembra 2011 doručená sťažnosť
JUDr. E. B. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia základného práva na
súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a na osobnú slobodu podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) nekonaním generálneho prokurátora Slovenskej
republiky (ďalej len „generálny prokurátor“).
2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľovi bolo
21. marca 2011 doručené uznesenie vyšetrovateľa z 2. marca 2011 o zastavení trestného
stíhania voči jeho osobe. Vojenská obvodová prokuratúra v B. uznesením sp. zn. OPv
10/11 zo 14. apríla 2011 sťažnosť sťažovateľa zamietla a ďalšie jeho podnety v označenej
veci Vyššia vojenská prokuratúra v T. listom zo 17. septembra 2011 „odložila“ a na ostatný
podnet z 11. augusta 2011 generálny prokurátor „zatiaľ“ nereagoval.
3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namietal, že nezrušením uznesenia sp. zn.
OPv 10/11 generálnym prokurátorom možno považovať postup policajtov pri obmedzovaní
jeho osobnej slobody za zákonný a správny, ktorý sa môže kedykoľvek zopakovať, čo
pociťuje ako ujmu; preto žiada voči generálnemu prokurátorovi vysloviť porušenie
označených základných práv a slobôd a priznať mu finančné zadosťučinenie vo výške
10 000 €.
4. Ústavný súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že ústavná sťažnosť je
jednak zjavne neopodstatnená, a jednak nespĺňa zákonom ustanovené podmienky, preto ju
na neverejnom zasadnutí pri predbežnom prerokovaní odmietol [§ 25 ods. 1 a 2 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].
5. Právo na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, a to aj k povinnosti štátu
poskytnúť ochranu osobnej slobody, nie je však možné vykladať tak, že by garantovalo
úspech v konaní či zaručovalo právo na rozhodnutie (tu rozhodnutie generálneho
prokurátora), ktoré zodpovedá predstavám sťažovateľa. Uvedeným základným právom je
zaisťované právo na spravodlivé súdne alebo iné konanie, v ktorom sa uplatnia všetky
zásady rozhodovania kompetentného orgánu verejnej moci podľa príslušných procesných
zákonov a v súlade s ústavnými princípmi. Za situácie, kedy nebol zistený extrémny nesúlad
medzi právnymi závermi prokuratúry a vykonanými skutkovými zisteniami ani ľubovôľa
v rozhodovaní, je nutné ich postup považovať za výraz autonómneho prokurátorského
rozhodovania, do ktorého ústavný súd nie je oprávnený zasahovať.
6. Hierarchická sťažnosť na príslušné orgány prokuratúry so žiadosťou o podanie
mimoriadneho opravného prostriedku podľa § 363 Trestného poriadku nie je nárokovateľný
prostriedok, na ktorý mal sťažovateľ právny nárok a ktorému musel generálny prokurátor
vyhovieť a tento opravný prostriedok podať proti právoplatnému rozhodnutiu prokurátora;
ak tak neurobil a ani na ďalšie sťažnosti nereagoval, zjavne neporušil svojou „nečinnosťou“
uvedené články ústavy a dohovoru, ktorých porušenie sa namieta.
7. Na základe uvedeného ústavný súd tak návrh na začatie konania - ktorý inak nemal
ani zákonom predpísané náležitosti (povinné zastúpenie sťažovateľa advokátom podľa
§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde, neobsahoval dostatočnú ústavnoprávnu argumentáciu
ap.) - podľa ustanovenia § 25 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne
neopodstatnený.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. januára 2012