Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 177/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. apríla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. E. B., B., zastúpeného advokátom JUDr. J. V., B.,

ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, čl. 19 ods. 1, čl. 20

ods. 1 a a práva podľa Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom policajnej hliadky 12. februára 2010,

postupom vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly a

inšpekčnej služby v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: SKIS-20/IS-1-V-2011 a jeho

uznesením z 2. marca 2011, ako aj porušenie základného práva podľa

Slovenskej republiky postupom Generálneho prokurátora Slovenskej republiky v súvislosti

s vybavovaním jeho bližšie neoznačených podnetov, a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. E. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. novembra

2011 a 14. decembra 2011 doručená sťažnosť JUDr. E. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátom JUDr. J. V., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv

podľa , , a

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom policajnej hliadky 12. februára 2010,

postupom vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly a

inšpekčnej služby (ďalej len „vyšetrovateľ“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: SKIS-

20/IS-1-V-2011 a jeho uznesením z 2. marca 2011, ako aj porušenie základného práva

podľa postupom Generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej

len „generálny prokurátor“) v súvislosti s vybavovaním jeho bližšie neoznačených

podnetov.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ namieta predovšetkým postup

policajnej hliadky 12. februára 2010 v B. Vo svojej sťažnosti okrem iného uvádza:

„Dňa 12. 2. 2010 si sťažovateľ objednal taxi v B. Asi o 16.40 hod. stál sťažovateľ

pred vchodom a videl ako auto taxislužby pristavilo na kraji cesty. Za autom taxislužby išlo

policajné auto, ktoré pristavilo vedľa auta taxislužby a sťažovateľ v tom čase nastúpil.

Veliteľom policajnej hliadky bol policajt, ktorý v minulosti nezákonne kontroloval a krivo

obvinil sťažovateľa. Vyžiadal si od taxikára doklady a po ich kontrole vyhlásil, že bude

vykonaná kontrola vozidla. Sťažovateľ, pod stresom krivého obvinenia v práve

prebiehajúcom správnom konaní, vystúpil z auta a upozornil policajta, že sa ponáhľa,

posledná jeho kontrola bola nezákonná a jeho činnosť je trestná. Na to ho policajti vyzvali,

aby predložil občiansky preukaz. Sťažovateľ si myslel, že ho nechal doma, tak povedal, že

ho nemá u seba, ale tu býva a môže ho doniesť. Policajti, ale povedali, že bude predvedený

na policajný útvar a prikázali mu otočiť sa k ich autu a položiť ruky na kapotu. Presvedčili

sa či nemá u seba zbraň a prikázali mu nastúpiť si do auta. Na policajnej stanici mu

prikázali vybrať všetky veci z vreciek. Pri tom sa našiel aj občiansky preukaz. Okrem neho

mu odňali kreditnú kartu, kľúče od bytu, peňaženku s peniazmi, bankovky, ktoré mal vo

vrecku a mobilný telefón, ktorý vypli. Prikázali mu vybrať si šnúrky z topánok a uzamkli ho

do cely. Počas uzamknutia bol terčom posmechu, vyhrážok a nadávok zo strany veliteľa

hliadky. Asi po 30 minútach, keď už hliadka odišla, bol odomknutý, veci mu boli vrátené a

bol prepustený.“

V súvislosti s trestným oznámením, ktoré podal v súvislosti s postupom policajnej

hliadky 15. februára 2010 a 19. marca 2010, sťažovateľ uvádza:

„Trestné oznámenie bolo vybavené vo veci umiestnenia do cely uznesením

vyšetrovateľa Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR ČVS: SKIS-96/IS-

-2010 zo dňa 30. 3. 2010... vo veci neoprávneného vyžadovania hasiaceho prístroja

a uvádzania nepravdivých údajov uznesením ČVS: SKIS-261/IS-1-V-2010 zo dňa 4. 8.

2010... V oboch prípadoch bola vec odovzdaná na disciplinárne konanie. Listom Vn

302/10-4 zo dňa 18. 11. 2010... prokurátor Vyššej vojenskej prokuratúry v T. informoval

sťažovateľa, že vydal pokyn na začatie trestného stíhania vo veci obmedzenia slobody

sťažovateľa zo dňa 12. 2. 2010. Trestné stíhanie bolo uznesením vyšetrovateľa PZ Sekcie

kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR ČVS: SKIS-20/IS-1-V-2011 zo dňa 2. 3.

2011 zastavené... Proti tomu podal sťažovateľ dňa 22. 3. 2011 sťažnosť... Táto bola

uznesením prokurátora Vojenskej obvodnej prokuratúry B. OPv 10/11 zo dňa 14. 4. 2011

zamietnutá... Dňa 23. 5. 2011 podal sťažovateľ podnet na preskúmanie postupu

prokurátora... a dňa 14. 6. 2011 aj návrh na zrušenie uznesenia OPv 10/11... Listom Vyššej

vojenskej prokuratúry v T. zn: Vn 146/11-15 zo dňa 19. 7. 2011 bol vybavený podnet aj

návrh sťažovateľa... Proti tomuto postupu sa sťažovateľ dňa 11. 8. 2011 bránil podnetom na

preskúmanie postupu prokurátora... a proti nečinnosti Generálneho prokurátora SR podal

dňa 30. 8. 2011 ústavnú sťažnosť na Ústavný súd SR. Podnet na preskúmanie postupu

prokurátora Vyššej vojenskej prokuratúry T. bol ako nedôvodný odložený, o čom bol

sťažovateľ oboznámený dňa 3. 10. 2011 listom Generálnej prokuratúry SR zn.: Hn 147/11-

28 zo dňa 26. 9. 2011...“

Sťažovateľ tvrdí, že uvedeným postupom policajnej hliadky bol okrem iných

porušený , a , , a , zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o Policajnom zbore v znení

neskorších predpisov, ,

o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru

väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších

predpisov, , a v znení neskorších

predpisov () a v znení neskorších

predpisov ().

Na základe týchto skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„Postupom policajnej hliadky dňa 12. 2. 2010 v B. bolo porušené právo sťažovateľa

na osobnú slobodu podľa SR.

Postupom policajnej hliadky dňa 12. 2. 2010 v B. bolo porušené právo sťažovateľa

na zachovanie osobnej cti, ľudskej dôstojnosti a dobrej povesti podľa

SR.

Postupom policajnej hliadky dňa 12. 2. 2010 na útvare PZ v B. bolo porušené právo

sťažovateľa vlastniť majetok podľa SR.

Uznesením vyšetrovateľa Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR

ČVS: -2011 bolo porušené právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu

ochranu podľa SR.

Uznesením vyšetrovateľa Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR

ČVS: SKIS-20/IS-1-V-2011 bolo porušené právo sťažovateľa na osobnú slobodu

a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uverejneného pod č.

Sťažovateľovi sa priznáva primerané zadosťučinenie vo výške 31 000,- Eur, slovom:

tridsaťjedentisíc Eur.

Postupom Generálneho prokurátora Slovenskej republiky vo veci podnetov

sťažovateľa bolo porušené právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 SR.“

Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil sťažovateľ

takto:

„Nezákonným predvedením a súvisiacimi úkonmi mu bola obmedzená osobná

sloboda, bol ponížený na verejnosti, zmeškal dôležitý termín a o zmeškaní nemohol

informovať druhú stranu. Orgány činné v trestnom konaní nepostupovali v súlade

so zákonom a neposúdili vec objektívne a správne. Podľa porušovateľa boli ich rozhodnutia

a postup v súlade so zákonom. Preto sa sťažovateľ nemohol a nemôže vyhnúť ďalším

podobným útokom. V dôsledku toho sa obáva o svoju slobodu a bezpečnosť, čo pociťuje ako

značnú ujmu. Preto žiada zadosťučinenie v peniazoch.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

1. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 17 ods. 1, čl. 19 ods. 1,

a a práva podľa dohovoru postupom

policajnej hliadky 12. februára 2010, postupom vyšetrovateľa v konaní vedenom pod

sp. zn. ČVS: SKIS-20/IS-1-V-2011 a jeho uznesením z 2. marca 2011

Špecifickosť sťažnosti podľa spočíva okrem iného aj v tom, že

k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva

aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného

súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým

všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy

prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 17 ods. 1, čl. 19 ods. 1, čl. 20

ods. 1 a a práva podľa dohovoru namietaným postupom

policajnej hliadky 12. februára 2010 ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity

ustanovený v (premietnutý aj do ),

z ktorého vyplýva, že právomoc ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane základných

práv a slobôd nerozhoduje iný súd alebo iný orgán verejnej moci. Ústavný súd preto

konštatuje, že nemá právomoc preskúmať namietaný postup policajnej hliadky 12. februára

2010 z dôvodu, že ho na základe trestného oznámenia sťažovateľa zo 14. februára 2010

preskúmal vyšetrovateľ, pričom v tejto veci rozhodol uznesením sp. zn. ČVS: SKIS-96/IS-

-2010 z 30. marca 2010 tak, že odovzdal vec „riaditeľovi Krajského riaditeľstva PZ B.

na disciplinárne konanie, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na

postup podľa , ods. 2 “.

Rovnako to platí aj vo vzťahu k preskúmaniu namietaného porušenia základných

práv podľa , , a a práva podľa

ods. 1 dohovoru postupom vyšetrovateľa v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: SKIS-20/IS-

-2011 a jeho uznesením z 2. marca 2011. Postup vyšetrovateľa v namietanom konaní

a jeho uznesenie z 2. marca 2011 preskúmala na základe sťažnosti sťažovateľa z 21. marca

2011 Vojenská obvodná prokuratúra B., pričom rozhodla uznesením sp. zn. OPv 10/11 zo

14. apríla 2011 tak, že sťažnosť zamietla.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol pre neprípustnosť.

2. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 17 ods. 1, čl. 19 ods. 1,

a a práva podľa dohovoru postupom

generálneho prokurátora vo veci podnetov sťažovateľa

Sťažnosť sťažovateľa nespĺňala náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie

konania pred ústavným súdom ustanovené v a .

Sťažovateľ na základe výzvy ústavného súdu z 28. novembra 2011 predložil

splnomocnenie pre advokáta na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Právny

zástupca sťažovateľa doplnil sťažnosť sťažovateľa podaním zo 14. decembra 2011, pričom

petit sťažnosti doplnil takto: „Postupom Generálneho prokurátora Slovenskej republiky

vo veci podnetov sťažovateľa bolo porušené právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu

ochranu podľa SR.“ Vo výzve bol sťažovateľ upozornený aj

na zákonné náležitosti sťažnosti ustanovené v a .

Ústavný súd konštatuje, že právny zástupca sťažovateľa doplnil sťažnosť

sťažovateľa. Z doplneného petitu sťažnosti však nie je zrejmé, aký postup generálneho

prokurátora a ktoré podnety žiada sťažovateľ preskúmať. Ústavný súd poukazuje v tejto

súvislosti na to, že ako prílohu k sťažnosti priložil sťažovateľ dve podania adresované

generálnemu prokurátorovi – podanie zo 14. júna 2011 označené ako „Návrh“ , ktorým

navrhuje zrušiť uznesenie prokurátora Vojenskej obvodnej prokuratúry sp. zn. OPv 10/11

zo 14. apríla 2011, a podanie z 15. novembra 2010 označené ako „Trestné oznámenie.“ Ako

prílohu k sťažnosti pripojil aj podanie adresované generálnemu prokurátorovi z 10. augusta

2011 označené ako „Podnet na preskúmanie postupu prokurátora“. K sťažnosti pripojil aj

prípis zástupcu riaditeľa odboru prokurátorských činností vojenskej súčasti Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky z 26. septembra 2011 č. k. Hn 147/11-28 vo veci

opakovaného podnetu sťažovateľa z 10. augusta 2011, ktorý sa týka zákonnosti postupu

a rozhodnutia prokurátora Vyššej vojenskej prokuratúry T. v konaní vedenom pod sp. zn.

Vn 146/11 (a veci vedenej na Vojenskej obvodnej prokuratúre B. pod sp. zn. OPv 10/11).

Ústavný súd poukazuje v tejto súvislosti tiež na uznesenie ústavného súdu č. k.

-7 z 11. januára 2012, ktorým bola predchádzajúcu sťažnosť sťažovateľa

z 30. augusta 2011 odmietnutá pre nedostatok predpísaných náležitostí a z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti. V sťažnosti z 30. augusta 2011 sťažovateľ namietal postup generálneho

prokurátora na podklade rovnakých skutkových okolností; okrem iného namietal, že

generálny prokurátor nezrušil uznesenie Vojenskej obvodnej prokuratúry B. sp. zn. OPv

10/11 zo 14. apríla 2011.

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ aj

napriek výzve ústavného súdu z 28. novembra 2011 nedoplnil sťažnosť spôsobom, ktorý by

viedol k odstráneniu jej chýbajúcich náležitostí, a to ani do dňa predbežného prerokovania

sťažnosti, hoci je v konaní zastúpený advokátom.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde v tejto časti odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. apríla 2012